http://www.flickr.com/people/takashi/
Ak zhruba štvrtina výdavkov verejných inštitúcií ide na tendre, je dôležité mať o nich dobrú dokumentáciu.
Pre vlastnú manažérsku kontrolu, ale aj pre kontrolu odbornou verejnosťou či Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). Pri tvorbe stránky zobrazujúcej verejné zákazky tender.sme.sk sme natrafili na viacero problémov s oficiálnymi dátami, ktoré ÚVO zhromažďuje (mimochodom, podobné problémy majú aj susedia v Čechách.) Viac problémov je pri “starších” dátach (starších ako tri roky), menej ich je pri novších údajoch, no tu sú aj reálnejšie možnosti riešenia.
Chýbajúce staršie dáta
Súčasná elektronická verzia Vestníka verejného obstarávania, teda oficiálnej publikácie ÚVO, existuje len od roku 2009. Vyhľadávanie vo Vestníku vám bohužiaľ nič staršie nenájde. ÚVO na svojich stránkach publikuje aj dáta od roku 2001, ale tie sú veľmi stručné, často chýba IČO dodávateľov či obstarávateľov, prípadne ich názvy sú písané rôznymi spôsobmi (extra čiarky, pomlčky, s “a.s.,” bez “a.s.,” a podobne). Navyše vyhľadávanie je možné len v rámci jednotlivých rokov, takže ak chcete vidieť zákazky povedzme pre Slovnaft v období 2001-11, musíte použiť sedem rôznych vyhľadávačov, a pre rok 2001 si otvoriť 53 zazipovaných vydaní Vestníka.
Dáta staršie ako z roku 2005 sú tak nekvalitné, že naozaj nemá význam snažiť sa ich zlúčiť do jedného celku s tými po roku 2009; skôr je to výčitka na bývalú legislatívu a vedenie ÚVO. Za obdobie 2005-8 to však pri troche námahy možné je, čo sme v našej novej aplikácii aj spravili.
Slabá kontrola nových údajov
Nespoľahlivosť trápi aj nové dáta po roku 2009. Pred dvoma týždňami vyšlo vo Vestníku oznámenie o 98-miliónovej zákazke na výskum o náterových látkach, ktorú v rámci eurofondov zadala nábytkárska firma BRIK (aj súkromné firmy sú povinné obstarávať, ak väčšiu časť vkladu v štátnej zákazke tvoria štátne peniaze či eurofondy). Už z letmého preskúmania formulára (denne vychádza v priemere desať dvojstranových textov s výsledkom tendrov) je viditeľné, že zadávateľ sa pri vypĺňaní konečnej ceny zrejme pomýlil o tri nuly, lebo pri údaji o cene v inom, podrobnejšom odseku formulára sa uvádza hodnota 98 tisíc eur. No ÚVO na to prišiel až po našom upozornení, a následne vydal opravu.
Chyby, respektíve neštandardné vypĺňanie oficiálneho formulára je relatívne časté pri predpokladanej cene zákazky (podľa štúdie CERGE v priemere zhruba desať percent oznámení), konečnej cene (3%), či počte prijatých ponúk (3%). Ak sa problém objaví pri zákazke s obzvlášť vysokou hodnotou, automaticky to vedie ku skreslenému obrazu pri analýze celej skúmanej vzorky.
ÚVO oponuje, že za dáta sú zodpovední obstarávatelia zo zákona. To je pravda, ale záujmom ÚVO by mala byť kvalita dát, veď na ich základe sa verejnosť dozvedá o tendroch a práve tieto údaje slúžia na jeho vlastné analýzy priebehu verejného obstarávania u nás predkladané do vlády. Riešením by boli kvalitnejšie elektronické formuláre pre zadávateľov, ktoré by na základe čiastkových cien vedeli určiť finálnu cenu, resp. by neumožnili ich úspešné prijatie v ÚVO bez povinných údajov ako IČO či očakávaná cena.
Je dobré, že politici dokázali v novele zákona tento rok zvýšiť povinné zverejňovanie verejných zákaziek tým, že znížili minimálny limit s povinnosťou zverejňovania oznámení vo Vestníku zo 60 na 10 tisíc eur. Podobne je fajn, že zapchali dieru dobrovoľného zverejňovania neprioritných služieb. Zlepšil sa aj formát, keďže od septembra je možné si dáta z Vestníka uložiť v štruktúrovanej xml podobe, čo je dôležité práve na ďalšie spracovanie dát inými aplikáciami typu Otvorené obstarávanie. Dôležité teraz bude práve popracovať na kontrole údajov, ktoré už ÚVO dostáva. Bola by škoda dáta žiadať bez toho, aby aj boli presné a tak následne využiteľné.
Gabriel Šípoš
