Transparency's CMS

Keď sme v deň oficiálneho štartu volebnej kampane, ktorý pripadal na 9. júna, spočítali zverejnené výdavky strán na dovtedajšie presviedčanie voličov, transparentné účty ukazovali 1,85 milióna eur. Bolo to prekvapivo málo, keďže dátum volieb bol známy už od januára a viaceré strany spustili kampane s veľkým predstihom. Skutočné náklady na predkampaň boli oveľa vyššie, písali sme vtedy. Väčšina strán totiž do júna transparentné účty nepoužívala vôbec, alebo na nich mala len minimálne pohyby. Verejnú kontrolu výdavkov tak umožnili až od ostrej fázy kampane.

Realitu vidíme bližšie až teraz zo záverečných volebných správ. Strany v nich uviedli náklady na predkampaň dovedna za 4,15 milióna eur. Až 2,3 milióna eur z tejto sumy tak vynaložili na kampaň mimo akéhokoľvek dohľadu verejnosti.

Keďže tieto výdavky strany nemusia v správach podrobne rozpisovať, neexistuje istota, že ide naozaj o komplet výdavky a že niektoré strany neprekročili zákonné limity. Prekvapivo pôsobí už len porovnanie s rokom 2020, kedy strany na predkampane oficiálne priznali 3,8 milióna eur.

V aktuálnych nákladoch 4,15 milióna eur na predkampane je totiž zarátaných aj 900-tisíc za bilbordy OĽaNO, ktoré si hnutie objednalo vopred na celú kampaň. Ak by sme z tejto sumy odpočítali náklady na bilbordy OĽaNO z ostrej fáze kampane, strany by tak dovedna na predkampaň aj napriek inflácii minuli citeľne menej ako v roku 2020. Nehovoriac o tom, že do obdobia predkampane spadalo aj januárové referendum o zmene ústavy k predčasným voľbám, pred ktorým viaceré strany taktiež výrazne míňali na propagáciu.

Aj to je, samozrejme, možné, no početné skúseností s obchádzaním pravidiel a čiernymi peniazmi v politike nabádajú na opatrnosť. Znížiť pochybnosti by pomohla úprava legislatívy, ktorá by ukotvila povinnosť transparentného účtu už aj pre predkampane, prípadne permanentných účtov pre fungujúce strany. Transparentnosti by pomohlo aj obmedzenie veľkých zálohových platieb, cez ktoré dnes môžu strany transparentné účty obchádzať.

Podľa záverečných správ priznali najvyššie náklady na predkampaň Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati. Všetky tieto strany používali transparentné účty už aj pred júnom a ich výdavky sa tak dajú kontrolovať. Na štvrtom mieste s výdavkami na predkampaň za 458-tisíc je Smer, ktorý si síce transparentný účet založil tiež už v marci, no do štartu ostrej kampane na ňom vidno v podstate len dve veľké súhrnné platby straníckej Agentúre Smer. Údaje z ich záverečnej správy tak s reálnymi platbami na účte konfrontovať nemožno.

Medzi väčšími stranami sa zverejnené údaje vymykajú najmä pri Hlase, ktorý síce celkovo priznal druhú najväčšiu kampaň za takmer 2,8 milióna eur, do 9. júna však z tejto sumy vraj minul iba 41-tisíc. Celkovo výdavky strán na presviedčanie voličov dosiahli podľa záverečných správ 26,93 milióna eur, čo je 14-percentný nárast oproti parlamentným voľbám 2020 (23,64 mil. eur). Kým naposledy na vstup do parlamentu stačila trom stranám aj kampaň pod dva milióny, aktuálne túto sumu prekročilo až osem strán. Dvom z nich (Sme rodina a Demokrati) tentokrát nestačilo na vstup do parlamentu ani to.

Na parlamentných voľbách zrejme naviac zarobila reklamná spoločnosť Bigmedia z portfólia finančnej skupiny J&T. Podľa zistení spoločnosti Kantar Slovakia, ktorá pre nás monitorovala predvolebnú reklamu, mohol dominantný hráč na slovenskom reklamnom trhu dodať politickým stranám bilboardy v objeme až tri milióny eur. Bigmedia tak zrejme prekonala v tržbách americkú spoločnosť Meta, ktorá podľa jej vlastných dát (ad library), predala cez sociálnu sieť Facebook reklamu za viac ako dva milióny. Za nimi mohla skončiť česká investičnú skupina PPF vlastniaca TV Markíza. Kantar na jej televíznych kanáloch nameral tržby presahujúce sumu jeden a pol milióna eur.

Kantar zmonitoroval v mesiacoch marec až september viac ako 27-tisíc bilboardov s politickou reklamou, z ktorých až tretinu predala práve Bigmedia. Jej celkové tržby odhadol na 3,06 milióna eur (skutočná výška sa môže líšiť kvôli poskytnutým zľavám). Najväčší hráč na poli outdoorovej reklamy bol ešte v úvode kampane ochotný prezradiť, ktorým politickým stranám predáva reklamné plochy. Potom však svoj postoj prehodnotil a poskytoval už len sumárne dáta. Takáto netransparentnosť výrazne sťažila možnosti verejnej kontroly politických strán.

Nie je tak, napríklad, možné skontrolovať kampaň strany Hlas, ktorá v záverečnej správe vykázala na vonkajšiu reklamu iba 144-tisíc eur. Keďže dobrovoľná transparentnosť nefunguje, je z nášho by bolo potrebné najväčších dodávateľov politickej reklamy zaviazať zákonom k jej povinnému reportovaniu. V prípade veľkých internetových platforiem sa o to na európskej úrovni snaží Európska komisia. Nové pravidlá majú platiť pred budúcoročnými eurovoľbami.

Americký vlastník siete Facebook, spoločnosť Meta zverejňuje údaje o politickej reklame v obmedzenej podobe. Nie je tak možné získať prehľad o celej kampani. Nám sa podarilo zosumarizovať výdavky politických strán od 11. marca v celkovej výške 2,28 milióna eur (s DPH). Ďalší americký gigant, spoločnosť Alphabet reportuje politickú reklamu presnejšie. Vďaka tomu sme vyrátali, že strany mohli minúť za celú kampaň na reklamu cez platformy Google a Youtube až 1,06 milióna eur.

Kantar zmonitoroval mimo prostredia internetu predvolebnú reklamu za celkovo 13 miliónov eur, z ktorých až 8 miliónov strany investovali do bilbordovej kampane. Ukázalo sa, že popri dominanntých bilbordoch a silnom internete internete hrala v parlamentných voľbách dôležitú úlohu televízna reklama. Na tú mohli podľa hrubého odhadu Kantaru (cenníkové ceny) strany minúť až tri milióny eur, pričom viac ako polku inkasovala TV Markíza. Necelý milión mohla utŕžiť TV JOJ, menej ako 200-tisíc RTVS a spravodajská TA3.

Zvyšné platformy na tom boli o poznanie horšie. Do reklamy v časopisoch investovali podľa odhadu Kantaru politické strany necelého pol milióna eur, v novinách skončila osmina milióna, v rozhlasovom éteri Kantar narátal reklamu za menej ako sto tisíc eur.

(luk)