Máme za sebou najdrahšiu kampaň, na jej prvú fázu bez verejnej kontroly priznali strany prekvapivo málo

Keď sme v deň oficiálneho štartu volebnej kampane, ktorý pripadal na 9. júna, spočítali zverejnené výdavky strán na dovtedajšie presviedčanie voličov, transparentné účty ukazovali 1,85 milióna eur. Bolo to prekvapivo málo, keďže dátum volieb bol známy už od januára a viaceré strany spustili kampane s veľkým predstihom. Skutočné náklady na predkampaň boli oveľa vyššie, písali sme vtedy. Väčšina strán totiž do júna transparentné účty nepoužívala vôbec, alebo na nich mala len minimálne pohyby. Verejnú kontrolu výdavkov tak umožnili až od ostrej fázy kampane.

Realitu vidíme bližšie až teraz zo záverečných volebných správ. Strany v nich uviedli náklady na predkampaň dovedna za 4,15 milióna eur. Až 2,3 milióna eur z tejto sumy tak vynaložili na kampaň mimo akéhokoľvek dohľadu verejnosti.

Keďže tieto výdavky strany nemusia v správach podrobne rozpisovať, neexistuje istota, že ide naozaj o komplet výdavky a že niektoré strany neprekročili zákonné limity. Prekvapivo pôsobí už len porovnanie s rokom 2020, kedy strany na predkampane oficiálne priznali 3,8 milióna eur.

V aktuálnych nákladoch 4,15 milióna eur na predkampane je totiž zarátaných aj 900-tisíc za bilbordy OĽaNO, ktoré si hnutie objednalo vopred na celú kampaň. Ak by sme z tejto sumy odpočítali náklady na bilbordy OĽaNO z ostrej fáze kampane, strany by tak dovedna na predkampaň aj napriek inflácii minuli citeľne menej ako v roku 2020. Nehovoriac o tom, že do obdobia predkampane spadalo aj januárové referendum o zmene ústavy k predčasným voľbám, pred ktorým viaceré strany taktiež výrazne míňali na propagáciu.

Aj to je, samozrejme, možné, no početné skúseností s obchádzaním pravidiel a čiernymi peniazmi v politike nabádajú na opatrnosť. Znížiť pochybnosti by pomohla úprava legislatívy, ktorá by ukotvila povinnosť transparentného účtu už aj pre predkampane, prípadne permanentných účtov pre fungujúce strany. Transparentnosti by pomohlo aj obmedzenie veľkých zálohových platieb, cez ktoré dnes môžu strany transparentné účty obchádzať.

Podľa záverečných správ priznali najvyššie náklady na predkampaň Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati. Všetky tieto strany používali transparentné účty už aj pred júnom a ich výdavky sa tak dajú kontrolovať. Na štvrtom mieste s výdavkami na predkampaň za 458-tisíc je Smer, ktorý si síce transparentný účet založil tiež už v marci, no do štartu ostrej kampane na ňom vidno v podstate len dve veľké súhrnné platby straníckej Agentúre Smer. Údaje z ich záverečnej správy tak s reálnymi platbami na účte konfrontovať nemožno.

Medzi väčšími stranami sa zverejnené údaje vymykajú najmä pri Hlase, ktorý síce celkovo priznal druhú najväčšiu kampaň za takmer 2,8 milióna eur, do 9. júna však z tejto sumy vraj minul iba 41-tisíc. Celkovo výdavky strán na presviedčanie voličov dosiahli podľa záverečných správ 26,93 milióna eur, čo je 14-percentný nárast oproti parlamentným voľbám 2020 (23,64 mil. eur). Kým naposledy na vstup do parlamentu stačila trom stranám aj kampaň pod dva milióny, aktuálne túto sumu prekročilo až osem strán. Dvom z nich (Sme rodina a Demokrati) tentokrát nestačilo na vstup do parlamentu ani to.

Posted in volby-aktuality-hlavna-stranka, volby-hlavna-stranka, volby-parlament-2023, volby2023-aktuality | Leave a comment

Na voľbách zrejme najviac zarobili finančníci z J&T

Na parlamentných voľbách zrejme naviac zarobila reklamná spoločnosť Bigmedia z portfólia finančnej skupiny J&T. Podľa zistení spoločnosti Kantar Slovakia, ktorá pre nás monitorovala predvolebnú reklamu, mohol dominantný hráč na slovenskom reklamnom trhu dodať politickým stranám bilboardy v objeme až tri milióny eur. Bigmedia tak zrejme prekonala v tržbách americkú spoločnosť Meta, ktorá podľa jej vlastných dát (ad library), predala cez sociálnu sieť Facebook reklamu za viac ako dva milióny. Za nimi mohla skončiť česká investičnú skupina PPF vlastniaca TV Markíza. Kantar na jej televíznych kanáloch nameral tržby presahujúce sumu jeden a pol milióna eur.

Kantar zmonitoroval v mesiacoch marec až september viac ako 27-tisíc bilboardov s politickou reklamou, z ktorých až tretinu predala práve Bigmedia. Jej celkové tržby odhadol na 3,06 milióna eur (skutočná výška sa môže líšiť kvôli poskytnutým zľavám). Najväčší hráč na poli outdoorovej reklamy bol ešte v úvode kampane ochotný prezradiť, ktorým politickým stranám predáva reklamné plochy. Potom však svoj postoj prehodnotil a poskytoval už len sumárne dáta. Takáto netransparentnosť výrazne sťažila možnosti verejnej kontroly politických strán.

Nie je tak, napríklad, možné skontrolovať kampaň strany Hlas, ktorá v záverečnej správe vykázala na vonkajšiu reklamu iba 144-tisíc eur. Keďže dobrovoľná transparentnosť nefunguje, je z nášho by bolo potrebné najväčších dodávateľov politickej reklamy zaviazať zákonom k jej povinnému reportovaniu. V prípade veľkých internetových platforiem sa o to na európskej úrovni snaží Európska komisia. Nové pravidlá majú platiť pred budúcoročnými eurovoľbami.

Americký vlastník siete Facebook, spoločnosť Meta zverejňuje údaje o politickej reklame v obmedzenej podobe. Nie je tak možné získať prehľad o celej kampani. Nám sa podarilo zosumarizovať výdavky politických strán od 11. marca v celkovej výške 2,28 milióna eur (s DPH). Ďalší americký gigant, spoločnosť Alphabet reportuje politickú reklamu presnejšie. Vďaka tomu sme vyrátali, že strany mohli minúť za celú kampaň na reklamu cez platformy Google a Youtube až 1,06 milióna eur.

Kantar zmonitoroval mimo prostredia internetu predvolebnú reklamu za celkovo 13 miliónov eur, z ktorých až 8 miliónov strany investovali do bilbordovej kampane. Ukázalo sa, že popri dominanntých bilbordoch a silnom internete internete hrala v parlamentných voľbách dôležitú úlohu televízna reklama. Na tú mohli podľa hrubého odhadu Kantaru (cenníkové ceny) strany minúť až tri milióny eur, pričom viac ako polku inkasovala TV Markíza. Necelý milión mohla utŕžiť TV JOJ, menej ako 200-tisíc RTVS a spravodajská TA3.

Zvyšné platformy na tom boli o poznanie horšie. Do reklamy v časopisoch investovali podľa odhadu Kantaru politické strany necelého pol milióna eur, v novinách skončila osmina milióna, v rozhlasovom éteri Kantar narátal reklamu za menej ako sto tisíc eur.

(luk)

Posted in volby-aktuality-hlavna-stranka, volby-hlavna-stranka, volby-parlament-2023, volby2023-aktuality | Comments Off on Na voľbách zrejme najviac zarobili finančníci z J&T

Demokrati dlhujú státisíce a bojujú o prežitie

Situácia Demokratov je stabilizovaná, uviedol tento týždeň v Rádiu Expres podpredseda strany Jaroslav Naď s tým, že dlhy v rádoch desiatok tisíc eur z kampane sa im už podarilo výrazne okresať. Realita novej strany bývalého premiéra Eduarda Hegera, ktorej sa v septembrových voľbách nepodarilo dostať do parlamentu, je zložitejšia. Dodávateľom a veriteľom dlhuje stovky tisíc eur.

Ešte horšou správou, ako pobyt v mimoparlamentnej opozícii pre Demokratov bolo, že skončili tesne pod 3-percentou hranicou, ktorá by im zaručovala nárok na štátne financovanie. Okamžite po voľbách tak vznikol otáznik, z čoho vyplatia veriteľov, ktorí na kampaň požičali 295-tisíc eur. Najväčším bol manžel podpredsedníčky strany Andrey Letanovskej (90-tisíc eur), ktorá medzičasom oznámila, že jej rodina dlh strane odpustí.

Ďalších 35-tisíc eur požičal doterajší podpredseda Miroslav Kollár. Demokratov síce opúšťa, podľa jeho slov však súhlasil s predĺžením splatnosti záväzku do „vzdialeného úspechu strany v budúcich voľbách“. Podobné odloženie splatnosti sa Demokrati pokúšajú vyjednať aj s ďalšími veriteľmi.

Foto (TASR): Demokrati na tohto týždňovej tlačovke oznámili, že pokračujú aj napriek neúspechu vo voľbách a dlhom.

To, že veritelia nie sú jediným problémom strany sa naplno ukázalo potom, ako ministerstvo vnútra zverejnilo jej záverečnú správu. Demokrati mali napokon siedmu najvyššiu kampaň s výdavkami 2,18 milióna eur. Tie však neboli schopní v lehote 30 dní po voľbách všetky uhradiť. Ministerstvo vnútra boli preto nútení informovať, že stav ich transparentného účtu nesedí so záverečnou správou, čo je neobvyklá situácia. K dnešnému dňu by mal rozdiel v rámci oficiálnej časti kampane predstavovať zhruba 400-tisíc eur.

Ešte v polke septembra nám Demokrati uviedli, že plánujú kampaň v objeme 1,8 milióna eur. Ďalšie státisíce sa rozhodli pridať v záverečnom finiši v nádeji, že im to pomôže dosiahnuť päťpercentné kvórum zaručujúce parlamentnú budúcnosť. Strana šla štýlom „vabank“. Finále kampane nemala finančne úplne pokryté, jej predstavitelia však verili, že dlhy splatia po voľbách zo štátnych príspevkov. Predpoklad im nevyšiel.

Najväčším neuspokojeným dodávateľom Demokratov by mali byť podnikatelia Ján Šubák a Jozef Sýkora, ktorý k Demokratom pripojili svoju stranu Dobrý deň Slovensko. Do kampane poskytli 1100 reklamných plôch objednaných na september za celkovo 370-tisíc eur. Vďaka nim mali Demokrati vo finiši jednu z najväčších bilbordových kampaní. S novou materskou stranou sa dohodli na odložení splatnosti záväzku. Tomáš Borovský, ktorý mal v strane na starosti kampaň nám potvrdil, že tvorí gro dlhov, pričom jeho splatnosť je do konca roku.

Šubák už predtým strane daroval bilbordy v predkampani za celkovo 170-tisíc eur, a v závere poskytol aj ďalšiu pôžičku 30-tisíc. Od jeho ústretovosti bude zrejme závisieť, či strana „prežije“. Menších dodávateľov sa Demokrati snažia vyplácať postupne, od volieb sa jej takto podarilo uhradiť záväzky za 80-tisíc eur. Končiaci predseda Heger aj tento týždeň vyzval verejnosť, aby podporila existenciu mimoparlamentnej strany.

(luk)

Posted in volby-aktuality-hlavna-stranka, volby-hlavna-stranka, volby-parlament-2023, volby2023-aktuality | Tagged | Comments Off on Demokrati dlhujú státisíce a bojujú o prežitie

Strany investovali do kampane historicky najviac

Súboj o voliča nebol nikdy tak nákladný. Záverečné správy strán zverejnené ministerstvom vnútra potvrdili náš predpoklad, že Parlamentné voľby 2023 budú historicky najdrahšie. Do predvolebnej kampane vložili strany celkovo až 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny eur viac ako v doteraz najdrahších parlamentných voľbách 2020 (23,6 mil. eur). Pre ilustráciu, kým v roku 2020 stálo strany na získanie jedného hlasu niečo cez osem eur, teraz to bolo už takmer deväť.

Na úspech vo voľbách strany museli dať strany dokopy vyšší rozpočet. Kým v roku 2020 mali dvojmiliónovú kampaň iba tri, teraz ich bolo až osem. Najväčšie výdavky mal víťaz volieb – strana Smer Roberta Fica, ktorá skončila tesne pod zákonným trojmiliónovým limitom (2,95). Suverénne najväčšou však bola kampaň hnutia OĽaNO Igora Matoviča (dnes Slovensko), ktorý vzal do koalície Kresťanskú úniu a Za ľudí. Dokopy mali výdavky 4,34 milióna eur, čím finančne prevalcovali konkurenciu.

Tento krát sme opäť zaznamenali vysoký podiel privátnych financií v kampani. Podľa našich prepočtov tvorili 40 percent z celkových výdavkov strán, z veľkej časti šlo o pôžičky a úvery. Z ôsmich dvojmiliónových kampaní bola až polovica postavená výlučne na súkromných zdrojoch. Čisto štátne financovanie mali iba dvojmiliónové kampane Smeru a SaS.

Pozoruhodnú efektivitu vo využití zdrojov preukázala Slovenská národná strana, ktorá sa do parlamentu ako jediná prebojovala z miliónovou kampaňou a jeden hlas ju vyšiel na necelých osem eur. Katastrofálnou z pohľadu financovania bola miliónová kampaň strany Modrí expremiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá vo voľbách napokon prepadla, keď získala iba 0,26 percenta hlasov. Jeden hlas ju tak vyšiel na 145 eur.

(luk)

Posted in volby-parlament-2023, volby2023-aktuality | Tagged , , , , , , , , , , , , , , , , | Comments Off on Strany investovali do kampane historicky najviac

Ako sa členovia vlády podieľajú na financovaní svojich strán? V Hlase cez dary, v SNS pôžičky, v Smere nijako

Nová online databáza darcov a veriteľov politických strán za dve desaťročia dozadu, ktorú Transparency zverejnila tento týždeň, umožňuje aj pohľad na zapojenie členovej vlády a koaličných lídrov do financovania svojich strán.

Keďže v Hlase, ako novej strane, sa dosiaľ nemohli spoliehať na príspevok od štátu, investovať do jej rozbehu museli štedro aj jej členovia. Noví ministri Denisa Saková, Richard Raši, Matúš Šutaj Eštók, Erik Tomáš a Peter Kmec za prvé tri roky strany každý prispeli darmi cez 30-tisíc eur a líder Peter Pellegrini dokonca 44-tisíc eur. Výročná správa, z ktorých čerpá aj naša databáza, za volebný rok 2023 zatiaľ neexistuje, no podľa údajov na webe strany jej spomínaní ministri a líder Peter Pellegrini darovali tento rok dovedna ďalších 33-tisíc.

Ani takéto vysoké príspevky by však Hlasu na výraznejšiu kampaň nestačili a financovať ju musel predovšetkým z dvojmiliónového bankového úveru.

Najviac peňazí z nových ministrov Hlasu dosiaľ do politiky vložil minister školstva Tomáš Drucker, ktorý svojej pôvodnej strane Dobrá voľba (neskôr zlúčenej s Hlasom) požičal 212-tisíc eur. Dobrej voľbe a neskôr Hlasu dovedna 33-tisíc darovala a požičala aj nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.

Naopak, politici Smeru sa už dlhé roky v podstate spoliehajú len na príspevky od štátu a v ich výročných správach nie sú od nich evidované ani žiadne členské príspevky. Zhruba 23 miliónov eur má Smer získať v aktuálnom volebnom období od štátu aj za nedávny volebný úspech.

Celkovo najviac peňazí musel dosiaľ spomedzi koaličných politikov na chod vlastnej strany zohnať šéf SNS Andrej Danko, ktorý strane naposielal už takmer 800-tisíc eur. V drvivej väčšine išlo o pôžičky, na členskom a bezodplatných plneniach strane prispel takmer 42-tisíc.

Hoci výročné správy a teda ani databáza Transparency to ešte nezachytávajú, až 250-tisíc eur tento rok SNS požičal aj predseda mikrostrany Život – národná strana Tomáš Taraba. Ten sa do parlamentu dostal práve na kandidátke národniarov a tento týždeň za stranu nastúpil aj ako minister životného prostredia. V nominácii po nesúhlase prezidentky nahradil ďalšieho politika menšej strany na kandidátke SNS Rudolfa Huliaka, ktorý tiež tento rok požičal SNS podľa jej webu až 218 500 eur.

Podrobnosti o financovaní dosiaľ 21 strán za roky 2002 až 2022 si môžete pozrieť na našom portáli: https://volby.transparency.sk/financovanie

Databázu budeme postupne rozširovať aj o ďalšie významnejšie strany z minulosti ako SDKÚ, HZDS či Vlasť, ako aj každoročne aktualizovať o údaje z nových výročných správ.

Posted in volby-aktuality-hlavna-stranka, volby-hlavna-stranka, volby-parlament-2023, volby2023-aktuality | Tagged , , | Comments Off on Ako sa členovia vlády podieľajú na financovaní svojich strán? V Hlase cez dary, v SNS pôžičky, v Smere nijako