Keď sme v deň oficiálneho štartu volebnej kampane, ktorý pripadal na 9. júna, spočítali zverejnené výdavky strán na dovtedajšie presviedčanie voličov, transparentné účty ukazovali 1,85 milióna eur. Bolo to prekvapivo málo, keďže dátum volieb bol známy už od januára a viaceré strany spustili kampane s veľkým predstihom. Skutočné náklady na predkampaň boli oveľa vyššie, písali sme vtedy. Väčšina strán totiž do júna transparentné účty nepoužívala vôbec, alebo na nich mala len minimálne pohyby. Verejnú kontrolu výdavkov tak umožnili až od ostrej fázy kampane.
Realitu vidíme bližšie až teraz zo záverečných volebných správ. Strany v nich uviedli náklady na predkampaň dovedna za 4,15 milióna eur. Až 2,3 milióna eur z tejto sumy tak vynaložili na kampaň mimo akéhokoľvek dohľadu verejnosti.
Keďže tieto výdavky strany nemusia v správach podrobne rozpisovať, neexistuje istota, že ide naozaj o komplet výdavky a že niektoré strany neprekročili zákonné limity. Prekvapivo pôsobí už len porovnanie s rokom 2020, kedy strany na predkampane oficiálne priznali 3,8 milióna eur.
V aktuálnych nákladoch 4,15 milióna eur na predkampane je totiž zarátaných aj 900-tisíc za bilbordy OĽaNO, ktoré si hnutie objednalo vopred na celú kampaň. Ak by sme z tejto sumy odpočítali náklady na bilbordy OĽaNO z ostrej fáze kampane, strany by tak dovedna na predkampaň aj napriek inflácii minuli citeľne menej ako v roku 2020. Nehovoriac o tom, že do obdobia predkampane spadalo aj januárové referendum o zmene ústavy k predčasným voľbám, pred ktorým viaceré strany taktiež výrazne míňali na propagáciu.
Aj to je, samozrejme, možné, no početné skúseností s obchádzaním pravidiel a čiernymi peniazmi v politike nabádajú na opatrnosť. Znížiť pochybnosti by pomohla úprava legislatívy, ktorá by ukotvila povinnosť transparentného účtu už aj pre predkampane, prípadne permanentných účtov pre fungujúce strany. Transparentnosti by pomohlo aj obmedzenie veľkých zálohových platieb, cez ktoré dnes môžu strany transparentné účty obchádzať.
Podľa záverečných správ priznali najvyššie náklady na predkampaň Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati. Všetky tieto strany používali transparentné účty už aj pred júnom a ich výdavky sa tak dajú kontrolovať. Na štvrtom mieste s výdavkami na predkampaň za 458-tisíc je Smer, ktorý si síce transparentný účet založil tiež už v marci, no do štartu ostrej kampane na ňom vidno v podstate len dve veľké súhrnné platby straníckej Agentúre Smer. Údaje z ich záverečnej správy tak s reálnymi platbami na účte konfrontovať nemožno.
Medzi väčšími stranami sa zverejnené údaje vymykajú najmä pri Hlase, ktorý síce celkovo priznal druhú najväčšiu kampaň za takmer 2,8 milióna eur, do 9. júna však z tejto sumy vraj minul iba 41-tisíc. Celkovo výdavky strán na presviedčanie voličov dosiahli podľa záverečných správ 26,93 milióna eur, čo je 14-percentný nárast oproti parlamentným voľbám 2020 (23,64 mil. eur). Kým naposledy na vstup do parlamentu stačila trom stranám aj kampaň pod dva milióny, aktuálne túto sumu prekročilo až osem strán. Dvom z nich (Sme rodina a Demokrati) tentokrát nestačilo na vstup do parlamentu ani to.
