Bude netransparentná a neférová prezidentská kampaň novým normálom?

Kým v prezidentských voľbách 2019 sme v Transparency mohli skonštatovať, že Slovensko si zvolilo novú hlavu štátu v najtransparentnejších voľbách, o päť rokov neskôr zasadne do paláca politik, ktorého kampaň bola nielen značne netransparentná, ale sčasti aj nelegálna. Ak si na neférovosť a oslabenú verejnú kontrolu nechceme zvykať, je najvyšší čas volebnú legislatívu konečne upraviť.

FOTO – TASR

Zdá sa, že trend transparentnosti volebných kampaní na Slovensku sa definitívne obracia. Po pozitívnom skoku po prijatí nových volebných kódexov v roku 2014, ktoré zavádzali napríklad transparentné účty či stálu volebnú komisiu, sa politici v posledných rokoch naučili pravidlá ignorovať či priam obchádzať. Už vo vlaňajších parlamentných voľbách viedli viaceré strany výrazne netransparentnú kampaň, nedávne prezidentské voľby tento prístup ešte zvýraznili. Volebné pravidlá nezafungovali a boli sme tak svedkami ich obchádzania a neférového súboja, v ktorom ťahala verejná kontrola za kratší koniec.

Slabá kampaň

Začnime však iným špecifikom aktuálnej kampane, ktoré však tiež čiastočne súvisí s nastavením pravidiel. Tým boli neobvykle nízke náklady na volebný súboj, ktoré 11 kandidáti oficiálne vyčíslili iba na 1,34 milióna eur. Pre porovnanie, ide iba o tretinu nákladov z predchádzajúcej prezidentskej kampane v roku 2019 (3,6 milióna eur), vlaňajšia parlamentná kampaň bola drahšia dokonca dvadsaťnásobne (26,9 milióna eur).

Z grafu nižšie sa môže zdať, že sa výškou kampane iba vraciame do stavu spred zmeny volebnej legislatívy v roku 2014 (cca. milión eur), vtedy však zákon vyžadoval limity aj vykazovanie iba v období začínajúcom 15 dní pred prvým kolom. Aktuálna oficiálna kampaň naproti tomu trvala tri mesiace, náklady museli kandidáti dokladovať dokonca až takmer trištvrte roka dozadu (od obdobia 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, teda už od 13. júla 2023). Dnes priznávané kampaňové výdavky tak výrazne zaostávajú aj za rokom 2014, keďže len víťaz Andrej Kiska vtedy dobrovoľne vyčíslil celkovú investíciu do jeho kampane vo výške 1,1 milióna eur.

Celkové oficiálne výdavky kandidátov v jednotlivých voľbách prezidenta. Zdroj: MF SR, MV SR.

Takýto pokles má aj objektívne dôvody. Po negatívnych skúsenostiach z roku 2019, keď traja kandidáti obišli polmiliónový limit na výdavky cez spriaznené tretie strany, boli tieto zakázané a kampaňovať môžu už iba samotní prezidentskí kandidáti. To, v kombinácii s výkladom Ministerstva vnútra, že v kampani nesmú byť použité štátne príspevky, ktoré strany získali za výsledky v parlamentných voľbách, obmedzilo vôbec prvýkrát kampaň výlučne na privátne zdroje.

Výdavky jednotlivých kandidátov na kampaň vo voľbách prezidenta 2024. Zdroj: MV SR

Tieto obmedzenia mali vplyv aj na transparentnosť kampane. Tretie strany nezmizli, viaceré sa svoje kampaňovanie v prospech či neprospech konkrétnych kandidátov snažili kamuflovať či dokonca zákon obchádzali úplne nepokryte. Ministerstvo vnútra a štátna volebná komisia sa ani len nepokúsili zjednať nápravu. V kampani sa ocitli státisíce eur s neznámym pôvodom, z ktorých profitoval predovšetkým víťaz volieb. Najvypuklejším príkladom sú dva schránkové špeciály mesačníka Extra Plus v prospech budúceho prezidenta Petra Pellegriniho, ktorých vydanie a distribúciu sme na základe cenového prieskumu odhadli na minimálne 90-tisíc eur.

Odhad nákladov na vydanie volebných špeciálov mesačníka Extra plus. Zdroj: TIS, Slovenská pošta.

Ďalším dôvodom celkovo nízkych oficiálnych nákladov v kampani bolo, že naozaj seriózny volebný súboj viedli iba dvaja kandidáti a to neskorší finalisti Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Zvyšní deviati sledovali najmä iné ciele (napríklad sa zviditeľniť pred nasledujúcimi eurovoľbami), čomu zodpovedala ich výrazne nižšia finančná investícia. Výnimkou mohol byť Štefan Harabin, ktorý však tentokrát nedal dohromady potrebné peniaze (mal iba šestinovú kampaň v porovnaní s rokom 2019).

Utajení darcovia

Jedine Ivan Korčok dokázal v takejto situácii uveriteľným spôsobom zorganizovať relevantnú prezidentskú kampaň. Zaplatil ju z darov od viac ako 3200 podporovateľov, ktorí mu posielali finančné príspevky na transparentný účet, vďaka čomu boli verejnosti známi.

Peter Pellegrini sa, naopak, rozhodol pre bezprecedentný krok. Svojich darcov skryl na neverejnom účte svojej strany, ktorá mu na transparentný účet previedla dve 250-tisícové tranže (druhú v rozpore so zákonom až po voľbách). Pellegrini pod tlakom kritiky v kampani prisľúbil, že darcov zverejní po voľbách, dosiaľ tak však stále nespravil. Je tak možné, že verejnosť sa mená jeho darcov dozvie až z výročnej správy strany v roku 2025.

Toto počínanie môže byť v súlade so zákonom iba v prípade, ak ho vykladáme úplne formalisticky. Budúci prezident tým úplne poprel základný princíp kampaňových pravidiel, ktorým je transparentnosť. Ako jedna z možných hypotéz pre takúto mieru netransparentnosti sa ponúka, že dary v takejto výške po náročnej parlamentnej kampani nevedel narýchlo vyzbierať, kampaň tak dočasne prefinancoval inak a utajením získal potrebný čas.

Takémuto vysvetleniu náhrava aj fakt, že Pellegriniho vo významnej miere úverovali veľké bilbordové spoločnosti, o ktorých tvrdil, že mu bilbordy predali na faktúru s neobvykle dlhou splatnosťou. To sa nedalo jednoducho overiť, keďže za značnú časť výdavkov neplatil z transparentného účtu priamo, ale cez platby prostredníkovi – reklamnej agentúre Creo advertising.

Príjmová strana transparentného účtu Petra Pellegriniho. Zdroj: SLSP.

Bilbordy za február (85-tisíc eur) uhradil až po voľbách v apríli, marcové bilbordy nie sú zaplatené ani v čase písania tohto blogu, šesť týždňov od volieb. Ostatní kandidáti pritom za outdoor platili vopred, ako je to pri politickej reklame obvyklé.

Pred voľbami tak Pellegrini na svojom transparentnom účte predstieral malú kampaň s približne polovičnými výdavkami oproti svojmu rivalovi. Odkladanie platieb viedlo až k spomínanému pochybeniu, keď mu strana druhého štvrť milióna eur na kampaň previedla na transparentný účet až po voľbách. To však zákon nepripúšťa, keďže účet mal byť v tom čase už zablokovaný. Aj samotný víťaz volieb uznal, že to bola chyba a je pripravený zaplatiť pokutu.

Takéto počínanie Pellegriniho výrazne prispelo k celkovej netransparentnosti kampane, keď spolu s predsedom SNS Andrejom Dankom, ktorý postupoval podobne, zahmlili až takmer 40 percent celkových kampaňových zdrojov. Tie na transparentné účty oboch kandidátov pritiekli formálne od ich strán, keďže však nemôže ísť o štátne príspevky za voľby, ich pôvod zostáva neznámy (vyššie oranžová časť koláčového grafu).

Prelomený strop

Už na začiatku volebnej kampane sme upozorňovali, že zafixovaný 500-tisícový limit na kampaň jednotlivých kandidátov bude viesť k obchádzaniu transparentnosti a pravidiel. Ako nízky sa ukazoval už v roku 2019, Slovensko odvtedy postihla citeľná inflácia a peniaze kandidátom obmedzilo aj spomínané zrušenie tretích strán.

Nevhodne nastavený limit obmedzoval predovšetkým Ivana Korčoka, ktorý potreboval kampaňovať dlhšie a intenzívnejšie, ak sa chcel dotiahnuť na najpopulárnejšieho politika v krajine Petra Pellegriniho.

Korčok sa v druhom kole volieb ocitol v zložitej situácii, keď zo zvyšku rozpočtu potreboval doplatiť úspornú kampaň z prvého kola a zároveň ju vygradovať vo finále, čo však nebolo možné. Svoju propagáciu v druhom kole nakoniec nastavil nízkonákladovo, keď okrem reklamy v online prostredí usporiadal šnúru zhromaždení naprieč Slovenskom.

Aj napriek takémuto šetreniu sa Korčok do limitu podľa nás nevošiel a kampaň z prvého kola napokon plnohodnotne nedoplatil. Okrem iného mu, napríklad, neostal priestor na doplatenie prenájmu kampaňového auta za marec a apríl (prenájom v januári a februári ho vyšiel na 2-tisíc eur).

V záverečnej správe vykázal Korčok výdavky v baťovskej sume 499,9 tisíca eur, oficiálne šiel teda úplne na doraz. Podľa našich nami zozbieraných dát a ich analýzy v skutočnosti mohol limit prekročiť až o niekoľko desiatok tisíc eur.

Odhad niektorých výdavkov nezahrnutých do záverečnej správy Ivana Kočoka. Zdroj: TIS, Kantar

Ivan Korčok získal v našom hodnotení transparentnosti kampaní najvyššie skóre. S vrcholiacou kampaňou pred 2. kolom však začínali pribúdať pochybnosti aj v jeho prípade, pri záverečnej kontrole pomocou dát spoločnosti Kantar sme na jeho účte identifikovali napríklad chýbajúcu platbu za 75 reklamných obrazoviek dodaných spoločnosťou Boomerang media, ktoré počas kampane nasadili v baroch, kluboch a fitness centrách. Bilbordovú kampaň mal na účte inak podrobne rozpísanú.

Korčokov tím nám vysvetlil, že túto reklamu vraj zaplatili cez agentúru Komplot v rámci ňou dohodnutých mediálnych spoluprác. Bližších údajov, ktoré by to potvrdzovali sme sa nedočkali, rovnako ako vysvetlenia ohľadom ďalších chýbajúcich výdavkov. Vysoké skóre transparentnosti Korčokovej kampane to tak dodatočne znižuje.

Rozhodujúce bilbordy

V týchto prezidentských voľbách sa nezopakovala situácia, keď bola víťazná kampaň Zuzany Čaputovej z roku 2019 postavená predovšetkým na online reklame, do ktorej investovala dvakrát toľko, ako do klasických bilbordov (online 220-tisíc eur, bilbordy 97-tisíc eur).

V kampani tentokrát najviac peňazí opäť zhltli bilbordy, ktoré podľa analýzy výdavkov na transparentných účtoch kandidátov tvorili minimálne tretinu celkových výdavkov kandidátov. Online iba jednu pätinu. Rozkľúčovať sa nepodarilo desatinu kampane, na čom sa výrazne podieľal aj ďalší kandidát Ján Kubiš, ktorý v poradí tretiu najväčšiu kampaň ukryl z veľkej časti v agentúre. Ak by sme matematicky rozdelili aj túto bližšie neidentifikovateľnú časť koláča medzi ostatné položky, na bilbordy by vychádzalo zhruba 37,5% všetkých výdavkov a teda asi pol milióna eur.

Bilbordy boli rozhodujúcou časťou aj víťaznej kampane Petra Pellegriniho, pričom tento kandidát neposkytoval o nich vďaka neštandardne dlhej splatnosti faktúr žiadne informácie. Analýza finálnych dát od Kantaru však potvrdzuje náš pôvodný odhad, že tento kandidát výrazne prelomí finančný limit na výdavky, a to najmä kvôli intenzívnemu outdooru.

Čísla, ku ktorým sme sa v rámci snahy o verenú kontrolu dopracovali, sú však stále iba kvalifikovaným odhadom, keďže najväčšia bilbordová spoločnosť Big Media z portfólia finančnej skupiny J&T opäť neprezradila rozsah kampane jednotlivých kandidátov, ale len súhrnné čísla o predanej politickej reklame.

Podľa našich zistení mal Peter Pellegrini vonku bilbordy za 769-tisíc eur v cenníkových cenách. Po započítaní reálnych zliav, ktoré majú  politici v tomto období, sme kampaň vyčíslili na minimálne 417-tisíc eur. Tento odhad považujeme stále za konzervatívny, keďže sme do neho nezarátali napríklad prelepenie reklamných plôch na nový vizuál s témou vojny na Ukrajine v úplnom závere kampane, alebo reklamu v bratislavskej MHD. Bilbordová kampaň Ivana Korčoka bola naproti tomu zhruba polovičná (cca 230-tisíc eur).

Odhad bilbordovej kampane Petra Pellegriniho. Zdroj: TIS, Kantar

Peter Pellegrini tak v skutočnosti zrejme drvivú časť svojho oficiálneho volebného rozpočtu minul iba na jeden druh reklamy. Tieto odhady doposiaľ nikto kvalifikovane nespochybnil. Samotný budúci prezident argumentuje tým, že mal vďaka agentúre Creo Advertising výrazné zľavy. Oficiálne za bilbordovú kampaň po doplatení zvyšnej faktúry zaplatí maximálne 143-tisíc eur. Znamená to, že by mal oproti reálnym trhovým cenám dvojtretinovú zľavu, čo by bola vskutku mimoriadna cena.

Aj v takomto prípade by však bol podľa zákona povinný zarátať si zľavy do finančného limitu v podobe bezodplatného plnenia. V jeho záverečnej správe však svieti v tejto kolónke nula. Budúci prezident tak vlastne oficiálne žiadne mimoriadne zľavy nevykazuje.

Nelegálna kampaň

V reakcii na výsledky volieb sme museli skonštatovať, že budúci prezident zvíťazil síce v demokratických voľbách, avšak neférovým spôsobom. Kým Ivan Korčok sa podľa histórie jeho transparentného účtu aspoň pokúsil dodržať zákonný limit 500-tisíc eur na výdavky, u Pellegriniho takúto snahu vidieť nebolo a jeho kampaň stále jasnejšie smerovala k prelomeniu limitu. Po zosumarizovaní všetkých dostupných dát sme v Transparency jeho kampaň odhadli až na pravdepodobných 750-tisíc eur, on sám ju v záverečnej správe vyčíslil na 499,5 tisíc eur.

Aj v tomto celkovom sumáre možno hovoriť o konzervatívnom odhade, keďže sme do neho nezahrnuli napríklad fakt, že víťaz volieb v záverečnom vyúčtovaní nijako nezohľadnil, že mu kampaň organizovala vlastná strana. Vďaka tejto výpomoci mohol získať nepeňažný dar až v hodnote desiatok tisíc eur. Preskúmať reálnosť výdavkov by si okrem bilbordov zaslúžila napríklad aj jeho reklama v televízii a v tlači.

Ďalším sporným aspektom jeho kampane je, že najmä v prvom kole ju do značnej miery postavil aj na výkone jeho vtedajšej verejnej funkcie a teda predsedu parlamentu. V rámci marcových zahraničných ciest ho, napríklad, prijal maďarský premiér Viktor Orbán. Túto schôdzku potom Pellegrini využil v kampani, do sponzoringu statusu s videom o nej v slovenskom aj maďarskom jazyku investoval stovky eur, vďaka čomu sa príspevky zobrazili státisícom užívateľov siete.

Sponzorovaný príspevok na sociálnej sieti propagujúci stretnutie Petra Pelleginiho s maďarským premiérom. Zdroj: Meta

Pellegrini si v kampani dovolil veci, pri ktorých podľa nás muselo byť jasné, že nie sú „v limite“. Naplno sa to prejavilo po prvom kole volieb, v ktorom prehral s Ivanom Korčokom (Korčok 42,5%, Pellegrini 37%). Kým Korčok v druhom kole  s výdavkami brzdil, Pellegrini ju skutočne vygradoval.

V druhom kole sa rozhodol vydať druhé číslo jeho schránkových novín v miliónovom náklade, kde sa nám cez infozákon podarilo zistiť, že Slovenská pošta za jeho roznos vyfakturovala 50-tisíc eur.

Doobjednal si aj ďalšiu inzerciu v tlači. Posledný deň kampane (3.4.) mal celostranový inzerát v denníkoch Pravda, Plus jeden deň, Új Szó, v Novom Čase i jeho prílohe Nový Čas nedeľa. Kantar celú jeho printovú kampaň ocenil na 173-tisíc eur (cenníkové ceny). Pellegrini uhradil 39-tisíc eur (február, marec), apríl podľa transparentného účtu doplatený stále nemá.

Budúci prezident sa navyše rozhodol v druhom kole nakúpiť drahú televíznu reklamu v spravodajskej TA3 a najmä v TV Markíza. Kantar jeho televíznu kampaň nacenil na 286-tisíc eur (cenníkové ceny), Pellegrini zaplatil iba 35-tisíc. Do prime time v najsledovanejšej slovenskej televíznej stanici Markíza nasadil spoty v posledné tri dni kampane. Cenníkové ceny odvysielania 30 sekundového spotu po ôsmej večer na tejto stanici boli: 1. apríla – 27 942 eur,  2. apríla – 23 915 eur a 3. apríla – 22 379 eur.

Prehľad TV kampane Petra Pellegriniho na staniciach TV Markíza. Zdroj: Kantar

V závere kampane tiež prelepil časť reklamných plôch spomínaným vizuálom so sloganom „Slovensko nepošle na Ukrajinu žiadneho vojaka“. Podľa monitoringu Kantaru už v apríli žiaden prezidentský kandidát bilbordy nemal zaplatené. Kandidát tak zmenil vizuál vlastne iba na pár dní, čo by pri komerčných cenách bolo taktiež nevídanou investíciou. Reklama aj na mimoriadne lukratívnych miestach, ako napríklad Prístavný most v Bratislave, visela až do volieb 6. apríla (vzápätí bola prelepená). Aj tieto okolnosti posilňujú aj ďalšie podozrenie, že aprílové bilbordy Pellegrinimu mohla zaplatiť strana Hlas v rámci paralelne bežiacej eurokampane.

Tretie strany

Po započítaní nelegálnych kampaní tretích strán v Pellegriniho prospech, od ktorých sa však budúci prezident dištancuje, možno o jeho kampani povedať, že bola miliónová.

Okrem vyššie spomenutého Extra Plus, v jeho prospech úplne nepokryte kampaňoval jeho bývalý kolega vo vláde, exminister Juraj Draxler (antikampaň Voľte s rozumom) či bratislavský podnikateľ Igor Cako (falošný web Korčok2024.sk a jeho propagácia). Pomohla mu aj Jednota dôchodcov Slovenska alebo Mesto Bardejov vedené jeho straníckym kolegom Borisom Hanuščákom.

Príklady antikampaní napádajúcich prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Zdroj: Meta

Zarážajúce bolo, že platenú antikampaň voči Korčokovi na Facebooku v rozpore so zákonom viedli aj stranícki kolegovia Pellegriniho, vrátane ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, pod ktorého spadá aj dohľad nad zákonnosťou kampane.

Dôležitý bol tiež príspevok strany Smer, ktorá Pellegriniho propagovala na mítingoch k MDŽ. Tie organizovala ako súčasť straníckej eurokampane. Pellegriniho domovská strana Hlas mu pomáhala nielen organizačne a účtovne, ale taktiež cez svoju súbežnú eurokampaň. Do nej nasadila bilbordy s mobilizačným motívom „Nedajme sa prehlasovať“ (výdavok na transparentnom účte Hlasu 86-tisíc eur).

Podozrenie, že Pellegrini mohol časť svojej kampane uhradiť cez eurokampaň jeho strany umocňujú aj niektoré potencionálne nafúknuté faktúry, ktoré sa v kampani Hlasu začali objavovať. Napríklad, 92-tisícová faktúra za „prieskum a analýzu tém“, pri ktorej navyše strana neuviedla prijímateľa, aj keď jej to zákon prikazuje.

Transparentný účet strany Hlas-SD s podozrivou finančnou operáciou s neznámym adresátom. Zdroj: SLSP

Konflikt pri kontrole 

Masívne prelomenie pravidiel volebnej súťaže, ku ktorému mohlo dôjsť, by malo preveriť práve Ministerstvo vnútra vedené Pellegriniho straníckym kolegom Eštokom. Ten sa spomína aj ako možný nástupca na poste šéfa strany. Takýto zjavný konflikt záujmov oslabuje už aj tak nie ideálne nastavenú štátnu kontrolu, ktorá pri skúmaní predošlých volebných kampaní postupovala skôr iba formalisticky.

V Transparency si napriek tomu myslíme, že štát by sa s takýmito očividnými nezrovnalosťami zaoberať mal a pripravujeme preto podanie na preskúmanie výdavkov oboch finalistov prezidentskej súťaže. Netransparentnosť a nelegálnosť časti víťaznej prezidentskej kampane podkopávajú dôveru verejnosti v demokratickosť a férovosť volieb na Slovensku. O to viac, ak by sa ukázalo, že takéto konanie nebude mať pre budúcu hlavu štátu žiadne následky.

Nie menej dôležitá je potreba opraviť pravidlá prezidentskej volebnej súťaže. Tie majú korene ešte v roku 2014, kedy ich presadila strana Smer sčasti aj ako „lex Andrej Kiska“. Reagovali nimi aj na fakt, že verejnosti pomerne málo známy podnikateľ dokázal v prezidentských voľbách aj vďaka miliónovej kampani poraziť úradujúceho premiéra Roberta Fica.

Kým limity pre iné typy volieb, boli v roku 2014 nastavené viac-menej zmysluplne, polmiliónový limit pre voľby prezidenta bol evidentne nízky, čo sa potvrdilo v oboch nasledujúcich voľbách (2019, 2024). Slovensko potrebuje pravidlá volebnej súťaže, ktoré zabezpečujú rovnosť príležitostí a vytvárajú predpoklady pre zdravú konkurenciu medzi politikmi. Zachovanie status quo v tejto situácii nie je obhájiteľné.

Ľuboš Kostelanský

Ak považujete kontrolu financovania politických strán a férovosť kampaní za dôležitú, podporte, prosím, našu prácu aj VyĎakujeme!

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment

Prečo nesedí záverečná správa Petra Pellegriniho ani jeho vysvetlenie, že limit na výdavky neprekročil

Víťaz prezidentských volieb Peter Pellegrini odovzdal včera záverečnú správu, v ktorej tvrdí, že sa podobne ako jeho súper Ivan Korčok veľmi tesne vošiel do polmiliónového limitu na kampaňové výdavky (celkové náklady 499 451 eur). Prečo správa nesedí s realitou:

Budúci prezident ešte stále nezaplatil všetky faktúry. Minimálne musí ešte doplatiť väčšiu polovicu svojej outdoorovej kampane (bilbordy za marec). Zaplatiť by mal aj faktúru Slovenskej pošty na 50-tisíc eur za roznos druhého čísla jeho volebných novín, ktorú sa nám podarilo získať cez infozákon a, kde nám hovorkyňa strany Hlas potvrdila, že ju očakávajú.

Pellegrini má však na účte už len 102-tisíc eur, ktoré mu na úhradu týchto dvoch faktúr nemôžu stačiť. Je preto zrejmé, že limit na výdavky nedodržal.

Budúci prezident však tvrdí, že sa do limitu vošiel, pretože agentúra, s ktorou spolupracuje disponovala pri nákupe bilbordov „výraznými zľavami“. Takáto argumentácia má hneď dve slabiny.

Nám sa podarilo vďaka dátam spoločnosti Kantar odhadnúť výšku bilbordovej kampane Pellegriniho. V cenníkových cenách mohol mať bilbordy za 770-tisíc eur. Reálne sa dala táto reklama nakúpiť s polovičnou zľavou. Bilbordovú kampaň sme preto vyčíslili na 417-tisíc eur. Podľa nášho konzervatívneho odhadu na ňu teda minul takmer celý svoj kampaňový limit.

Peter Pellegrini však pri zaplatených bilbordoch za február vykázal zľavu ďalších takmer 50-percent (namiesto 159-tisíc zaplatil iba 85). V marci by mal mať oproti reálnym trhovým cenám dokonca zľavu 75 percent (namiesto 206-tisíc eur by mal zaplatiť iba 52).

V Transparency pochybujeme, že Pellegriniho neznáma agentúra Creo advertising, ktorá mala za posledné roky tržby pod pol milióna eur, mohla byť takáto úspešná. Ak sa jej to však aj podarilo, takáto mimoriadna zľava mala byť v záverečnej správe vykázaná ako bezodplatné plnenie. V tejto kolónke však svieti nula. Do limitu sa teda nemohol vojsť ani v tomto prípade.

V Transparency víťaznú kampaň Petra Pellegriniho odhadujeme na minimálne 750-tisíc eur. So zapojením podporovateľov, ktorí mu pomáhali ako tretie strany, aj keď to zákon neumožňoval, možno hovoriť až o miliónovej kampani.

Pripravujeme preto podnet a budeme pozorne sledovať, ako sa s ním vysporiada ministerstvo vnútra vedené straníckym kolegom Pellegriniho Matúšom Šutajom Eštokom. Za porušenie volebného limitu hrozí budúcemu prezidentovi pokuta vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú limit prekročil.

(luk)

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged | Comments Off on Prečo nesedí záverečná správa Petra Pellegriniho ani jeho vysvetlenie, že limit na výdavky neprekročil

Korčok zakončil kampaň baťovsky, otáznych môže byť až 80-tisíc

Len nedávno sme v Transparency publikovali odhad, podľa ktorého mohol budúci prezident Peter Pellegrini prelomiť polmiliónový limit na výdavky v kampani až o 250-tisíc eur. Pochybnosti však z nášho pohľadu existujú aj o výdavkoch jeho hlavného súpera Ivana Korčoka. Ten už predložil záverečnú správu, podľa ktorej minul na kampaň 499,9 tisíc eur. Zákonom povolený limit teda vyčerpal nadoraz, pričom jeho prekročenie dobrovoľne nepriznal. Vo výdavkoch ale stále nevidíme viaceré významné položky. Korčokov tím nám nezrovnalosti nevysvetlil.

Korčok po voľbách zrealizoval už len pár platieb a odovzdaním záverečnej správy účtovanie kampane uzavrel. Za šnúru šiestich zhromaždení v druhom kole s pódiami a ozvučením zaplatil agentúre napokon iba 13,5-tisíca eur. Transparentný účet ukazuje, že počas viacdňovej tour okolo Slovenska v závere kampane spal v hoteli iba raz a do kampaňového vozu tankoval iba za 220 eur.

Medzi položkami úplne chýbajú viaceré drobnosti ako napríklad platba za prenájom kampaňového vozidla v marci a apríli či honoráre pre Ľubomíra Bagina za moderovanie zhromaždení v úplnom závere kampane (boli vyplatené len za marec). Korčok však na transparentnom účte nevykázal ani úhradu za prenájom outdooru v apríli. V marci mal podľa jeho účtu vonku 750 bilbordov, 24 väčších bigbordov, či 170 menších citilightov za celkovo 120-tisíc eur. Táto reklama mu visela aj v závere kampane počas prvého aprílového týždňa. Dokopy by mohlo ísť podľa nášho odhadu o reklamu za 30-tisíc eur.

Ďalšou otázkou je roznos trištvrte milióna schránkových novín, ktorý Korčok zrealizoval pomocou dobrovoľníkov. Jeho súper Peter Pellegrini pritom podľa našich zistení zaplatil Slovenskej pošte iba za roznos druhého vydania volebných novín v miliónovom náklade 50-tisíc eur. Práca dobrovoľníkov predstavovala pre Korčoka v sumáre významný finančný dar v hodnote desiatok tisíc eur. Zákon nariaďuje kandidátom v sráve uvádzať aj dary v podobe bezodplatného plnenia, no túto hodnotu dobrovoľníckej práce Korčok v správe neuviedol.

Na transparentnom účte nevidno ani náklady súvisiace s maďarskou štvorstranovou verziou jeho volebných novín. Ani túto položku nám tím kandidáta zatiaľ nevysvetlil. Na otázky zaslané pred týždňom sme dosiaľ odpoveď nedostali. Vyjadrenie máme iba k reklame, ktorú mal Korčok na sieti obrazoviek Postrerscreens umiestnených vo fitness centrách, baroch a kluboch. Agentúra Kantar pre nás zmonitorovala 75 takýchto plôch s reklamou Korčoka za marec. Ich cenníkovú cenu vyčíslila na 9-tisíc eur.

Takýto výdavok na transparentnom účte chýba. Peter Koleš z Korčokovho tímu nám vysvetlil, že túto reklamu vraj zaplatili cez agentúru Komplot v rámci ňou dohodnutých mediálnych spoluprác, pričom suma bola výrazne nižšia ako cenníková cena Kantaru. Podrobnejšie informácie, ktoré by to dokazovali nepredložil.

Opakovane kritizujeme, že polmiliónový limit na výdavky pre prezidentských kandidátov je prinízky a chýba aj dodatočný limit pre 2. kolo, aký v minulosti platil. To postavilo do komplikovanej situácie oboch finálových kandidátov, pričom Korčok ťahal za kratší koniec. Musel kampaňovať dlhšie a intenzívnejšie, ak sa chcel vyrovnať najpopulárnejšiemu politikovi Pellegrinimu a nechcel sa spoliehať na zákonne problematickú výpomoc spriaznených strán či podporovateľov, ako to robil jeho súper.

Dodržanie limitu tak bolo výzvou a obaja kandidáti sa do neho zmestia len vďaka voľnejšiemu prístupu k pravidlám. Miera tejto „kreativity“ bola pritom jednoznačne výraznejšia na strane Pellegriniho, no Ministerstvo vnútra a štátna volebná komisia by mala podľa nás detailne preskúmať obe kampane. V tomto zmysle sa na obe inštitúcie aj obrátime. Ak sa prelomenie limitu u niektorého z kandidátov potvrdí, podľa zákona mu hrozí pokuta vo výške dvojnásobku tohto prekročenia.

(luk)

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged | Comments Off on Korčok zakončil kampaň baťovsky, otáznych môže byť až 80-tisíc

Pellegrini zrejme oficiálne prekročí volebný limit, hrozí mu pokuta

Peter Pellegrini sa už takmer isto nemôže vojsť do polmiliónového limitu, ktorý platí pre kandidátov na prezidenta. Tento predpoklad sa po dnešku ešte posilnil, keď sme ho konfrontovali s 50-tisícovou faktúrou na roznos milióna výtlačkov druhého čísla jeho volebných novín, ktorú sa Transparency podarilo získať. Takýto výdavok pritom dosiaľ chýba na jeho transparentnom účte, budúci prezident prostredníctvom hovorkyne reagoval, že faktúru ešte očakáva. V limite 500-tisíc ju však už nemá z čoho uhradiť.

Budúcemu prezidentovi ostáva na účte k dispozícii už iba 102-tisíc eur, zaplatiť však ešte musí minimálne bilbordovú kampaň za marec a začiatok apríla. Včera uhradil bilbordy za február, ktoré ho vyšli na 85-tisíc eur. Marcovú kampaň mal pritom podľa našich dát jednoznačne silnejšiu a mala by ho stáť viac. Zrejme sa tak už ani oficiálne nevyhne tomu, že jeho výdavky prekročia polmiliónový zákonný limit. Za toto porušenie by mal od ministerstvo vnútra dostať pokutu vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú bol limit prekročený.

Faktúru za roznos druhého vydania 8-stranových volebných novín Petra Pellegriniho sme získali na základe infozákona. Počas druhého kola Slovenská pošta rozniesla milión výtlačkov, za čo agentúre Creo advertising vyfakturovala 50-tisíc eur. Pellegrini však tejto agentúre za volebné noviny č. 2 zaplatil iba 14-tisíc eur, v poznámke k platbe sa píše, že za tlač aj distribúciu. Aktuálna faktúra dokazuje, že ani zďaleka nejde o úplný údaj.

“Strana HLAS uhrádza faktúry svojim dodávateľom tovarov a služieb a nijakým spôsobom nezodpovedá za ich vlastné obchodné alebo finančné vzťahy. V konkrétnej veci, na ktorú sa pýtate, však ešte očakávame faktúru za uvedené poskytnuté služby,“ uviedla na našu otázku o nesúlade faktúry s transparentným účtom hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková. De facto tak priznala, že platba sa týkala iba tlače a distribúcia ešte nie je uhradená.

Len včera sme pritom zverejnili aj informácie o ďalších nezrovnalostiach v Pellegriniho kampani. Bilbordovú kampaň víťaza volieb sme na základe dát od agentúry Kantar a reálnych cien za bilbordy ďalších politikov odhadli na 417-tisíc eur. Krátko nato, Pellegrini uhradil cez svoj transparentný účet aspoň časť tejto kampane – bilbordy za mesiac február. Agentúre Creo odoslal 85-tisíc eur. Náš odhad pritom ukazuje ma vyššie náklady, za február ich odhadujeme na 159-tisíc. Naše podozrenie, že Pellegrini náklady na kampaň výrazne podhodnotil, tak ešte stúplo.

Pellegriniho hovorkyňa pre Denník N reagovala, že nami zverejnené „počty a sumy sú vysoko nadhodnotené a ani zďaleka nezodpovedali realite“. Vysvetlenie Hlasu však považujeme bez konkrétny podkladov len za málo presvedčivé.

Dáta Kantaru, s ktorými sme pracovali sú postavené na informáciách samotných spoločností, ktoré dobrovoľne referovali objem predanej politickej reklamy. Náklady sme kalkulovali na základe reálnych cien, za aké sa v kampani za jednotlivé nosiče platí. Odhad pritom považujeme za konzervatívny, napríklad sme Pellegrinimu nezarátali prelep bilbordov v závere kampane na vojnový motív, reklamu na autobusoch bratislavskej MHD, či fakt, že niektoré jeho plochy boli na veľmi lukratívnych miestach, a teda drahšie ako bežné.

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2024-prezident-aktuality | Tagged | Comments Off on Pellegrini zrejme oficiálne prekročí volebný limit, hrozí mu pokuta

Pellegrini mohol prelomiť volebný limit aj o dvestotisíc

Úspešná kampaň novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho pravdepodobne vysoko prekročila polmiliónový zákonný limit na výdavky. Na základe získaných dát a porovnania s kampaňovými nákladmi ďalších kandidátov a strán v Transparency odhadujeme, že reálne výdavky Pellegriniho presiahli 700-tisíc eur. Dôvodom je najmä drahá bilbordová kampaň, ktorej hodnotu sme mohli odhadnúť vďaka čerstvým údajom o počte bilbordov v prezidentskej kampani získaných od agentúry Kantar.

Kantar pre nás zmonitoroval celkom 3288 vonkajších reklamných plôch, ktoré si v mesiacoch január až marec objednali prezidentskí kandidáti. Z nich agentúra pripísala Pellegrinimu 814 bilbordov a 22 bigbordov nakúpených v spoločnosti Nubium. Pellegrini okrem toho vo veľkom využíval aj bilbordy spoločnosti Big Media z portfólia finančnej skupiny J&T, ktorá však nebola ochotná reportovať čísla za jednotlivých kandidátov.

Z transparentného účtu Ivana Korčoka vieme, že ten si v Big Medii zaplatil za 934 bilbordov a 35 bigbordov. Ak zohľadníme aj ďalších dvoch kandidátov Krisztiána Forróa a Jána Kubiša, ktorí tiež v menšom nakupovali v Big Medii, na Pellegriniho budú zostávať zhruba porovnateľné počty ako pri Korčokovi. Kým víťaz volieb alebo outdoorová spoločnosť neprehodnotia netransparentný prístup, presnejšie vyčíslenie k dispozícii nemáme.

V cenníkových cenách, s ktorými kalkuluje Kantar, tak mohla hodnota bilbordovej kampane víťaza volieb dosiahnuť 769-tisíc eur. Po zohľadnení možných zliav, ktoré aktuálne za bilbordy reálne získali ďalší politici, mohol Pellegrini za takýto objem bilbordov celkovo zaplatiť asi 417-tisíc eur. Do odhadu sme pritom nezapočítavali prelep časti plôch „protivojnovým sloganom“ zo záveru kampane. V skutočnosti tak jeho výdavky na outdoor mohli byť ešte vyššie.

Budúci prezident dosiaľ svoju bilbordovú kampaň nezaplatil, tieto faktúry na jeho transparentnom účte chýbajú aj po voľbách. K dnešnému dňu má výdavky cez 312-tisíc eur, a v limite tak môže uhradiť už len faktúry za maximálne 187-tisíc. Táto suma mu na celú outdoorovú kampaň nemôže stačiť ani zďaleka. Ak by sme pri bilbordoch započítali odhad z tabuľky nižšie (ktorý považujeme za konzervatívny), spolu s ďalšími výdavkami, ktoré na transparentnom účte už má, by prekročil spomínaných 700-tisíc.

Ak by Pellegrini aj prišiel s vysvetlením, že sa mu podarilo ako jedinému získať nielen viac ako dvojmesačnú splatnosť na bilbordy, ale aj nadštandardnú zľavu, z hľadiska dodržania limitu mu nepomôže ani to. Zákon totiž predpokladá do polmiliónového limitu započítavať aj bezodplatné plnenia, čo sú aj zľavy nad rámec bežných cien.

Na transparentnom účte novozvoleného prezidenta stále chýbajú aj ďalšie platby, napríklad, náklady na kampaňový tím, prieskumy verejnej mienky alebo manažment sociálnych sietí. V prípade, ak mu záverečná kontrola štátnej volebnej komisie a ministerstva vnútra prelomenie volebného limitu preukáže, musel by zaplatiť pokutu v sume dvojnásobku prekročenia limitu. Pri uvedenom odhade by to teda mohlo byť až 400-tisíc eur.

V Transparency budeme, samozrejme radi, ak novozvolený prezident svoj postoj prehodnotí a kampaň, vrátane počtu a cien za outdoor, verejnosti podrobne vyúčtuje. Medzitým však pre istotu pripravujeme pre Ministerstvo vnútra aj podnet na preverenie dodržania zákonného limitu. Pre jeho presnejšie vyčíslenie ešte čakáme na zverejnenie záverečnej správy kandidátov, ktorú musia ministerstvu predložiť do mesiaca po voľbách.

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged | Comments Off on Pellegrini mohol prelomiť volebný limit aj o dvestotisíc