Košický župan Rastislav Trnka má zatiaľ najmenej transparentnú predvolebnú kampaň spomedzi všetkých úradujúcich županov a primátorov krajských miest, ktorí ohlásili kandidatúru. Vyplýva to z prvých priebežných zistení z monitoringu kampaní, ktorý v Transparency rozbiehame pred jesennými spojenými voľbami.
Kampaň sa už vo viacerých regiónoch naplno rozbehla aj napriek dovolenkám. K vypätým súbojom sa schyľuje napríklad v Košiciach, kde už v plnom prúde kampaňujú súčasný primátor Jaroslav Polaček aj župan Rastislav Trnka. Obaja majú v uliciach bilbordy, zverejňujú prvé kampaňové videá, spúšťajú predvolebné stránky a lejú peniaze aj do online reklamy. Transparentnosť ich kampaní je zatiaľ značne rozdielna.
Na transparentnom účte Polačeka vidno, že na kampaň vynaložil už takmer 50-tisíc eur. Až 35-tisíc z toho však poslal košickej produkčnej spoločnosti Auvid a z účtu nevidno, na čo boli použité. Viac ako 12-tisíc eur zatiaľ stála jeho bilbordová kampaň.
Trnka naproti tomu transparentný účet zatiaľ nepoužíva. Jediným pohybom na ňom je jeho 15-tisícový vklad spred mesiaca. Zákon pritom každému kandidátovi prikazuje platiť počas oficiálnej volebnej kampane výdavky výlučne cez transparentným účet.
Kampaň Trnku ide napriek tomu zatiaľ mimo, čo považujeme za rozporné so zákonom. Dodržanie limitu 250-tisíc eur, ktorý nezávislí kandidáti na župana majú, bude v jeho prípade ťažké skontrolovať. Podobný prístup však zatiaľ nie je zďaleka len Trnkovou špecialitou.
Čo v jeho prípade vieme, je že rozbehol dosiaľ jednu z najväčších online kampaní. Prezrádzajú to dáta americkej spoločnosti Meta, podľa ktorých košický župan minul na reklamu na sociálnej sieti Facebook za posledných 90 dní už takmer 5-tisíc eur.
Značnou sumou nad 200 eur podporil napríklad začiatkom júla šírenie statusu o tom, že ako župan prispel k príchodu automobilky Volvo do regiónu. Príspevok sa tak zobrazil viac ako 150-tisíc užívateľom sociálnej siete. Samosprávny kraj nám odpovedal, že Trnkova kampaň nebola hradená z verejných zdrojov.
Košického župana sme sa na dôvod netransparentnosti kampane aj doterajšie výdavky minulý týždeň pýtali. Na naše otázky doteraz neodpovedal.
Transparentné účty Polačeka aj Trnku si môžete pozrieť tu
Denne pribúdajú aj ohlasovania ďalších kandidátov na županov, ktorí chcú ten či onen kraj posunúť bližšie k občanom. Z vyše 20-ročnej histórie slovenských samosprávnych krajov vieme, že župné voľby pravidelne poznačuje nízka účasť voličov.
Historický rekord drží 7,12-percentná účasť v druhom kole voľby trenčianskeho župana z roku 2005.
Župy na druhej strane hospodária s veľkým balíkom verejných zdrojov, vlani dovedna vyše 1,8 miliardy €. To je pre porovnanie viac ako rozpočet ministerstva zdravotníctva či obrany. Spadajú pod ne dôležité kompetencie s dosahom na náš bežný život od opráv ciest, cez prímestskú dopravu, zariadenia sociálnych služieb, stredné školy, reg. nemocnice, až po knižnice, divadlá či turistický ruch.
Kto a ako v župách rozhoduje, sa prejavuje aj na sporných rozhodnutiach, zlyhaniach či kauzách. Stačí si spomenúť len na nedávno medializované prípady kolapsu prímestskej dopravy v Bratislave, problematický nákup teplomerov v Košiciach, vyššie spomínaný spor o dotácie v Trenčíne či odsúdenie bývalého úradníka Žilinskej župy za kauzu predražených CT prístrojov.
Tohtoročné župné voľby budú zároveň iné ako všetky doterajšie. Ôsmich županov a štyri stovky krajských poslancov si totiž budeme vyberať v jeden deň spolu s primátormi, starostami a miestnymi poslancami. O úspech na regionálnej úrovni sa tak formou spojenej kampane pokúsi aj množstvo kandidátov, ktorí by inak v župných voľbách ani nekandidovali a k tejto úrovni samosprávy majú len minimálne väzby.
Vo februári 2022 predstavila Transparency International Slovensko výsledky už tretieho hodnotenia objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných periodík vydávaných najväčšími slovenskými mestami. Na základe našich zistení sme vypracovali aj súbor základných odporúčaní pre pre tvorcov samosprávnych periodík.
Posted inhlasne-truby|Comments Off on AKO VYDÁVAŤ DOBRÉ RADNIČNÉ NOVINY
Noví župani sľuby o transparentnosti plnili, na Trenčiansky kraj sa im dotiahnuť nepodarilo
Bratislava, 16. mája 2022
Slovenské samosprávne kraje sa aj na konci piateho volebného obdobia dokázali posunúť v transparentnosti. Najciteľnejší pokrok v priebehu predĺženého päťročného volebného obdobia zaznamenali v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, do ktorých čela sa postavili noví župani. Prvenstvo v rebríčkutransparentnosti žúp, ktorý zostavuje mimovládna organizácia Transparency International Slovensko od roku 2011, sa podarilo obhájiť trenčianskemu županovi Jaroslavovi Baškovi. Najmenší progres zaznamenal Nitriansky kraj vedený vo funkcii najdlhšie slúžiacim županom Milanom Belicom. V aktuálnom rebríčku obsadil posledné 8. miesto s 58% skóre.
Priemerné skóre transparentnosti slovenských žúp opäť vzrástlo, tentokrát o šesť percentuálnych bodov na doteraz najvyššiu hodnotu69% (oproti 63% z 2020). Župy sú tak z hľadiska verejnej kontroly citeľne pred stovkou najväčších miest, ktorých otvorenosť v poslednom meraní v roku 2018 dosiahla 57%. Nový rebríček transparentnosti miest predstavíme tento rok na jeseň.
Spomedzi ôsmich žúp sa za posledné dva roky zlepšilo až sedem, mierne zhoršenie sme zaznamenali pri Trnavskej župe (zo 65% na 63%). Prejavila sa na ňom aj nedávna migrácia webovej stránky, keď mnohé odkazy prestali fungovať. S podobnými problémami pred dvomi rokmi zápasili v Bratislavskej župe, ktorú za posledné dva roky môžeme označiť za skokana rebríčka (z 54% na 67%).
Mierny pokrok opäť zaznamenal aj trojnásobný víťaz rebríčka, Trenčianska župa sa vôbec ako prvá v histórii hodnotení dotiahla na 80-percentnú hranicu a získala tak najvyššiu možnú známku A+. Aj napriek priblíženiu sa ďalších krajov, stále dominuje v 4 z 11 hodnotených oblastí. Rating A po prvýkrát získali aj ďalšie kraje – druhá Košická (skóre 77%) a tretia Banskobystrická župa (75%), podobne ako známku A- štvrtá Prešovská župa (71%).
Spomedzi hodnotených oblastí dosiahli v priemere župy najvyššie skóre pri Zariadeniach sociálnych služieb (91%), Prístupe k informáciám (85%) a Dopravnej politike (76%). Najväčšie rezervy stále pretrvávajú v oblasti Predaja a prenájmu majetku (44%), ale aj pri Etike a konflikte záujmov (53%) a Dotáciách a grantoch (57%).
Celkovo sa však župy zlepšili až v 10 z 11 oblastí. Najväčší progres zaznamenali v oblastiach Podniky a organizácie VÚC (nárast o 18 percentuálnych bodov na 63%) a Účasť verejnosti na rozhodovaní (nárast o 16 pb na 69%). Za posledné dva roky sa zlepšil spôsob informovania o župných firmách a organizáciách prostredníctvom webov samosprávnych krajov, vrátane zverejňovania ich výročných správ. Zrejme aj vplyvom pandémie poskytuje online videozáznamy zo zasadnutí zastupiteľstva už 7 z 8 krajov, V Nitrianskom zostávajú dostupné zvukové záznamy. Kým pred dvoma rokmi neumožňovala ani jedna župa sledovať verejnosti legislatívny proces k schvaľovaným nariadeniam, dnes to umožňujú dve župy v plnej miere a ďalšie dve čiastočne.
Vyzdvihnúť možno aj ukazovatele z ďalších oblastí. Zápisnice z komisií zastupiteľstva začali precízne zverejňovať všetky kraje, už len dvaja z ôsmich županov na webe neinformujú o svojom pracovnom programe (trenčiansky a nitriansky). Mzdu župana a odmeny poslancov zverejňujú v rôznej kvalite štyri župy. Z 3 na 5 stúpol aj počet krajov zverejňujúcich kritéria pre poskytovanie dotácií na kultúru, šport či sociálne služby, participatívny rozpočet momentálne prevádzkuje už päť žúp.
Rebríček však naďalej identifikuje aj problematické oblasti. Až päť krajov naďalej nezverejňuje informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku. Nezmenilo sa ani to, že iba v troch krajoch si volení predstavitelia stanovili etické pravidlá. Stále iba tri župy prijímajú zamestnancov už do pozícií referentov výlučne cez výberové konania, zápisnice z nich stále vôbec nezverejňuje polovica krajov.
Transparentnosť žúp sme merali celkovo pomocou 135 indikátorov, pričom sme pridali aj tri nové. Sledovali sme napríklad aj to, či župy poskytujú na weboch pre verejnosť zaujímavé datasety v štandardoch otvorených dát, s ktorými sa dá ďalej pracovať a vytvárať z nich vizualizácie či nové aplikácie. Popredu sú v tejto oblasti najmä v Prešovskej a Košickej župe, v istej miere otvorené dáta poskytujú už aj v Bratislavskom a Nitrianskom kraji.
Pri zostavovaní rebríčku sme vychádzali z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov. Všetky detaily vrátane podrobných výsledkov nájdete na portáli samosprava.transparency.sk ako aj na webe Transparency.
Meranie transparentnosti žúp považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček Otvorená samospráva však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť a kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel. V žiadnom prípade sa horšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak.
Viacerí šéfovia radníc vstupujú do predvolebnej kampane aj s primátorskými profilmi na sociálnych sieťach, ktoré sú tvorené aj za mestské peniaze. Vo volebnej súťaži tak majú oproti vyzývateľom výhodu.
„Nie som žiadny papaláš, poďte so mnou zadarmo na hokej.“ S takouto ponukou prišiel začiatkom apríla šéf druhého najväčšieho slovenského mesta Jaroslav Polaček na svojom primátorskom facebookovom profile. Na každý domáci zápas košického HC chce vziať do mestského skyboxu 14 ľudí, čím nadviazal na podobnú iniciatívu spred pandémie. Pol roka pred komunálnymi voľbami sa ťažko ubrániť dojmu, že ide aj o nepriamu predvolebnú kampaň platenú mestom, ktoré akciu organizuje.
Polaček mohol v tomto prípade sledovať okrem získavania náklonnosti aj ďalší motív. V rovnaký deň (3. apríla) skoro ráno vyšiel denník Korzár s informáciou, že Košice nestihli dotiahnuť tender na nákup električiek a eurofondy na tento účel tak mestu prepadnú. Magistrát na toto závažné zistenie na svojom webe ani oficiálnom facebookovom portáli nijako nezareagoval, primátor na svojom profile namiesto vysvetľovania prebíjal nepríjemnosť spomínanými VIP pozvánkami na hokej. Šírenie statusu na sociálnej sieti podporil aj sumou v objeme do 100 eur, ako ukazuje knižnica reklám Facebooku. Aj vďaka tomu sa status zobrazil 15- až 20-tisíc ľuďom.
Situácia zo začiatku apríla ilustruje aj ďalšiu vec. Viaceré väčšie mestá už o činnosti radnice na sociálnych sieťach neinformujú iba cez oficiálne mestské stránky, ale aj cez primátorské profily. Tie sa navonok zväčša tvária nezávisle, časť ich obsahu však tiež vzniká za verejné zdroje.
Tisíce do reklamy
V praxi to vyzerá napríklad tak, že kým na facebookovej stránke Košíc sa objavilo v marci šesť videí s Polačekom, na osobnom profile sa v súvislosti s výkonom primátorskej funkcie prezentoval trikrát viac. Vyše 12-tisíc Polačekových sledovateľov tak mohlo na jeho profile „lajkovať“ tlačové konferencie mesta, iniciatívy magistrátu na pomoc Ukrajincom, predstavovanie kľúčových investícií mesta či informácie o činnosti organizácií samosprávy.
Kým magistrát investoval podľa knižnice reklám Facebooku za prvých 90 dní do sponzorovaného šírenia príspevkov 376 eur, Polaček podobne minul v prvom štvrťroku 2022 až 3039 eur, čo je suverénne najviac spomedzi všetkých šéfov krajských miest. Reklamy na svojom profile si primátor podľa magistrátu hradí sám. Pravidelne však na ňom postuje aj obsah vytváraný zamestnancami samosprávy.
Podobná prax panuje aj v niektorých ďalších krajských mestách. Primátori si vraj za sponzorovaný obsah platia sami, alebo vôbec. „Sponzorské príspevky pri správe uvedeného profilu sa vôbec nevyužívajú,“ vraví hovorca Prešova Vladimír Tomek. Priznal však, že sa na správe profilu primátorky Andrey Turčanovej aj on sám podieľa. Facebookový profil primátora Banskej Bystrice Jána Noska tiež spravuje hovorkyňa. „Vybrané sponzorované príspevky sú hradené z osobnej kreditnej karty pána primátora,“ informovala hovorkyňa Dominika Adamovičová.
Popularita za mestské
Na správe primátorského profilu sa, naopak, nepodieľajú úradníci v Trenčíne či Žiline. Podobne hovorkyňa Trnavy Veronika Majtánová vraví, že k účtu primátora Petra Bročku ani nemajú prístup. Aj pri takomto vysvetlení však možno vnímať komunikačnú prax veľkých slovenských miest ako problematickú.
Podobne ako v Košiciach, aj v ďalších väčších mestách si totiž primátori budujú popularitu na osobných profiloch aj cez výstupy mesta, ktoré vznikajú za verejné zdroje (mestské podujatia, tlačové správy, mestské videá, fotografie a pod). Vyznenie primátorských statusov je pritom takmer výlučne pozitívne.
Minimálne v období pred voľbami tak úradujúci primátori získavajú ďalšiu citeľnú výhodu v porovnaní so svojimi konkurentmi. Ešte vypuklejším prípadom sú v mnohých mestách radničné noviny, načo v Transparency upozorňujeme už roky. Tieto periodiká vydávané za mestské peniaze a zadarmo distribuované do všetkých domácností nezriedka nekriticky prezentujú iba úspechy radníc a ich vedení.
Komunikačne valcuje Bratislava
Najväčšie prostriedky na komunikáciu vynakladá bratislavský magistrát. Tamojšie oddelenie komunikácie a marketingu má podľa webu mesta 16 zamestnancov (ďalších 10 pracuje na oddelení vzťahov s verejnosťou) a k dispozícii až 770-tisíc eur. Na sponzoring na sociálnych sieťach je vyčlenených 30-tisíc eur, z nich vraj tento rok plánujú podriadení primátora Matúša Valla vyčerpať len 22-tisíc. Je to jedenásťnásobne viac, ako plánované náklady v poradí druhej Nitry.
Celkovo príspevky na sociálnych sieťach finančne podporuje päť z ôsmich krajských miest. Napríklad v Trenčíne túto stratégiu vysvetľujú ako „nutné zlo“, ku ktorému ich podľa hovorkyne Eriky Ságovej dotlačila obchodná politika spoločnosti Meta (prevádzkovateľ Facebooku).
O úspechu komunikačných stratégií v sofistikovanom prostredí algoritmov sociálnych sietí, samozrejme, nerozhoduje len počet sledovateľov či investície do sponzoringu. Jednoduchý príklad. Spomínaného 3. apríla, keď sa Košičania dozvedeli o tom, že nové električky z eurofondov nebudú a primátor Polaček reagoval lístkami na hokej zadarmo, zverejnil košický magistrát na Facebooku fotky jarnej výsadby s titulkom „Aha, ako nám Košice rozkvitajú“. Status ocenilo „páčikom“ 115 ľudí, čo ho zaradilo k najúspešnejším v danom mesiaci.
Len pár dní predtým zverejnil takmer totožný status aj bratislavský magistrát, fotky cibuľovín tu „olajkovalo“ 915 ľudí. Rovnaké fotky len s mierne pozmeneným textom Vallo zároveň zverejnil aj na svojom osobnom profile, ktorý sleduje o čosi menej ľudí, no lajkov získal až takmer 1600. Primátorov profil „Matúš Vallo má rád Bratislavu“ má často citeľne väčší zásah ako oficiálna stránka magistrátu, aj napriek tomu, že ho Vallo nesponzoruje.
Predvolebný mix
Dôležitá otázka je, ako sa budú komunálni politici správať v nastávajúcej kampani. Miešanie politických a primátorských posolstiev na roky prácne budovaných osobných profiloch s tisíckami podporovateľov sa s veľkou pravdepodobnosťou bude ešte zväčšovať.
Neoficiálna kampaň sa v skutočnosti na týchto profiloch už rozbehla. Primátor Nitry Marek Hattas zverejnil posledný marcový deň na svojom primátorskom profile informáciu, že jeho tím má vyzbieraných už 3-tisíc podpisov na založenie novej nitrianskej regionálnej strany Tím kraj Nitra, s ktorou chce ísť do komunálnych volieb. Podobne kampaňoval aj primátor Bratislavy, keď na svojom FB profile o deň neskôr (1. apríla) oznámil, že vyzbierali podpisy potrebné pre registráciu strany Team Bratislava, s ktorou sa chce uchádzať o znovuzvolenie vo voľbách.
Primátor Bratislavy už má premyslenú aj stratégiu komunikácie na sociálnych sieťach. Jeho primátorský facebookový profil sa zmení na kombinovaný. Profil „Matúš Vallo má rád Bratislavu“ využíval už pred voľbami v roku 2018 ako kampaňový, potom ho zmenil na primátorský. „Ako jeden z komunikačných nástrojov kancelárie primátora je tento profil okrem Matúša Valla administrovaný aj tímom z oddelenia komunikácie aj marketingu,“ vysvetlil jeho vedúci Ivan Bašnák.
Od januára 2022, kedy Vallo oznámil opätovnú kandidatúru, však začal Vallov profil z časti administrovať aj kampaňový tím jeho novej strany, ktorý podľa Bašnáka žiadnym spôsobom nie je financovaný z mestských peňazí. Obsah, ktorý súvisí s kandidatúrou alebo mestskou stranou, administruje výlučne kampaňový tím, ktorý je personálne aj finančne nezávislý od mesta a sídli na inej adrese. Aktivity súvisiace s volebnou kampaňou, vrátane spravovania obsahu na facebookovom profile tak sú finančne a organizačne striktne oddelené od spravovania komunikácie primátora,“ presviedča.
V podobnej situácii je primátor Nitry Marek Hattas. Primátorský profil spravuje jeho poradca, ktorý je interným zamestnancom mesta. Hovorca Nitry Tomáš Holúbek vysvetlil, že po úspechu vo voľbách v roku 2018 prevzala funpage Hattasa časť agendy súvisiacej s informovaním obyvateľov Nitry o dianí v meste a v tejto forme slúži ako doplňujúci informačný kanál dodnes. „Na tomto sa nič nemení ani v súvislosti so začínajúcou kampaňou a v prípade potvrdenia mandátu bude táto FB stránka pokračovať v podobnom režime aj v ďalšom funkčnom období,“ ozrejmil Holúbek, podľa ktorého má kampaňový obsah na primátorskom profile na starosti tím novovznikajúcej strany, čo sú ľudia mimo radnice.
Zlá prax nielen pred voľbami
Odpovede primátorov Bratislavy a Nitry o spôsobe tvorby ich stránok oceňujeme. Takéto miešanie primátorského a kampaňového obsahu na jednom účte však rozhodne nepovažujeme za šťastné. Užívatelia sociálnej siete rôzne obsahy na primátorskom profile nemajú možnosť odlíšiť. Pri takomto nastavení sa tak s kampaňou zlieva aj informovanie o bežnej agende primátorov vytvárané za verejné zdroje. Takáto prax predstavuje, podobne ako je to už dlhodobo pri mnohých radničných novinách, neférovú výhodu kriviacu volebnú súťaž.
Čistým riešením by v tomto prípade bolo dôsledné oddelenie politických kampaní od účtov prezentujúcich agendu súvisiacu s výkonom verejnej funkcie. Osobné primátorské profily, na ktorých sa aj za mestské zdroje buduje popularita komunálnych politikov, sú však problematickou praxou aj mimo volebnej kampane. Ak ich už primátori majú, informovať by na nich mali predovšetkým o svojich súkromných či politických aktivitách. Pokiaľ ide o radničné noviny či sociálne siete miest, primátori, ako štatutári, do nich nepochybne patria. Dôležité je, aby tieto mestské komunikačné kanály nezneužívali na ich nekritickú propagáciu úradujúcich politikov a priestor v nich dostali aj iné pohľady na činnosť radnice.
Ľuboš Kostelanský
Ilustračné foto: FB primátora Košíc.
Ak považujete kontrolu verejných výdavkov za dôležitú aj pred komunálnymi a regionálnymi voľbami, podporte, prosím, našu prácu aj Vy. Či už priamo alebo venovaním 2% z dane. Ďakujeme!
„Nie je to nová vec, podobnú ponuku som pre Košičanov adresoval aj v minulosti, keď do skyboxu mesta chodili rôzne kolektívy. Mesto to nestojí nič (lístky a ani réžia skyboxu), preto si myslím, že tá posledná veta o predvolebnej kampani platenej mestom v tomto odstavci, resp. aj titulok, že primátor Košíc kampaňuje aj za mestské nie je presný a ani nemá súvis so skutočnosťou. Jediný rozdiel je, žeby tam v takom prípade sedeli napríklad mestskí poslanci a nie iní obyvatelia mesta. Mimochodom podobná akcia je aj v Bratislave.
S prvotnou informáciou o spomínanom tendri prišla Markíza o dva dni skôr ako Korzár. Magistrát a ani FB mesta Košice na to nemohol ani len teoreticky reagovať, pretože vyhlasovateľom tohto tendra bol DPMK, ktorý na tento účel zriadil výberovú komisiu. V nej sú len zástupcovia DPMK a nebol v nej ani nikto z magistrátu. Doteraz som sa k tejto veci nikde oficiálne nevyjadroval, pretože súťaž ešte stále prebieha. Ak by som sa akokoľvek vyjadril, mohol by tým spochybniť celú súťaž. Určite sa k tomu ale v budúcnosti vyjadrím. Električky s hokejom v tomto konkrétnom prípade absolútne nesúvisia. Ak by sme to pripustili, tak podľa tejto logiky, keď v minulom, resp. predminulom roku som pozýval Košičanov na hokej, lebo už vtedy som vedel, že sa električkový tender nestihne?
Nemyslím si, že ak zdieľam na FB primátora obsah týkajúci sa mesta Košice, má ísť o niečo, čo sa vymyká bežným štandardnom. Ak dávam príspevky sponzorovať, nikdy to nie je za peniaze mesta, ale za moje vlastné.“
Posted involby2022-aktuality|Comments Off on Primátor Košíc kampaňuje aj za mestské, nie je jediný
