V Transparency sme sa rozhodli podať podnet na bezplatné schránkové noviny Plus Jeden deň Špeciál, ktoré vydáva News and Media Holding z portfólia finančnej skupiny Penta. Vydavateľstvo totiž z nášho pohľadu prekračuje novinárske štandardy a propaguje konkrétne politické strany, čo môže byť vnímané ako snaha tretej strany vstúpiť do predvolebnej kampane. Takýto postup slovenská legislatíva zakazuje. Platenú kampaň môžu viesť pred parlamentnými voľbami iba politické strany.
Na skrytú reklamu či naopak útoky na vybraných politikov upozorňoval, pri týchto nových schránkových novinách s nákladom milión kusov, novinár Filip Struhárik už v predkampani. Táto prax však v menšej intenzite pokračuje aj po oficiálnom štarte kampane a noviny stále propagujú politikov Smeru a Hlasu pomocou nepodpísaných PR článkov, ktoré sa tvária ako bežné redakčné texty.
„Robert Fico má riešenie“, tvrdia noviny v článku s názvom „Ak máte hypotéku, mali by ste sa mať na pozore!“, v ktorom preberajú predvolebnú tému strany Smer sľubujúcu v prípade úspechu vo voľbách zavedenie štátnej bonifikácie hypotekárnych úverov. Jednostranne ladený článok tvoria z väčšej časti iba citácie strany Smer a jeho predsedu, ktorý uisťuje, že ak sa jeho strana dostane do vlády, predíde hypotekárnej katastrofe a 340-tisíc rodín bude môcť zostať v svojich domovoch.
V ďalšom anonymnom článku „Pomôže Vám rodičovský príspevok“ sa zas milión slovenských domácnosti môže dozvedieť, že vďaka novele skupiny poslancov strany Hlas si „môžu rodičia vydýchnuť“, pretože ak sa ich 3 až 5-ročným deťom neušlo miesto v škôlke, majú nárok na rodičovský príspevok. Opäť ide iba o jednostranný text postavený iba na citáciách poslancov Hlasu.
Takéto texty nepovažujeme za bežnú novinársku prácu a mali byť uverejnené ako platené PR články. Najväčšie celoslovenské schránkové noviny pritom majú značný zásah a ich texty môžu mať reálny dopad na voličov v kampani. Hodnota takejto skrytej inzercie predstavuje len v prípade aktuálnych článkov tisíce eur. Navyše ide o pokračujúcu negatívnu prax, ktorá môže ovplyvňovať kampaň aj v ďalších vydaniach.
Opäť sa ukazuje, že nebolo vhodné z legislatívy mechanicky vypustiť inštitút tretej strany. V tomto prípade sa vydavateľ podľa nás de facto ako tretia strana správa, no bez povinnosti priznať to a zverejniť údaje o finančnej či nefinančnej podpore. Vybraným stranám môže takto pomáhať obísť pravidlá na finančné limity pre kampaň aj príjmy z darov.
Schránkovým novinám sa okrem toho dá vytknúť aj obsah, ktorý je ako inzercia formálne označený, avšak nejasne alebo nečitateľne. Prax nielen v týchto novinách budeme sledovať aj naďalej.
(luk)
