Smer v kampani nepoľavuje, aj po voľbách míňa milióny

Dlhodobo vysoké zisky Smeru vo voľbách a na ne naviazané štátne príspevky umožňujú najsilnejšej vládnej strane viesť prakticky permanentnú kampaň. Ostatné strany jej nedokážu plnohodnotne konkurovať ani s pomocou súkromných darov či pôžičiek.

Údaje z výročných správ strán za rok 2024 ukazujú, že Smer minul vlani 6,5 milióna eur, teda takmer rovnako ako v roku 2023, keď bežala kampaň pred parlamentnými voľbami. Vlani sa pritom konali len eurovoľby, na ktoré politické strany míňali výrazne menej, a do prezidentskej kampane sa zapojiť nemohli.

Výdavky Smeru na politické akcie klesli len minimálne – z 4,2 mil. eur v roku 2023 na 4,1 mil. eur vlani. Z toho len 1,5 milióna eur išlo na eurokampaň, zvyšných 2,5 milióna na iné aktivity vrátane tradičnej šnúry MDŽ podujatí po Slovensku.

Aj v tomto prístupe vidno exkluzívnu pozíciu Smeru vďaka štátnym peniazom. Z celkových 93 miliónov eur, ktoré štát počas tohto volebného obdobia rozdelí stranám, získa Smer až 23 miliónov. Nemusí tak zháňať darcov ani veriteľov a môže si dovoliť kampaňovať v podstate nepretržite.

Smeru dokážu aktuálne aspoň sčasti konkurovať Progresívne Slovensko (18 mil. eur zo štátu) a Hlas (15 mil. eur) – druhá a tretia najsilnejšia strana z posledných volieb. Tie si financie na kampaň museli aktívne zháňať a nevstupovali do volebného obdobia s finančným vankúšom.

PS vlani minulo 3,2 milióna eur, čo je približne polovica výdavkov Smeru, no aj u nich ide len o 300-tisíc menej ako počas volebných rokov.

Hlas výdavky dokonca zvýšil a to z 3,6 milióna eur v roku 2023 na 4,7 milióna vlani. Dôvodom bude zrejme aj to, že štátne príspevky mu začala nabiehať až po voľbách na jeseň 2023. Strana však rok 2024 uzavrela s takmer dvojmiliónovou stratou. Na otázku o dôvodoch Hlas neodpovedal.

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Leave a comment

NÁPAD NECHAŤ ŠTÁTNE PRÍSPEVKY LEN PARLAMENTNÝM STRANÁM JE RIZIKOVÝ

Vládny Hlas a jeho predseda a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizujú zmenu vo financovaní politických strán. Ich návrh obmedziť v čase dlhovej krízy štátne príspevky len pre parlamentné strany môže znieť ako zmysluplná úspora. V skutočnosti je však nebezpečný a prináša riziká.

Na takomto orezaní sa veľa neušetrí. Od roku 2002 do konca aktuálneho volebného obdobia rozdelí štát stranám 349 miliónov eur (po zohľadnení inflácie by išlo o takmer pol miliardy eur). Z toho len necelých 33 miliónov (približne 45 mil. v dnešných cenách) ide mimoparlamentným stranám, ktoré prekročili 3%. Za celé obdobie 2002 až 2027 tak získajú len necelú desatinu štátnych príspevkov. Najúspešnejší Smer do roku 2027 zinkasuje trojnásobok ako všetky mimoparlamentné strany dokopy a to až 101 miliónov eur (143 miliónov v dnešných cenách).

Návrh zrejme nepomôže výraznejšie preriediť ani politickú scénu s desiatkami strán, ako dúfa Hlas. Nárok na príspevky mali po voľbách vždy len dve neparlamentné strany. Výnimkou sú voľby 2020, kedy ich bolo až 6, vrátane jednej koalície.

Naopak, opatrenie môže zvýšiť nerovnováhu v politike. Posilní pozície veľkých strán s pohodlným prístupom k financiám a znevýhodní konkurenciu. Na úspešnú kampaň sú dnes potrebné aspoň 2 milióny, čo si môžu dovoliť len väčšie zabehnuté strany. Menšie a nové strany sú odkázané na pôžičky – v kampani 2023 tvorili až tretinu (10,7 milióna z celkových výdavkov 27 miliónov). Riziko pôžičiek znižovala možnosť získať štátny príspevok pri prekročení 3%. Bez tohto výhľadu sa financovanie stane neúnosne rizikovým.

Dôsledkom môže byť menšia konkurencia a ťažší vstup nových hráčov do politiky. Zmena môže zlikvidovať aj menšie zabehnuté strany, ktorým sa voľby nevydaria. Rásť môže aj závislosť od mecenášov, ktorí si investíciu plánujú neskôr vybrať cez štátne zákazky. Tí sa často snažia zostať v anonymite, čo zvyšuje riziko fiktívnych darcov, netransparentnosti a zásahov cudzích mocností do volieb.

V Transparency sme presvedčení, že Slovensko by získalo férovejším prerozdeľovaním štátnych financií a povinnosťou strán hľadať aj doplnkové zdroje, ako je to napríklad v Nemecku. Naviazanie štátnych príspevkov na oficiálne príjmy strán od darcov či členov by mohlo znížiť aj ich závislosť na verejných zdrojoch.

luk, mp

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Comments Off on NÁPAD NECHAŤ ŠTÁTNE PRÍSPEVKY LEN PARLAMENTNÝM STRANÁM JE RIZIKOVÝ

BORIS KOLLÁR SA POKÚŠA O REŠTART, STÁLE NEDOPLATIL KAMPAŇ ZA VOĽBY 23

Boris Kollár je opäť aktívny v politike a darí sa mu v prieskumoch dvíhať percentá jeho hnutia Sme rodina. Okrem návratu do parlamentu však podnikateľ musí riešiť aj finančný dlh z volieb 2023. Na stále aktívnom transparentnom účte hnutia sa v posledných týždňoch objavili väčšie transakcie – na účet si poslalo cez 63-tisíc eur a následne uhradilo dlh za bilbordovú kampaň spoločnosti BigMedia.

Táto neštandardná situácia zjavne súvisí s volebným neúspechom hnutia, ktoré napriek 6. najväčšej kampani za 2,36 mil. eur nezískalo ani 3 % potrebné na štátny príspevok. Na konci roka 2023 Kollár predal časť nehnuteľností hnutia, čo umožnilo splatiť pôžičky (najväčším veriteľom bol on sám). Faktúry viacerým dodávateľom uhradil až začiatkom 2024, BigMedii doplatil bilbordy až teraz.

Obr: Hnutie Sme rodina až teraz dopláca volebné bilbordy z kampane pred voľbami 2023. Foto: TASR.

Z porovnania poslednej verejne dostupnej výročnej správy za rok 2023 a transparentného účtu vyplýva, že niektorí dodávatelia zrejme na úhrady stále čakajú. Hnutie na naše otázky nereagovalo, medzi nesplatenými položkami môžu byť napríklad ďalšie bilbordy. Nie je jasné, prečo Kollár dlhy neuhradil skôr – či už z predaja majetku strany alebo vlastných podnikateľských príjmov. Podobne ani to, či veritelia na úhradách doteraz netrvali.

Pravidlá umožňujú stranám prijímať peniaze na transparentný účet len pred voľbami. Neskôr môžu vkladať financie už len výnimočne, ak zostatok na účte nie je dostačujúci na uhradenie záväzkov z kampane. Ministerstvo vnútra nám potvrdilo, že takáto výnimka je v súlade aj s uznesením štátnej volebnej komisie.

Otázkou je, či by výnimka mala mať určený finančný a časový strop. Kollára, ktorý bol súčasťou vlády sľubujúcej boj proti neskorým platičom faktúr sme v roku 2020 kritizovali, že kampaň doplatil až štvrťroka po voľbách. Tentokrát mešká s doplatením faktúr oveľa viac.

Nevyhol sa pritom pochybeniam. V januári 2024 poslal z transparentného účtu 10-tisíc eur neznámemu adresátovi, čo zákon vyslovene zakazuje. Teraz si evidentne nezablokoval transparentný účet, vďaka čomu mu na ňom pristál malý finančný dar, čo je po voľbách taktiež zakázané.

Z nášho pohľadu by bolo vhodné, aby strany mohli ísť do novej kampane len vtedy, ak dokážu doplatiť tú predošlú. Vo vedení štátu je dobré mať politikov, ktorí finančne zvládajú hospodárenie svojej strany, čo môže byť zárukou, že vo funkciách zvládnu aj hospodárenie štátu.

luk

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby-hlavna-stranka-banner-en, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Comments Off on BORIS KOLLÁR SA POKÚŠA O REŠTART, STÁLE NEDOPLATIL KAMPAŇ ZA VOĽBY 23

Pellegrini dostal pokutu za prešľap, jeho kampaň mala aj vážnejšie problémy

„Peter Pellegrini prijal na transparentný účet ďalší dar od strany Hlas, aj keď to zákon po voľbách neumožňuje,“ napísali sme v Transparency 10. apríla 2024, pár dní po jeho víťazstve v 2. kolo prezidentských volieb. Hneď na druhý deň sme sa s podnetom na porušenie zákona obrátili aj na Ministerstvo vnútra, strana Hlas ešte v ten deň porušenie v médiách priznala s tým, že sú pripravení zaplatiť pokutu.

Išlo teda o zjavné a preukázané porušenie zákona, kde môže ministerstvo pri prezidentských kandidátoch uložiť pokutu do 30-tisíc eur.

Aj napriek tomu trvalo rok a týždeň, kým sme sa včera vďaka televízii Markíza dozvedeli, že ministerstvo vedené Prellegriniho nástupcom v čele Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom napokon pokutu uložilo. Pellegrini ju vraj už aj obratom zaplatil.

Prečo to trvalo rok, a prečo výšku maximálnej pokuty skresali len na tretinu, hoci išlo až o prevod polovice z limitu kampane (250-tisíc eur) po zákonnom termíne, zatiaľ jasné nie je. Ocenili by sme, keby ministerstvo a prezident okolnosti verejnosti jasne vysvetlili.

Čo považujeme za problematickejšie je, že štátne orgány sa dosiaľ nevyrovnali s vážnejšími podozreniami z porušenia volebných pravidiel. Pellegrinimu jednak peniaze na kampaň formálne posielal Hlas a iba nedávno sme sa dozvedeli, že darcami mali byť najmä ľudia z vedenia strany. Pretrváva tak podozrenie, že na kampaň boli použité aj stranícke peniaze od štátu, čo zákon zakazuje.

Predovšetkým sme ale v Transparency mali na základe podrobného sledovania kampane už pred jej skončením silné podozrenie na prekročenie zákonného polmiliónového limitu na kampaň. Po zverejnení záverečných správ a analýze dát sme v júni 2024 podali na ministerstvo aj podnet pre podozrenie z prekročenia zákonného limitu. Pellegriniho reálne náklady sme odhadli minimálne na 750-tisíc eur. Prekročenie tak mohlo byť až štvrť milióna, za čo hrozí pokuta vo výške dvojnásobku tejto sumy.

Ako ministerstvo naložilo s týmto našim podnetom, dodnes nevieme. To nás, samozrejme neodradí, pýtať sa budeme ďalej.

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged | Comments Off on Pellegrini dostal pokutu za prešľap, jeho kampaň mala aj vážnejšie problémy

Aj po zverejnení darcov ostáva financovanie kampane prezidenta pochybné

Verejnosť musela čakať rok na informáciu o financovaní predvolebnej kampane prezidenta Petra Pellegriniho. Víťaz volieb vlani utajil darcov v objeme pol milióna eur na neverejnom straníckom účte Hlasu, ich mená sa tak objavili až teraz, keď si vládna strana splnila zákonnú povinnosť a cez víkend zverejnila zoznam 56 väčších darcov za rok 2024, ktorí darovali dokopy 446-tisíc eur. Pochybnosti okolo financií v kampani prezidenta však pretrvávajú. Z nasledovných dôvodov:

  • 54-tisíc eur, ktoré chýbajú do polmiliónovej kampane Pellegriniho, je stále mimo kontroly, mená menších darcov sa dozvieme zrejme až z výročnej správy strany.
  • Dary nie je možné pospájať s kampaňou. Nedá sa vylúčiť, že Pellegrini použil na kampaň v skutočnosti štátne príspevky strany Hlas, čo bolo zakázané.
  • Kampaň stojí na stredne veľkých daroch. Kým Ivan Korčok mal viac ako 3000 darcov s priemernou výškou daru 139 eur, Pellegrini má nateraz 56 darcov a priemernú výšku daru 7964 eur.
  • Kampaň pôsobí ako stranícky koordinovaná. Straníci nedarovali sumu podľa vlastného uváženia ale podľa kľúča – najužšie vedenie po 10.000 eur, poslanci parlamentu a ďalší top straníci po 5-tisíc.
  • Vysoká závislosť prezidenta od úzkeho vedenia strany Hlas, ktorá je prekážkou nadstraníckosti. Desiatka najvyšších predstaviteľov strany sa vyskladala až na štvrtinu jeho kampane.
  • Podozrivo vysoký dar. Kým iní poslanci za stranu Hlas prispeli na kampaň Pellegriniho po 5-tisíc eur, Radomír Šalitroš daroval až 55-tisíc eur. V minulosti pritom v politike peniaze iba požičiaval.
  • Členovia strany Hlas odmietali pred zverejnením zoznamu povedať, koľko na kampaň darovali. Poslanec Ján Ferenčák ani po zverejnení zoznamu nevedel pre Denník N odpovedať na takúto otázku (daroval 5 tisíc eur).
  • Problematické správanie Vojtecha Ferencza, ktorý daroval na kampaň 5-tisíc eur potom, ako sa vďaka Hlasu stal predsedom predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu. Posilňuje to potenciálne nezdravý vzťah štátnej firmy a politiky.
Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged , | Comments Off on Aj po zverejnení darcov ostáva financovanie kampane prezidenta pochybné