Verejnosť musela čakať rok na informáciu o financovaní predvolebnej kampane prezidenta Petra Pellegriniho. Víťaz volieb vlani utajil darcov v objeme pol milióna eur na neverejnom straníckom účte Hlasu, ich mená sa tak objavili až teraz, keď si vládna strana splnila zákonnú povinnosť a cez víkend zverejnila zoznam 56 väčších darcov za rok 2024, ktorí darovali dokopy 446-tisíc eur. Pochybnosti okolo financií v kampani prezidenta však pretrvávajú. Z nasledovných dôvodov:
54-tisíc eur, ktoré chýbajú do polmiliónovej kampane Pellegriniho, je stále mimo kontroly, mená menších darcov sa dozvieme zrejme až z výročnej správy strany.
Dary nie je možné pospájať s kampaňou. Nedá sa vylúčiť, že Pellegrini použil na kampaň v skutočnosti štátne príspevky strany Hlas, čo bolo zakázané.
Kampaň stojí na stredne veľkých daroch. Kým Ivan Korčok mal viac ako 3000 darcov s priemernou výškou daru 139 eur, Pellegrini má nateraz 56 darcov a priemernú výšku daru 7964 eur.
Kampaň pôsobí ako stranícky koordinovaná. Straníci nedarovali sumu podľa vlastného uváženia ale podľa kľúča – najužšie vedenie po 10.000 eur, poslanci parlamentu a ďalší top straníci po 5-tisíc.
Vysoká závislosť prezidenta od úzkeho vedenia strany Hlas, ktorá je prekážkou nadstraníckosti. Desiatka najvyšších predstaviteľov strany sa vyskladala až na štvrtinu jeho kampane.
Podozrivo vysoký dar. Kým iní poslanci za stranu Hlas prispeli na kampaň Pellegriniho po 5-tisíc eur, Radomír Šalitroš daroval až 55-tisíc eur. V minulosti pritom v politike peniaze iba požičiaval.
Členovia strany Hlas odmietali pred zverejnením zoznamu povedať, koľko na kampaň darovali. Poslanec Ján Ferenčák ani po zverejnení zoznamu nevedel pre Denník N odpovedať na takúto otázku (daroval 5 tisíc eur).
Problematické správanie Vojtecha Ferencza, ktorý daroval na kampaň 5-tisíc eur potom, ako sa vďaka Hlasu stal predsedom predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu. Posilňuje to potenciálne nezdravý vzťah štátnej firmy a politiky.
Do úvah o predčasných voľbách, ktoré zaznievajú z úst premiéra Roberta Fica, môže vstupovať aj pragmatická finančná kalkulácia. Strany by prakticky okamžite museli začať kampaň, pričom na úspech v najdôležitejších voľbách treba aspoň dva milióny eur. Naša jednoduchá analýza ukazuje, že skutočne výhodnú pozíciu má len niekoľko strán, pričom najlepšie je na tom práve Smer.
Víťazstvom v minulých voľbách si Smer upevnil pozíciu najbohatšej strany, podľa našich prepočtov môže mať aktuálne na účte okolo 12 miliónov eur, ku ktorým pribudne v polke roka štátny príspevok v sume tri a pol milióna. Aj po odrátaní nákladov na chod strany môže úplne bez problémov odštartovať masívnu kampaň a napríklad výhodne vykúpiť najlepšie bilbordy až do volieb.
Predošlé voľby ukázali, že na víťazstvo je potrebná kampaň na hranici trojmiliónového zákonného limitu. Takú môžu bez ďalšieho zháňania financií rozbehnúť Hlas a Progresívne Slovensko, ktoré získali v 2023 so Smerom najviac hlasov a ukrojili najviac z koláča štátnych príspevkov. Platí to i pre hnutie Slovensko, ktoré vyhralo voľby v roku 2020, vďaka čomu má stále takmer 10 miliónov eur.
V horšej pozícii sú SaS a SNS s menším podielom štátnych príspevkov, potrebnú 2-miliónovú kampaň si ale obe môžu dovoliť, aj keď sa zrejme nezaobídu aj bez nejakých darcov, či veriteľov.
Parlamentné KDH muselo po minulých voľbách splatiť bankový úver a pravdepodobne ho bude potrebovať i teraz. Problémy však môže mať aj Republika, ktorá sa naposledy do parlamentu tesne nedostala, čo výrazne okresáva finančnú podporu štátu, rovnako ako aj maďarská Alianciu, ktorá navyše splácala väčšie pôžičky.
Z preferenčne relevantných strán sú tom najhoršie Demokrati, ktorí v minulých voľbách tesne nedosiahli na štátny príspevok a veľkú časť dlhov si stále tlačia pred sebou. Získať ďalšie pôžičky bude výzva. Pre zvyšné strany bez štátnych príspevkov a s nižšími volebnými preferenciami je takmer nemožné dať narýchlo dokopy konkurencieschopnú kampaň.
A je tu aj ďalší rozmer. Pre SNS môže byť ťažké zahlasovať za predčasné voľby aj preto, že sa tým pripraví o milióny od štátu, ktoré by dostala v zvyšných rokoch riadneho volebného obdobia. V prípade národniarov, ktorých preferencie spadli pod 5 percent a účasť v parlamente nemusia obhájiť, to nemusí byť zanedbateľný fakt.
Premiér Robert Fico sa opakovane snaží vykresľovať mimovládky ako nepriateľa, ktorý za cudzie peniaze ovplyvňuje politiku. O ich zasahovaní do politiky rozprával aj včera počas hostenia maďarského premiéra Viktora Orbána. V skutočnosti mohli slovenské voľby ovplyvniť práve peniaze maďarskej vlády pre spriaznené občianske združenie.
Denník N a jeho maďarskojazyčná sekcia Napunk získali vďaka investigatíve dôkazy, že neznáma mimovládna organizácia ProRegia Cultura, ktorá za posledné dva roky zinkasovala od maďarskej vlády 376 miliónov forintov (necelý milión eur), sa zapojila do predvolebnej kampane strany Aliancia. Ak by to bola pravda, ide o vážne porušenie slovenskej volebnej legislatívy.
Napunk zverejnil minulý týždeň svedectvo dobrovoľníka, ktorý pomáhal pri kontaktnej kampani mimoparlamentnej strany pred parlamentnými voľbami 2023, ako aj pred vlaňajšími eurovoľbami. Dobrovoľník rozdával volebné letáky a darčekové predmety strany a nabádal ľudí, aby volili Alianciu. Odmenu mu však nevyplácala strana, ale združenie ProRegia Cultura financované zo zahraničia cez vládny Fond Gábora Bethlena, ktorého úlohou je podpora kultúry a vzdelávania Maďarov v zahraničí.
Aliancia vystupujúca v mene maďarskej komunity na Slovensku získala ešte pod vedením Krisztiána Forróa (na snímke) aj vďaka tejto mobilizácii v parlamentných voľbách cez štyri percentá hlasov. Hoci sa do parlamentu nedostala, dosiahla na štedrý štátny príspevok. Napunk upozornil, že mimovládka ProRegia Cultura sídliaca v budove klubu seniorov v Moldave nad Bodvou, nevie hodnoverne vysvetliť, na čo veľkú finančnú dotáciu zo zahraničia využila. Združenie ju malo oficiálne minúť na výskum a realizáciu prieskumov verejnej mienky.
Na Slovensku je zakázané, aby predvolebnú kampaň ovplyvňovalo finančnými injekciami zahraničie. Zároveň je neprípustné, aby politické strany prijímali dary a bezodplatné plnenia od občianskych združení, hoci by sa to dialo aj nepriamo.
Zákon o volebnej kampani hovorí, že na volebné ciele „môže strana použiť len finančné prostriedky, ktoré má vedené na transparentnom účte,“ upozornili sme taktiež v článku Napunku. Vyjadrili sme presvedčenie, že tieto podozrenia z porušení volebnej legislatívy a pravidiel by mali štátne orgány preskúmať.
Rozhodli sme sa preto podať podnet na Štátnu volebnú komisiu a Ministerstvo vnútra, aby okolnosti financovania kampane cez združenie a peniaze z cudziny preverili a vyvodili dôsledky.
Potom, ako sme v Transparency vlani verejnosti sprístupnili unikátnu knižnicu vyše 19-tisíc oficiálnych darov a pôžičiek politických strán od roku 2002, rozširujeme teraz náš portál VOLBY.TRANSPARENCY.SK aj o prehľadné vyhľadávanie v transparentných účtoch naprieč rôznymi voľbami.
Transparentné účty sú, napriek častému obchádzaniu ich zmyslu politikmi, stále silnou stránkou verejnej kontroly financovania politiky na Slovensku. Ich nedostatkom je, že strany aj kandidáti si ich po voľbách rýchlo rušia.
V Transparency sme pre účinnejšiu verejnú kontrolu vytvorili databázu vyše 85-tisíc príjmov a výdavkov na transparentných účtoch za parlamentné voľby 2020 a 2023, prezidentské voľby 2024 a spojené miestne a župné voľby 2022. Ďalšie kampaňové účty budú postupne pribúdať.
Transakcie na transparentných účtoch si, samozrejme, môžete vyhľadávať podľa jednotlivých volieb, strán alebo prispievateľov a zoraďovať aj podľa výšky sumy. Ak by ste napríklad po zostavení najvyšších príspevkov na kampane hľadali prvého jednotlivca či firmu, našli by ste ich až v druhej stovke. Najväčšie jednotlivé príspevky si totiž posielali na transparentné účty samotné strany (viď obrázok), pričom pôvod týchto peňazí je rôzny – od štátnych príspevkov, cez členské až po pôžičky či úvery.
Medzi najväčšími „nestraníckymi príspevkami“ nájdeme aj dve stotisícové platby, konkrétne od podnikateľa Patrika Anda pre Modrých Mikuláša Dzurindu a od prešovského podnikateľa Jána Bynca na vlastný pokus uspieť v župných voľbách. Po stotisíc poslali na kampane aj šéf Republiky Milan Uhrík alebo firma Eosnebotra Michala Horta taktiež v prospech Modrých. Ešte pred voľbami 2020 prišla rovnaká suma od podnikateľa Patrika Pučeka aj pre medzitým zbankrotovanú stranu Vlasť Štefana Harabina.
Na portáli VOLBY.TRANSPARENCY.SK nájdete okrem databázy transparentných účtov aj:
Knižnicu darcov a veriteľov politických strán od roku 2002
Prehľad štátnych príspevkov pre strany od roku 2002
Monitoring transparentnosti kampaní počas posledných šiestich volieb od roku 2019
Stovky článkov o problematických ťahoch politikov počas jednotlivých kampaní
Množstvo grafov a súhrnov o financovaní politiky, kampaní či politickom online sponzoringu
Najtransparentnejšími verejnými firmami sú Mestské lesy Košice, VšZP a ZSSK
Stovka významných štátnych, mestských, župných a univerzitných firiem v rebríčku Transparency hospodári ročne s takmer 17 miliardami eur. Transparentná je len polovica z nich.
Symbolické ocenenia pre najtransparentnejšie verejné firmy si prebrali generálni riaditelia Mestských Lesov Košice, VšZP a Železničnej spoločnosti Slovensko.
Najtransparentnejšími verejnými firmami roku 2024 sú Mestské lesy Košice, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Železničná spoločnosť Slovensko. Ukázalo to najnovšie meranie, ktoré s odstupom piatich rokov uskutočnila protikorupčná organizácia Transparency International Slovensko.
Rebríček mapujúci transparentnosť stovky najväčších verejných firiem prináša Transparency po štvrtýkrát (2012, 2015, 2019 a 2024). Významné štátne, mestské, župné a univerzitné firmy zaradené do hodnotenia hospodária s takmer 17 miliardami eur (2023), čo je suma, ktorá by sa dala prirovnať k trom štvrtinám príjmov štátneho rozpočtu. Do veľkej miery rozhodujú o tom, aké kvalitné sú naše železnice, diaľnice, či služby a ceny súvisiace s mestskou hromadnou dopravou, kúrením, pitnou vodou alebo odvozom a likvidáciou odpadu.
Za päť rokov sa dokázali v transparentnosti posunúť – priemerné skóre z roku 2019 (40%) narástlo na aktuálnych 46 percent. Stále však platí, že až 46 firiem nedosiahlo ani toto priemerné skóre a nemožno ich tak označiť za transparentné.
Po prvý raz sa na čele rebríčka dokázala umiestniť mestská firma. Malá košická spoločnosť so sedemmiliónovými tržbami a päťdesiatkou zamestnancov (oba údaje 2023) v transparentnosti prekonala aj štátnu zdravotnú poisťovňu a národného železničného dopravcu, ktorí patria k najväčším verejným firmám na Slovensku.
V predošlom hodnotení skončil podnik košického magistrátu na druhom mieste. Odvtedy sa mu podarilo transparentnosť ešte zvýšiť, keď v súčasnom hodnotení ako jediný získal najvyšší rating A+. Celkovým bodovým skóre 81% však zaostal za víťazom spred piatich rokov, ktorým bola štátna Tepláreň Košice (89%). Tá sa medzičasom stala súčasťou štátneho MH teplárenského holdingu.
Ešte výraznejší vzostup predviedla VšZP, ktorá v minulosti zaostávala za svojimi možnosťami. Z 18. miesta v roku 2019 sa posunula na 2. priečku. V prípade tejto zdravotnej poisťovne je dôraz na transparentnosť o to cennejší, že sa dlhodobo musí vyrovnávať aj s inými závažnými výzvami a je tak pod väčším verejným tlakom.
ZSSK je v transparentnosti tradične vysoko, v TOP 5 bola vo všetkých doterajších hodnoteniach, v prvom rebríčku v roku 2012 dokonca zvíťazila. Najmenej transparentnými sú dve mestské správcovské spoločnosti, BYP Liptovský Hrádok a Spravbytherm Kežmarok. Ešte horšie obstála štátna akciovka Slovensko IT, ktorá sa však medzitým dostala do likvidácie.
V stovke najväčších firiem zaradených podľa výšky obratu do hodnotenia je takmer polovica (45) štátnych, tie boli doplnené 50 mestskými (vrátane 13 vodárenských vlastnených viacerými mestami a obcami v regióne), troma župnými a dvoma univerzitnými firmami. Stále platí, že štátne firmy (priemer 50%) sú otvorenejšie v porovnaní s mestskými (priemer 43%). Transparency do hodnotenia opäť zaradila aj päť veľkých štátnych nemocníc transformovaných na akciovky. Najlepšie sa umiestnil bratislavský Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, no obsadil až 36. priečku.
Aj keď hodnotenie prichádza po prvom roku súčasnej vlády, sčasti je ešte vysvedčením pre garnitúru manažérov nominovaných troma predošlými kabinetmi (2020-2023). Výrazný prepad v rebríčku zaznamenala Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorá sa zo 6. pozície v roku 2019 prepadla na 26. miesto. Naopak, Slovenský plynárenský priemysel sa dokázal posunúť z 28. priečky do prvej desiatky (6. miesto).
Jednou z noviniek v rebríčku je novozaložená eseročka ministerstva hospodárstva Valaliky Industrial Park, ktorá pripravuje územie pre automobilku Volvo. V hodnotení dopadla zle, keď obsadila až 79. priečku. Spomedzi veľkých verejných firiem sa na spodok rebríčka (90. miesto, pokles o 15 priečok) dostala Západoslovenská vodárenská spoločnosť. Naopak malé Technické služby mesta Prievidza sa stali skokanom rebríčka, keď sa z chvosta (92. priečka v 2019) dokázali dostať do čela (12. miesto).
Rebríček transparentnosti mapuje pomocou celkom 63 indikátorov rozdelených do šiestich oblastí. Výraznejšie sa verejné firmy dokázali posunúť v tej najdôležitejšej – Komunikácia a zverejňovanie informácií (nárast skóre zo 44% v roku 2019 na 55% v roku 2024). Aj napriek tomu iba 80 percent z nich dokázalo odpovedať na infožiadosťzákonným spôsobom. V zvyšných piatich oblastiach došlo iba k miernemu zlepšeniu. V oblasti mapujúcej sponzoring a spoločenskú zodpovednosť sa hodnotenie znížilo (pokles z 37 na 27%).
Stále platí, že takmer deväť z desiatich verejných firiem (86%) nezverejňuje výsledky z rokovaní žiadneho z ich orgánov, až polovica vôbec nevyhodnocuje vo výročných správach plnenie plánov a takmer polovica (42%) stále nemá prijatý etický kódex. Pätina firiem nebola ochotná poskytnúť informáciu o výške platu a ročných odmien riaditeľa či konateľa a dve z piatich firiem neprejavili ochotu zaoberať sa anonymným podnetom občana upozorňujúcim na možný konflikt záujmov.
Naopak, podiel verejných firiem, ktoré v posledných troch rokoch prijímali vedúcich pracovníkov cez výberové konania stúpol z jednej tretiny v roku 2019 (36%) na polovicu (52%). Protikorupčný program má prijatý už pätina zo stovky najväčších verejných firiem. Pravidlá pre prácu s umelou inteligenciou však majú zatiaľ iba tri.
Výsledky slovenských verejných firiem Transparency opäť porovnala aj s dobrou praxou veľkých zahraničných verejných firmách ako britská BBC či holandská De Volksbank (pri zúženom skóre indikátorov dosiahli 74%).
Samotný rebríček nemeria korupciu, ale predovšetkým otvorenosť informovania a existenciu jasných pravidiel. Firmy v čele rebríčka sa tak nedajú automaticky označiť za odolné voči korupcii a nekalým praktikám, ich prípadné odhaľovanie môže byť vďaka väčšej otvorenosti jednoduchšie. Informácie o rebríčku, vrátane podrobnej prezentácie, porovnania so vzorkou zahraničných firiem a metodiky hodnotenia sú zverejnené na stránke firmy.transparency.sk.
Prezentáciu z tlačovej konferencie si môžete stiahnuť tu.
