Transparency's CMS

Informáciu, ktorá volebná kampaň bola v nedávnych spojených komunálnych a župných voľbách najdrahšia sa dozvedáme až mesiac po ich konaní. Tak dlho trvalo čakanie na záverečné správy , ktoré situáciu vyjasnili. Dlho sa zdalo, že najviac financií je za volebnou kampaňou Rudolfa Kusého, ktorý útočil na post primátora Bratislavy. Napokon ho predbehol staronový šéf hlavného mesta Matúš Vallo.

Ministerstvo vnútra zverejnilo záverečnú správu Vallovej strany Team Bratislava, ktorá vynaložila na kampaň dovedna 361-tisíc eur. Kampaň Vallovho vyzývateľa Kusého napokon neprelomila hranicu 300-tisíc eur. Tri strany (Sme rodina, KDH a Dobrá voľba) podporujúce tohto kandidáta sa na ňu podľa ich transparentných účtov vyskladali dokopy sumou 292-tisíc eur. Vallova kampaň je tak napokon výrazne najdrahšia, keď druhú v poradí Kusého kampaň prekonala o 70-tisíc eur.

Problémom je, že kampane Matúša Valla a Rudolfa Kusého v skutočnosti neexistujú. Oficiálne je iba stranícka kampaň Vallovej strany Team Bratislava. Vallo po kritike, že si nezaložil vlastný transparentný účet vyhlásil, že jeho kampaň je totožná s kampaňou jeho strany. V skutočnosti to tak však nie je a sú v nej zahrnuté aj ďalšie výdavky súvisiace s kampaňami ďalších členov strany. Team Bratislava tiež zarátala do kampane aj náklady na založenie strany v sume 77-tisíc eur.

Podobne aj v prípade Kusého oficiálne existujú iba stranícke kampane Sme rodina, KDH a Dobre voľby. To je aj vysvetlenie, ako mohli títo dvaja kandidáti prelomiť limit 250-tisíc eur na kampaň v hlavnom meste, ktorú majú nezávislí kandidáti. Urobili to cez stranícke kampane, pre ktoré platia vyššie limity.

Volebný súboj o hlavné mesto Slovenska tak veľmi názorne ukázal nedostatky v pravidlách volebného zápolenia. Už po druhý krát sa ukázalo, že limit kampane 250-tisíc je pre Bratislavu pritesný (prelomený bol aj v roku 2018). Naplno sa prejavilo aj zvýhodnenie politických strán oproti nezávislým kandidátom – Vallo aj Kusý teoreticky mohli minúť ešte aj oveľa viac, pretože ich strany 1,5 miliónový limit pre spojené voľby zďaleka nevyčerpali.

Kusý, ktorého po voľbách obvinili z korupcie, navyše previedol jednu z najmenej transparentných kampaní, keď ju celú ukryl v prostredí mediálnej agentúry, takže o nej netušíme takmer nič. Navyše sa prevalilo, že KDH iba predstieralo stranícku podporu, v skutočnosti boli za ňou skrytí súkromní darcovia, čo sa verejnosť dozvedela až po voľbách. Dosť dôvodov na vylepšenie volebného zákona, čo poviete?

(luk)

Najväčšiu kampaň v októbrových spojených komunálnych a župných voľbách mal podľa všetkého Rudolf Kusý, ktorý sa neúspešne pokúsil zosadiť Matúša Valla z postu primátora Bratislavy. Po voľbách prišli do agentúry zabezpečujúcej Kusého kampaň dobiehajúce platby dovedna za 55-tisíc eur, čím sa celková výška jeho kampane vyšplhala na 292-tisíc eur. Či je to konečná suma sa zrejme dozvieme až zo záverečných správ, ktoré musia kandidáti a strany zverejniť do mesiaca po voľbách.

Kusý teda zrejme citeľne prekročil limit 250-tisíc eur, ktorý platí pri súboji o Hlavné mesto pre nezávislých kandidátov. Limit sa na neho nevzťahoval, keďže kampaň mu financovalo viacero strán, z ktorých každá mohla na kampaň v spoločných voľbách minúť celoslovensky až 1,5 milióna eur. Tento dvojaký štandard nepovažujeme v Transparency práve za férový, zákonodarca by mal podľa nás podmienky pre kandidátov vyrovnať.

Kusého kampaň sme zároveň kritizovali pre nízku transparentnosť, keďže ju celú tvorilo iba sedem veľkých platieb spomínanej českej agentúre Temper Communication a.s. Necelá dva týždne po voľbách sa ukazuje, že kampaň hlavného vyzývateľa bratislavského primátora bola ešte netransparentnejšia, k čomu prispelo KDH.

Počas celej predvolebnej kampane sa javilo, že Kusého najväčším podporovateľom bude Sme rodina s príspevkom takmer 100-tisíc eur. Hnutiu Borisa Kollára však agentúra tesne pred voľbami vrátila necelých 18-tisíc. Kusého kampaň sumou 70-tisíc eur podporila aj jeho domovská Dobrá voľba. Dva dni po voľbách však poslalo Kusého agentúre ďalších 25-tisíc aj mimoparlamentné KDH. Spolu s predošlými príspevkami sa tak podpora KDH pre Kusého vyšplhala až na 105-tisíc eur.

Predseda KDH Milan Majerský včera v rozhovore pre Denník N prekvapivo bez podrobností oznámil, že podľa všetkého Kusému neposlali stranícke peniaze, ale išlo o sponzorský dar, ktorý cez transparentný účet KDH iba pretiekol. Zabezpečiť ho mal pritom priamo Kusý. Majerský nevedel, o akého sponzora ide a teraz to plánuje zisťovať.

Problémom je, že sponzor nepreviedol peniaze na transparentný účet kresťanských demokratov (takéto príspevky tu nefigurujú), ale zrejme na stranícky účet hnutia. To de facto znamená, že KDH pomohlo v kampani utajiť pôvod najväčšieho finančného príspevku v najväčšej kampani volieb, keď ho vydávalo za stranícky. Je zarážajúce, že sa informácia o tom, že hnutie neposlalo do Kusého kampane stranícke peniaze, objavila až po voľbách.

Veľkých sponzorov mal aj Kusého súper primátor Matúš Vallo, ktorý ich však všetkých odkryl, keďže ich príspevky prišli priamo na volebný transparentný účet strany Team Bratislava.

Od KDH preto očakávame, že riadne vysvetlí, prečo postupovalo takýmto netransparentným spôsobom a čím skôr odhalí aj identitu utajeného sponzora. Podobne aj Sme rodina a Dobrá voľba by mali jasne povedať, či Kusého podporili z vlastných peňazí.

EDIT: KDH dodatočne zverejnilo, že darcom bol Rudolf Hrubý z ESET-u, ktorý prispel hnutiu na primátorskú kampaň Rudolfa Kusého 25-tisíc eur. Zvyšok príspevku KDH na Kusého kampaň mal ísť z pôžičky a ďalších neidentifikovaných príjmov strany.

Obrázok – Denník N

Kandidáti na županov a primátorov dokázali počas 4,5 mesiaca trvajúcej kampane pred voľbami nazhromaždiť na presviedčanie voličov dovedna 12 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy príjmov všetkých kandidátov a strán, ktorí si podľa zákona mali zriadiť transparentný účet. V Transparency sme všetky takéto účty dohľadali a dáta z nich zozbierali na portáli VOLBY.TRANSPARENY.SK.

Povinnosť viesť platenú kampaň cez transparentný účet sa vzťahovala na všetkých kandidátov na županov, ako aj na primátorov a starostov v mestách, obciach a mestských častiach Bratislavy a Košíc nad 5000 obyvateľov. Takýchto samospráv máme vrátane ôsmich žúp aktuálne na Slovensku 167. Dovedna sa v nich o priazeň voličov uchádzalo 708 politikov (76 v župných a 632 v miestnych voľbách).

Transparentný účet sa nám nepodarilo dohľadať pri vyše 160 z nich. Zväčša preto, že im kampaň financovali cez svoje spoločné transparentné účty iba politické strany. Narazili sme však aj na desiatky nezávislých či kandidátov ministrán, ktorí nevyužívali transparentné účty vôbec a platenú kampaň tak zrejme úplne vypustili.

Štruktúra príjmov na transparentných účtoch sa v závere kampane oproti našej priebežnej analýze z polovice októbra už veľmi nemenila. Viac ako 40 percent príjmov získali kandidáti od strán, ktoré do kampaní naliali 4,85 milióna eur. Najviac, cez 1,1 milióna eur, pritom na kampaňový účet vložilo hnutie Sme rodina.

Vyše 30 percent peňazí pre uchádzačov o posty županov a primátorov miest nad 5000 obyvateľov pochádzalo od kandidátov samotných a ich identifikovateľných rodinných príslušníkov. Firemné dary tvorili len 2,2 percenta z celej sumy.Až 26% alebo 3,13 milióna eur prispeli kandidátom podporovatelia, v niektorých prípadoch aj vrátane ich spriaznených kandidátov na poslancov. Najúspešnejším bol v tomto ohľade bratislavský primátor Matúš Vallo a jeho Team Bratislava, ktorí dokázali zburcovať vyše 1200 unikátnych darcov. Tí im dovedna prispeli takmer 250-tisíc eur.

Výdavky na účtoch sú zatiaľ zhruba o 1,3 milióna eur nižšie ako príjmy, splatnosť faktúr dobieha aj po voľbách.

Podrobnosti o financovaní kampaní si môžete pozrieť na portáli VOLBY.TRANSPARENY.SK, kde dáta ďalej kompletizujeme a kde bude po vyúčtovaní kampaní k dispozícii aj knižnica transparentných účtov, ktoré začnú postupne zo stránok bánk miznúť.

Predsedovi strany Spolu a poslancovi parlamentu Miroslavovi Kollárovi sa nepodarilo obhájiť post primátora Hlohovca. V pomere 45:55 prehral s mestským poslancom Ivanom Baranovičom. „Zmenu máme už túto sobotu vo svojich rukách,“ burcoval vyzývateľ doterajšieho primátora voličov na sociálnej sieti pár dní do volieb. Cez víkend mohol oslavovať.

Podobný priebeh však vo víkendových voľbách primátorov a starostov nebol vôbec častý. Mandát sa podarilo obhájiť šéfom radníc až v 71% z 2904 obcí, kde sa konali voľby. Ak by sme vzdali do úvahy len tých primátorov a starostov, ktorí znovu kandidovali, ich úspešnosť bola drvivá. Obhájiť mandát sa podarilo až 86% percentám z nich, čo je ešte o niečo viac, ako naposledy. Presvedčivý výsledok úradujúcich šéfov radníc je do veľkej miery nepochybne aj ich dobrým vysvedčením. Mnohé mestá (podobne ako župy, kde pozíciu neobhájil len Milan Belica v Nitrianskom kraji) boli mimoriadne aktívne aj pri boji s pandémiou, čo bolo neraz v očividnom kontraste s vajataním vlády a štátnych inštitúcií.

Druhým, tiež očividným dôvodom úspechu mnohých z nich, bola aj výhodná pozícia kandidatúry z funkcie. Tá im prinášala v kampani citeľné výhody oproti ich vyzývateľom. A to nielen v podobe väčšieho či menšieho stotožňovania úspechov či rozvoja mesta s vlastnými zásluhami, ale aj vo forme neférových výhod ako bolo zneužívanie verejných zdrojov či mestských a obecných komunikačných kanálov (radničné noviny, oficiálne weby, sociálne siete a pod.) na vlastnú propagáciu.

Zďaleka nie všetci primátori a starostovia lákavému pokušeniu podľahli a mnohí sa naozaj snažili pozíciu obhájiť predovšetkým vo férovej súťaží myšlienok a riešení. Aj my v Transparency sme však na prípady zneužívania funkcií počas volebného roka opakovane narážali a upozorňovali, obdobné podnety k nám najčastejšie prichádzali aj od občanov.

Transparency tu aj najbližšie štyri roky bude taktiež na to, aby sme na takéto prípady upozorňovali a cez verejný tlak vysielali spolu s vami signál politikom, že do slušnej spoločnosti tieto praktiky nepatria.

Záver štyri a pol mesiaca trvajúcej predvolebnej kampane vyšiel okrem niektorých kandidátov na županov, primátorov či starostov aj Markovi Zuckerbergovi a jeho spoločnosti Meta prevádzkujúcej Facebook. Ukazujú to dáta z transparentných účtov vyše 500 kandidátov a politických strán, ktoré Transparency analyzuje na portáli VOLBY.TRANSPARENCY.SK. Tí vo finiši kampane individuálne platby za reklamu na Facebooku takmer zdvojnásobili.

V polovici októbra predstavovali tieto priamo identifikovateľné platby za FB ešte 238-tisíc eur, v posledných desiatich dňoch kampane však narástli o ďalších 209-tisíc. Viac ako pätinu celkovej sumy (96-tisíc eur) kandidáti horúčkovito míňali ešte v posledných troch dňoch pred moratóriom.

Skutočné zisky spoločnosti Meta súvisiace s miestnymi a regionálnymi voľbami budú ešte podstatne vyššie. Veľkú časť z priebežne 10 miliónových výdavkov (faktúry budú ešte na účtoch nabiehať aj po voľbách) totiž strany a kandidáti posielali vo veľkých platbách mediálnym agentúram, ktoré pre nich kampane zabezpečovali na kľúč. Vrátane inzercie na sociálnych sieťach.

Presnú sumu výdavkov na online reklamu sa nedozvieme, vykazovať ju samostatne kandidáti nemusia ani v záverečných finančných správach, ktoré majú ministerstvu vnútra predložiť 30 dní po voľbách. Jej podiel však od volieb k voľbám výrazne rastie. Pri posledných parlamentných voľbách v roku 2020 sme po analýze výdavkov na transparentných účtoch odhadovali náklady na bilbordy na 60%, online inzercia tvorila zhruba štvrtinu.