Fungujú samosprávy tak, ako by podľa zákona mali?
Pred dvoma mesiacmi sme v Transparency hodnotili, ako je na tom sto najlepších samospráv z pohľadu množstva a kvality zverejňovaných informácií. V rebríčku Otvorená samospráva 2014 sme sa zamerali predovšetkým na informovanie nad rámec zákona, pretože sme predpokladali, že najväčšie mestá si budú aspoň svoje zákonné povinnosti plniť. Až na pár výnimiek to tak aj bolo – všetky mestá mali napríklad zverejnené uzavreté zmluvy, aj keď kvalitou zverejňovania sa značne líšili.
Na Slovensku však máme 2927 obcí, z ktorých majú až približne dve tretiny menej ako 1000 obyvateľov. Takéto obce sú pod veľmi malou kontrolou a to aj preto, že poslanci s primátorom môžu byť “jedna veľká rodina”. Okrem toho v takýchto obciach väčšinou (prirodzene vzhľadom na ich veľkosť) nie je v porovnaní s mestami do takej miery rozvinutá občianska angažovanosť, ktorá núti príslušné orgány plniť si zákonné povinnosti či dokonca snažiť sa občanom poskytnúť informácie aj nad ich rámec.
Príklad malej obce – Radvaň nad Dunajom
Radvaň nad Dunajom je obec v okrese Komárno so 738 obyvateľmi (podľa sčítania z 2001). Za starostu bol v nedávnych komunálnych voľbách opätovne zvolený s prakticky identickým ziskom hlasov ako v predchádzajúcich voľbách nezávislý kandidát Ľubomír Púchovský. Súčasné zastupiteľstvo pozostáva zo štyroch nezávislých kandidátov a troch kandidátov za SMK-MKP. Pred voľbami nám do TIS prišiel podnet, ktorý poukazoval na situáciu v obci a požadoval jej prešetrenie.
10. novembra sme obci posielali oficiálnu žiadosť o informácie. Pýtali sme si tieto údaje:
1/ Zoznam zmlúv uzavretých obcou za posledné 4 roky (od roku 2010) vrátane údajov o predmete, dátume uzavretia, protistrane a hodnote zmlúv.
2/ Sú zmluvy uzavreté obcou pravidelne zverejňované na webovom sídle obce, prípadne v Obchodnom vestníku?
3/ Zoznam predajov a prenájmov majetku obce za posledné 4 roky (od roku 2010) vrátane údajov o cene a protistrane.
4/ Majetkové priznanie starostu obce za roky 2013, 2012, 2011 a 2010.
(Ne)zverejňovanie zmlúv
Zákon č. 211/2010 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciam ukladá obciam povinnosť zverejňovať zmluvy na svojom webovom sídle, v prípade jeho neexistencie v Obchodnom vestníku. Podľa Občianskeho zákonníka je zmluva, ktorá má byť povinne zverejnená, účinná až od nasledujúceho dňa po dni zverejnenia. Ak sa tak neudeje do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, podľa Občianskeho zákonníka platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Na prvé dve otázky sme sa obce pýtali, pretože sme na jej webstránke našli zverejnených len pár kúpnopredajných zmlúv, ktoré riešili predaj obecných pozemkov a chceli sme si overiť, či si obec naozaj plní svoju zákonnú povinnosť a zverejňuje všetky uzavreté zmluvy. V Obchodnom vestníku sa iné zmluvy obce takisto nenachádzali. Ďalšie údaje sme si vyžiadali pre kontrolu nakladania s majetkom obce.
Pán starosta nám v telefonickej komunikácii najprv oznámil, že všetky zmluvy sú zverejnené na webstránke obce, nakoniec ale v maily uviedol, že ďalšie zmluvy budú zverejnené v najbližších dňoch. Na stránke sa naozaj objavilo nových 14 zmlúv, týkajúcich sa nájmov, dodávky elektriny a plynu či uložení odpadu. Ide pritom o zmluvy od roku 2011 až po rok 2014, posledná zmluva je z júla tohto roku. Znamená to, že všetky tieto zmluvy vlastne (podľa zákona) neboli uzavreté a ustanovenia a povinnosti zo zmlúv tak strany plnia bez opory v platnom a účinnom dokumente. Ak sa zákonná povinnosť zverejňovania zmlúv podobne nedodržuje aj v ďalších obciach, znamenalo by to to, že existujú stovky uzavretých, no z právneho hľadiska neúčinných zmlúv, pri ktorých si môžu zmluvné strany kedykoľvek prestať plniť ustanovenia zmluvy a daný stav bude pritom právne nenapadnuteľný. To môže stáť obec a v konečnom dôsledku všetkých daňových poplatníkov nemalé prostriedky.
Majetkové priznania starostov
Majetkové priznania nám pán starosta zaslal mailom. Po ich prečítaní však človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Podľa majetkového priznania za rok 2010 starosta nevlastnil žiadny majetok a jeho manželka mala nehnuteľný majetok “podľa aktuálneho listu vlastníctva”, ktorý však nebol súčasťou zaslaného priznania. Hnuteľný majetok manželky bol “nákladné, osobné automobily v podnikaní na základe účtovnej evidencie” – opäť neprítomnej. Za rok 2011 vyzeralo podané majetkové priznanie už omnoho kompletnejšie. Starosta mal podľa neho osobné auto BMW a nehnuteľný majetok aj s manželkou “podľa výpisu z registra nehnuteľností”, ktorý však už tentokrát bol súčasťou priznania – išlo o pomerne rozsiahly majetok v podobe viacerých parciel, domu, garáže, obchodu, chaty atď. Manželka vlastnila okrem toho podľa daného priznania aj osobné auto a motocykel. Situácia však začína byť zaujímavá pri čítaní majetkového priznania za rok 2012. Podľa neho starosta odrazu vlastní len “pozemok – lesné pozemky” a pri majetkových pomeroch manželky je uvedené “nedala súhlas!”. Aby to bolo ešte zvláštnejšie, majetkové priznanie za 2013 je takmer prázdne – starosta ani manželka odrazu nemajú žiadny majetok.
Je veľmi nepravdepodobné, že by sa majetok starostu obce menil skutočne z roka na rok tak radikálne, ako to naznačujú zaslané majetkové priznania. Tieto priznania pritom podľa Zákona č. 357/2004 Z.z. o konflikte záujmov posudzuje iba Komisia na ochranu verejného záujmu a iba tá môže dať podnet na príslušný úrad, pokiaľ sa jej majetkové priznanie zdá nekompletné. Avšak v prípade, že sú v obecnom zastupiteľstve poslanci z väčšiny politických zoskupení “verní” starostovi, ten môže odovzdať komisii prakticky čokoľvek.
Samospráva sa s problémami musí vysporiadať sama
Oba tieto uvedené príklady poukazujú na nedostatky tak v plnení zákona zo strany obce ako aj na nedostatky v samotných zákonoch. Pokuta za nedodržiavanie zákona o slobodnom prístupe k informáciam je vyslovene smiešna – ide o pokutu do 1 650 eur a možný zákaz činnosti maximálne na dva roky. Za kontrolu majetkových priznaní starostov je zodpovedná iba Komisia na ochranu verejného záujmu pri obecnom zastupiteľstve, v ktorej záujme nemusí byť majetkové priznania reálne preveriť.
Je preto veľmi dôležité, aby sme sa sami zaujímali o fungovanie svojej samosprávy a tlačili svojich zástupcov k čo najvyššej transparentnosti. Len s dostatočnými informáciami totiž následne vieme posúdiť ich rozhodnutia a aj na základe toho sa zodpovedne rozhodovať pri ďalších voľbách.
Martin Kollárik
Transparency International Slovensko
Ak si tiež myslíte, že narábanie samospráv s verejnými financiami by sa malo viac otvoriť verejnosti, podporte Transparency v našej snahe to docieliť. Ďakujeme!