Transparency's CMS

Dlhodobo vysoké zisky Smeru vo voľbách a na ne naviazané štátne príspevky umožňujú najsilnejšej vládnej strane viesť prakticky permanentnú kampaň. Ostatné strany jej nedokážu plnohodnotne konkurovať ani s pomocou súkromných darov či pôžičiek.

Údaje z výročných správ strán za rok 2024 ukazujú, že Smer minul vlani 6,5 milióna eur, teda takmer rovnako ako v roku 2023, keď bežala kampaň pred parlamentnými voľbami. Vlani sa pritom konali len eurovoľby, na ktoré politické strany míňali výrazne menej, a do prezidentskej kampane sa zapojiť nemohli.

Výdavky Smeru na politické akcie klesli len minimálne – z 4,2 mil. eur v roku 2023 na 4,1 mil. eur vlani. Z toho len 1,5 milióna eur išlo na eurokampaň, zvyšných 2,5 milióna na iné aktivity vrátane tradičnej šnúry MDŽ podujatí po Slovensku.

Aj v tomto prístupe vidno exkluzívnu pozíciu Smeru vďaka štátnym peniazom. Z celkových 93 miliónov eur, ktoré štát počas tohto volebného obdobia rozdelí stranám, získa Smer až 23 miliónov. Nemusí tak zháňať darcov ani veriteľov a môže si dovoliť kampaňovať v podstate nepretržite.

Smeru dokážu aktuálne aspoň sčasti konkurovať Progresívne Slovensko (18 mil. eur zo štátu) a Hlas (15 mil. eur) – druhá a tretia najsilnejšia strana z posledných volieb. Tie si financie na kampaň museli aktívne zháňať a nevstupovali do volebného obdobia s finančným vankúšom.

PS vlani minulo 3,2 milióna eur, čo je približne polovica výdavkov Smeru, no aj u nich ide len o 300-tisíc menej ako počas volebných rokov.

Hlas výdavky dokonca zvýšil a to z 3,6 milióna eur v roku 2023 na 4,7 milióna vlani. Dôvodom bude zrejme aj to, že štátne príspevky mu začala nabiehať až po voľbách na jeseň 2023. Strana však rok 2024 uzavrela s takmer dvojmiliónovou stratou. Na otázku o dôvodoch Hlas neodpovedal.

Vládny Hlas a jeho predseda a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizujú zmenu vo financovaní politických strán. Ich návrh obmedziť v čase dlhovej krízy štátne príspevky len pre parlamentné strany môže znieť ako zmysluplná úspora. V skutočnosti je však nebezpečný a prináša riziká.

Na takomto orezaní sa veľa neušetrí. Od roku 2002 do konca aktuálneho volebného obdobia rozdelí štát stranám 349 miliónov eur (po zohľadnení inflácie by išlo o takmer pol miliardy eur). Z toho len necelých 33 miliónov (približne 45 mil. v dnešných cenách) ide mimoparlamentným stranám, ktoré prekročili 3%. Za celé obdobie 2002 až 2027 tak získajú len necelú desatinu štátnych príspevkov. Najúspešnejší Smer do roku 2027 zinkasuje trojnásobok ako všetky mimoparlamentné strany dokopy a to až 101 miliónov eur (143 miliónov v dnešných cenách).

Návrh zrejme nepomôže výraznejšie preriediť ani politickú scénu s desiatkami strán, ako dúfa Hlas. Nárok na príspevky mali po voľbách vždy len dve neparlamentné strany. Výnimkou sú voľby 2020, kedy ich bolo až 6, vrátane jednej koalície.

Naopak, opatrenie môže zvýšiť nerovnováhu v politike. Posilní pozície veľkých strán s pohodlným prístupom k financiám a znevýhodní konkurenciu. Na úspešnú kampaň sú dnes potrebné aspoň 2 milióny, čo si môžu dovoliť len väčšie zabehnuté strany. Menšie a nové strany sú odkázané na pôžičky – v kampani 2023 tvorili až tretinu (10,7 milióna z celkových výdavkov 27 miliónov). Riziko pôžičiek znižovala možnosť získať štátny príspevok pri prekročení 3%. Bez tohto výhľadu sa financovanie stane neúnosne rizikovým.

Dôsledkom môže byť menšia konkurencia a ťažší vstup nových hráčov do politiky. Zmena môže zlikvidovať aj menšie zabehnuté strany, ktorým sa voľby nevydaria. Rásť môže aj závislosť od mecenášov, ktorí si investíciu plánujú neskôr vybrať cez štátne zákazky. Tí sa často snažia zostať v anonymite, čo zvyšuje riziko fiktívnych darcov, netransparentnosti a zásahov cudzích mocností do volieb.

V Transparency sme presvedčení, že Slovensko by získalo férovejším prerozdeľovaním štátnych financií a povinnosťou strán hľadať aj doplnkové zdroje, ako je to napríklad v Nemecku. Naviazanie štátnych príspevkov na oficiálne príjmy strán od darcov či členov by mohlo znížiť aj ich závislosť na verejných zdrojoch.

luk, mp