Mestá sa v transparentnosti dva roky od volieb mierne polepšili
Najtransparentnejšou samosprávou na Slovensku pre rok 2012 je Šaľa, ktorá obhájila prvenstvo z roku 2010. Na druhom mieste skončil Martin, tretia je Rožňava. Celkovo sa transparentnosť slovenských miest dva roky od komunálnych volieb mierne zvýšila. Čiastočne to súvisí s prijatou národnou legislatívou (povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr, masové zavedenie elektronických aukcií), a čiastočne vlastným zlepšením samospráv najmä v oblastiach zverejňovania materiálov zo zasadnutí zastupiteľstiev. Vyplýva to z druhého hodnotenia sto najväčších miest v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency International Slovensko. Výsledky sú nádejnou správou, keďže vyššia transparentnosť znižuje riziká neefektívneho míňania verejných prostriedkov a zmenšuje priestor pre korupciu.
Mestá dosiahli v hodnotení v priemere 49 bodov zo sto možných oproti 40 bodom v roku 2010. Prvá Šaľa dosiahla 83 bodov, najhoršie Bytča a Vranov nad Topľou len 29 bodov. Štyri pätiny miest sa od posledného hodnotenia pred voľbami v roku 2010 zlepšili. Najväčším skokanom sú Smižany, ktoré sa dostali z 99. miesta na celkové 6.miesto.
Hlavnou príčinou zlepšenia sa miest je zvýšenie rozsahu a kvality informácií, ktoré mestá poskytujú na svojich internetových stránkach. Kým v roku 2010 len tesná väčšina samospráv uvádzala na webe zápisnice z schôdzí zastupiteľstva, tento rok tak robia už tri štvrtiny miest. Podobne vzrástol počet samospráv s oznámeniami o tendroch. Za dva roky sa strojnásobil počet miest s audio- a video-záznamami zastupiteľstiev, ale aj s oznámeniami o udelených grantoch. Počet miest s etickým kódexom zamestnancov sa zvýšil z 24 na 36.
Najmenej transparentnými oblasťami ostávajú predaj a prenájom majetku a prijímanie zamestnancov. Až 81 z sto miest na webe nezverejňuje výsledky súťaží na predaj majetku. Len tretina samospráv robí pravidelne výberové konania na každú úradnícku pozíciu, a len štyri z nich z výberu zverejňuje zápisnicu s poradím uchádzačov.
V priemere vyššie skóre dosiahli mestá so starostami z pravicových strán (52 bodov oproti 48 bodov pre “ľavicové” mestá). Oproti roku 2010 sa však znížil náskok pravice oproti mestám, ktoré vedú nezávislí kandidáti, ako aj starostovia s pravo-ľavou podporou. Úspešnejšie mestá zvyknú mať viac obyvateľov, čo súvisí s ich vyššou vzdelanostnou úrovňou, silnejšími médiami a tým následne aj vyšším dopytom po transparentnosti. Desať počtom obyvateľov najväčších samospráv dosiahlo v priemere skóre 60 bodov, čo je o štvrtinu viac ako priemer zvyšných 90 miest.
Sto najväčších miest pokrýva polovicu populácie Slovenska. Občania sú zároveň k práci miest dlhodobo kritickí – podľa prieskumu Transparency z januára 2012 si až tretina populácie myslí, že na úradoch miestnej samosprávy je korupcia veľmi rozšírená. Je to však takmer dvakrát menej ako vnímaná korupcia v zdravotníctve, na súdoch či na ministerstvách.
Rebríček transparentnosti hodnotil mestá v 11 oblastiach (od poskytovania informácií o práci úradu a poslancov, možnosti zapojenia verejnosti do diskusie a otvorenosti verejného obstarávania cez personálnu politiku, prenájmy majetku po udeľovanie grantov a dotácií). Zhruba polovicu výsledného skóre tvorilo hodnotenie kvality informácií na mestských webových stránkach, ďalších 40 percent odpovede na infožiadosti pod menom Transparency ako aj „obyčajného občana,“ a zvyšok verejné dáta, napríklad o tendroch od Úradu pre verejné obstarávanie.
Hodnotenie Transparency meria kvalitu formálnych pravidiel na základe 111 ukazovateľov, ako napr. počet rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávaní o pochybeniach v tendroch vyhlásených mestom, forma zverejňovania zoznamu zmlúv a faktúr na webových stránkach, existencia etického kódexu zamestnancov úradov či poskytnutie výšky výdavkov starostu v predvolebnej kampani na požiadanie.
Gabriel Šípoš, Tomáš Jacko, Ľuba Riapošová
Transparency International Slovensko
Kontakt:
(+421-2) 5341 7207, riaposova@transparency.sk, jacko@transparency.sk
