Poštové schránky po Slovensku zaplavia vo volebnom roku státisíce kusov novín za milióny eur propagujúce úspechy primátorov a starostov.
Šéfovia radníc sú pred jesennými komunálnymi voľbami vo výhode oproti svojim vyzývateľom. Značná časť mestami vydávaných novín stále slúži predovšetkým na propagovanie úspechov primátorov. Objektívnosť tlačených mestských médií sa zásadnejšie nezvýšila ani počas aktuálneho volebného obdobia, kedy sa do vedenia značnej časti samospráv dostali noví politici sľubujúci zmenu. Ukázalo to v poradí tretie hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín v 100 najväčších mestských samosprávach (radničné noviny vydáva 84 z nich), ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).
Radničné noviny sa za štyri roky posnuli len nepatrne nahor, keď sa celková úroveň Indexu Benefit, ktorým TIS verejnoprávny charakter meria, zvýšila iba o tri percentuálne body(zo 49% v roku 2018 na 52% v roku 2021). Posun znamená prelomenie psychologickej 50-percentej hranice, nad ktorou sa noviny dostávajú zo škodlivého pásma, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi, do pásma prínosných novín. Pod touto hranicou však stále zostáva tretina najväčších samospráv. Odlepiť sa výraznejšie od priemeru (nad 60% Benefitu) sa aktuálne podarilo len 14-tim z 84 hodnotených titulov.
Z hľadiska verejnoprávnosti možno aktuálne za najprínosnejšie radničné periodikum označiť nový mesačník Košice v skratke, ktorý začal vlani vydávať košický magistrát. Ako prvý dokázal preniknúť do hornej štvrtinyškály hodnotenia (77%). Primátor sa v novinách nevyskytuje často, rozoberajú sa v nich miestami aj pálčivé témy s pluralitnými názormi, priestor dostáva i kritika. Na podobnej úrovni sú periodiká vydávané Banskou Bystricou a Prešovom (obe Benefit nad 70%). Najškodlivejšie noviny vydávajú Tvrdošín, Humenné a Rimavská Sobota (Benefit zhodne po 32%). Primátormi sú najviac zneužívané na osobnú prezentáciu, pri posledných dvoch samosprávach aj na pravidelné napádanie oponentov.
Súčasťou projektu bol aj dotazníkový prieskum TIS, ktorý ukázal viaceré zlepšenia v otázkach novinárskych štandardov. Redakčnú radu majú už dnes takmer tri štvrtiny hodnotených periodík (71%), kým pred štyrmi rokmi to bolo iba 55%. Vlastný redakčný štatút prijala polovica samospráv (49%), v roku 2018 ho mala tretina (34%). Mestské noviny sú však stáleväčšinovo pod vplyvom politikov. Až jedna pätina periodík priznáva, že na ich konečnej podobe sa primátor podieľa priamo. V takmer polovici novín má konečné slovo redakčná rada, zväčša pod vplyvom primátora. Len tretina miest deklarovala redakčnú nezávislosť, pri viacerých z nich sa to však na ich obsahu neprejavuje.
Do radničných novín sa stále ťažko dostáva čo i len polemická zmienka o krokoch vedenia samosprávy. Viac ako polovica z celkom 420 hodnotených vydaní (59%) neobsahovala vôbec žiaden kritický názor, čo je stagnácia oproti roku 2018 (58%). Takmer dve tretiny novín(60%) nadmerne zverejňujú fotografie primátorov (63% v roku 2018). Niektoré radničné noviny sú primátormi naďalej zneužívané na priame útoky voči ich kritikom. Takmer v každom desiatom vydaní (8%) sme zaznamenali vyjadrenia poškodzujúce oponentov bez možnosti reakcie (v roku 2018 to bolo ešte 15%).
Priemerné mestské noviny tak aj naďalej prezentujú takmer výlučne pohľad radnice, pričom si všímajú iba jej úspechy. Šéfovia radníc ich väčšinou nezneužívajú okato, zriedka sa, napríklad, objaví ich fotka na titulnej strane. Vo veľkej miere však v novinách názorovo dominujú, iné názory či ojedinelá kritika sa vyskytuje iba okrajovo. Akú zbraň môže takéto periodikum predstavovať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách naznačuje fakt, že až 85-percent veľkých samospráv distribuuje mestské noviny bezplatne v tisícových nákladoch priamo do schránok obyvateľov. Pre značnú časť z nich pritom predstavujú primárny zdroj informácií o dianí v samospráve.
V roku 2020 deklarovalo 84 hodnotených samospráv náklady na svoje printy vo výške minimálne 2,3 milióna eur. V tejto sume nie sú často zarátané nepriame náklady, ako sú napríklad mzdy úradníkov tvoriacich ich obsah. Vo volebnom roku možno očakávať ďalšie zvyšovanie týchto výdavkov. Najdrahšie noviny vydáva hlavné mesto, ktoré na ne v roku 2020 vyhradilo 112-tisíc eur. Rok pred voľbami Bratislava zdvihla náklad novín z 36.500 až na 192-tisíc kusov, s čím pravdepodobne porastú aj náklady.
Prostriedky vynaložené na radničné noviny tak môžu úradujúcim primátorom priniesť výhodu v kampani. Ostatní kandidáti môžu na kampaň vynaložiť iba zákonom stanovený limit, čo je v prípade uchádzačov o post primátora Bratislavy najviac 250-tisíc eur. Ešte vo výraznejšej výhode oproti vyzývateľom môže byť napríklad primátor Senca, kde radnica v roku 2020 vynaložila na mestské noviny 96-tisíc eur. V takýchto veľkých mestách môžu kandidáti minúť na oficiálnu kampaň najviac 50-tisíc eur.
Jednoduchšie ovládnutie mestských novín umožňuje šéfom radníc aj postoj verejnosti, keďže väčšina obyvateľov riziko ich zneužitia nevníma. Podľa prieskumu, ktorý pre TIS uskutočnila agentúry Focus v júni 2021, až 80-percent ľudí považuje informovanie periodík vydávaných samosprávou za úplne alebo prevažne objektívne. Manipulácie v nich naopak vníma iba necelých 14 percent. Za takýmito výsledkom môže byť aj nízka miera kritickosti obyvateľov k obsahu radničných novín, ktoré viacerými atribútmi napĺňajú kritériá verejnoprávnych médií a mali by pre ne platiť obdobné novinárske štandardy.
V aktuálnom hodnotení sa TIS zamerala na vydania novín z druhého polroka 2021. Pokušenie zneužiť radničné printy môže v nastávajúcich mesiacoch pred jesennými komunálnymi voľbami ešte narastať. Aj vďaka projektu Hlásne trúby môžu byť takéto pokusy občanmi ľahšie rozpoznané a pre lokálnych politikov ťažšie obhájiteľné. Viac podrobností o projekte a samotnom hodnotení nájdete na webe https://hlasnetruby.transparency.sk/.
Rok pred župnými voľbami stojí väčšina samosprávnych krajov pred jednou z najväčších skúšok. Ide o dotiahnutie súťaží na prímestskú autobusovú dopravu dovedna za vyše dve miliardy. Aké riziká sú s tým spojené, vedia svoje v Banskej Bystrici, kde pre súdne spory vlani doprava na pár dní skolabovala. Ale aj v Bratislave, ktorá sa aktuálne obáva nedostatku vodičov u nového dopravcu, alebo v Žiline, kde museli pre vlečúce sa námietky na Rade ÚVO prvú súťaž zrušiť.
Celú analýzu si môžete prečítať na nasledujúcom linku.
Posted insamospravy, zupy|Comments Off on Župy pri súťažiach na prímestskú dopravu riskujú neplatnosť zmlúv
Kto vlastní je projektom mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) orientovaným na podporu férového podnikania a etického nakupovania. V úvodnej fáze sa zameriava na hotelový sektor, pod samostatným názvom Kto vlastní hotely. V ďalšej fáze pod názvom Kto vlastní Slovensko sa projekt rozšíril i na iné segmenty trhu, konkrétne na kúpeľníctvo, lyžiarske strediská, akvaparky, golf, turistické a kongresové zariadenia na Slovensku (ďalej ako zariadenia cestovného ruchu/zariadenia CR).
Projekt má posilniť fungovanie protischránkového zákona, nového globálneho nástroja boja proti korupcii. Jadro aktivít spočíva v analyzovaní slovenskej praxe. Novovytvorená mapa vlastníkov slovenských hotelov a ďalších zariadení cestovného ruchu má priniesť zrozumiteľným spôsobom tému k občanom a umožniť, aby sa ľahko do boja proti korupcii zapojili aj osobne.
Transparentnosť vlastníctva firiem je novou dôležitou súčasťou protikorupčného boja. Vedieť, kam tečú peniaze pomáha narúšať korupčné schémy. Mapa vlastníkov hotelov a ďalších zariadení cestovného ruchu poskytuje verejnosti priestor rozhodovať sa lepšie – aj podľa mena a charakteru vlastníka prevádzky – kam investuje svoje peniaze.
Etický rozmer nakupovania sa bežne rieši pri zelených a ľudskoprávnach témach (fair trade, úloha detskej práce), ale doteraz sa zanedbával pri téme korupcie. Prečo míňať peniaze na služby a nechať tak zarábať ľudí, ktorí k týmto majetkom prišli nečestne a ktoré slovenský štát dlhodobo nie je schopný odhaliť a potrestať?
Samozrejme, tento prístup sa dá uplatňovať len primerane, a to podľa možností alternatív pre nákup. Podľa prieskumu, ktorý agentúra Focus uskutočnila pre Transparency International Slovensko (2019) by až 60% ľudí by do svojich obľúbených reštaurácií či hotelov chodilo menej či vôbec, ak by sa dozvedeli o korupcii ich majiteľov. Rovnaký prieskum (2021) bol aplikovaný na ostatné zariadenia cestovného ruchu (akvaparky, lyžiarske strediská, kúpele, golf a turistické zariadenia) a opäť viac než 50% respondentov by návštevu zariadenia zvážilo, ak by sa dozvedeli o korupčnom pozadí ich majiteľov.
Ťažiskom projektu bolo v prvej fáze hodnotenie viac ako šiestich stoviek hotelových zariadení poskytujúcich ubytovacie služby na celom území Slovenska a v druhej fáze rovnaké hodnotenie ďalších 298 zariadení cestovného ruchu a to z hľadiska ich transparentnosti a vlastníckeho pozadia. Aktuálne je na portáli zobrazených 1033 zariadení.
Dáta
Zdroje dát pri hodnotení hotelov a zariadení cestovného ruchu
Informácie poskytované hotelmi a zariadeniami CR na ich webových stránkach
Informácie poskytnuté hotelmi a zariadeniami CR na základe nášho vyžiadania
Informácie o hoteloch a zariadeniach CR, ich prevádzkovateľoch a ich vlastníkoch vo verejných registroch a databázach, najmä obchodný register, živnostenský register, register zbgis.skgeodesy.sk, register partnerov verejného sektora a register právnických osôb štatistického úradu
Informácie z registrov prevádzkovaných súkromnými spoločnosťami, najmä finstat.sk
Odborná päťčlenná komisia, zložená z renomovaných žurnalistov dlhoročne sa venujúcich sledovanej oblasti
Zber dát pre projekt
Informácie o hoteloch boli prvýkrát zbierané v mesiacoch február až máj 2021 a informácie o zariadeniach CR v mesiacoch október a november 2021. Ich aktuálnosť a platnosť mohla byť poznačená, okrem iného, celosvetovou pandémiou koronavírusu COVID-19, ktorá zasiahla aj Slovensko. V jej dôsledku bola prevádzka hotelov a tiež zariadení CR dlhodobo obmedzená, čo bude mať vplyv na tieto sektory a ich existenciu.
Zozbierané a zhodnotené hotely päťčlenná odborná komisia prvýkrát posudzovala v mesiaci máj 2021 a zariadenia CR komisia v rovnakom zložení v mesiaci január 2022. Aktuálne hodnotenie je založené na zbere dát v období január až marec 2024 a posudzovaní komisie v apríli až máji 2024.
Dáta v projekte môžu byť aktualizované na základe prijatých podnetov, najmä s ohľadom na spresnenie dát, ktoré medzičasom stratili aktuálnosť. Obsah webu môže pripomienkovať široká verejnosť, a to prostredníctvom e-mailovej adresy ktovlastni@transparency.sk.
Hodnotenie
Hodnotenie hotelov a zariadení CR bolo rovnaké a pozostáva z dvoch samostatných častí s celkovým možným bodovým ziskom 20 bodov:
Základná transparentnosť v podnikaní (maximálny možný bodová zisk 10 bodov)
Šesťstupňové celkové hodnotenie hotelov a zariadení CR predstavuje konkrétny percentuálny zisk v rozsahu 0 % až 100 % spojený so slovným hodnotením:
Známka
Hodnotenie
výborné zariadenie
> 90 %
veľmi dobré zariadenie
80 % – 90 %
dobré zariadenie
70 % – 80 %
uspokojivé zariadenie
60 % – 70 %
neuspokojivé zariadenie
50 % – 60 %
problémové zariadenie
< 50 %
Hodnotené ukazovatele
Ukazovateľ
Max. body
Vysvetlenie
Prevádzkovateľ
3
hodnotenie, či hotely a zariadenia CR informujú na svojich weboch o prevádzkovateľovi, respektíve, či poskytli informáciu o prevádzkovateľovi na vyžiadanie
Majiteľ budovy (nebodovaný)
–
zisťovanie, či je možné dohľadať na základe katastra nehnuteľností a ďalších otvorených databáz fyzického vlastníka nehnuteľnosti
Konečný vlastník
3
hodnotenie, či je na základe otvorených databáz možné dohľadať fyzického vlastníka prevádzkovateľa hotela a zariadenia CR
Účtovná závierka
2
hodnotenie plnenia si zákonnej povinnosti prevádzkovateľov hotelov a zariadení CR– právnických osôb, zverejňovať ročnú účtovnú uzávierku popri súčasnom sledovaní kvality jej zverejnenia
Dlhy a nedoplatky
2
hodnotenie, či prevádzkovateľ hotela a zariadenia CR mal dlhy a nedoplatky voči štátu v sledovanom období 1.1.2019 až 28.2.2020 s posúdením dĺžky trvania týchto záväzkov a ich výšky
Hodnotenie komisie
10
hodnotenie vlastníckeho pozadia hotelov a zariadení CR päťčlennou odbornou komisiou
Spolu
20
Hodnotenie komisie
Päťčlenná hodnotiaca komisia bola zložená z renomovaných novinárov s dlhoročnými skúsenosťami z posudzovanej oblasti.
Jej členmi sú:
Adam Valček, novinár na voľnej nohe a konzultant
Martin Turček, investigatívny reportér portálu Aktuality.sk
Dušan Karolyi, reportér Denníka N
Gabriel Šípoš, bývalý riaditeľ Transparency International Slovensko
Oliver Brunovský, editor Denník E (od apríla 2024)
Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora Denníka N (do decembra 2022)
Pri svojom hodnotení vlastníckeho pozadia hotelov a zariadení CR sa komisia zameriavala najmä na:
Výskyt v kauzách a etických kontroverziách
Spôsob nadobudnutia majetku
Spolupodnikanie s kontroverznými osobami
Porušenie zákonov
Pri známkovaní brala komisia do úvahy finančný objem káuz, časové hľadisko a či počet káuz spojených s danými podnikateľmi.
Hodnotenie vlastníckeho pozadia hotelov a zariadení CR pozostávalo z dvoch kôl. V prvom posudzoval každý z členov komisie pridelenú časť hotelov. V druhom kole členovia komisie hlasovali jednotlivo o každom udelenom hodnotení.
Hodnotenie je šesťstupňové, jeho základným princípom je odpoveď hodnotiacej komisie na otázku, či by verejnosti odporúčala návštevu v danom hotelovom zariadení a zariadení CR s ohľadom na osoby jej vlastníkov:
hodnotenie bez výhrad (10 bodov), pri hoteli/zariadení CR alebo jeho majiteľoch sme neidentifikovali žiadnu kauzu alebo etickú dilemu
hodnotenie s malými výhradami (8 bodov), s hotelom/zariadením CR či jeho majiteľmi sú spájané drobné kauzy alebo otázniky ohľadom ich podnikania
hodnotenie so strednými výhradami (6 bodov), s hotelom/zariadením CR alebo jeho majiteľmi sú spájané stredne veľké kauzy a etické otázky
hodnotenie s veľkými výhradami (4 body), s hotelom/zariadením CR alebo jeho majiteľmi sú spájané vážne kauzy a etické otázky
neodporúča (2 body), s hotelom/zariadením CR resp. jeho majiteľmi sú spájané obrovské kauzy a etické otázky
vôbec neodporúča(0 bodov), s hotelom/zariadením CR resp. jeho majiteľmi sú spájané najväčšie kauzy podnikateľov, ktoré sme na Slovensku zaznamenali
Kto vlastní je súčasťou projektu Komu tečú naše peniaze?, bol podporený z programu Active Citizens Fund – Slovakia, ktorý je súčasťou finančného mechanizmu EHP a Nórska 2014 – 2021.
Aktualizácia a rozšírenie portálu v roku 2024 mohlo vzniknúť vďaka podpore Nadácie Pontis a Fondu pre bilaterálne vzťahy v rámci programu „Dobrá správa vecí verejných, zodpovedné inštitúcie, transparentnosť / Cezhraničná spolupráca“ spolufinancovanej z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu na roky 2014 – 2021.
Projekt s názvom „Kto vlastní rekreačné a športové rezorty?”, ako rozšírenie projektu „Komu tečú naše peniaze?“ vznikol vďaka financovaniu z Fondu investigatívnej žurnalistiky a tiež vďaka podpore od stoviek darcov v crowdfundingovej kampani www.startlab.sk/KtoVlastni.
Projekt Developing the constituencies and increasing support from individual donors bol podporený z programu Stronger Roots, ktorý realizuje konzorcium Nadace OSF, Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava, NIOK Foundation a thinktank Glopolis. Cieľom programu je podporiť odolnosť a stabilitu organizácií občianskej spoločnosti v Česku, Maďarsku a v Slovenskej republike a pomôcť im k väčšiemu zakoreneniu v spoločnosti“.
Who owns (Kto vlastní) is a project of non-governmental organisation Transparency International Slovakia (TIS) focused on promoting fair business and ethical purchasing. The initial phase under a separate name Who owns hotels (Kto vlastní hotely) was dedicated to the hotel sector. In its next stage titled Who owns Slovakia (Kto vlastní Slovensko), the project has expanded to cover other market segments as well, namely spa facilities, ski resorts, water parks, golf courses, tourism and conference services in Slovakia (hereinafter referred to as “tourist facilities”).
The project’s aim is to enhance the functioning of the anti-shell register, the new global tool for fighting corruption. The core of its activities consists in analysing the situation in Slovakia. The newly created map of owners of Slovak hotels and other tourist facilities is expected to bring this topic to citizens in a comprehensible manner and offer them an easy way to get personally engaged in fighting corruption.
Transparency of ownership structures of businesses is an important new part of the fight against corruption. Being able to see where money goes helps distorting corruption schemes. The map of individuals owning hotels and other tourist facilities opens space for the public to make better decisions – including by the name and nature of the facility owner – on where people will spend their money.
Ethical dimensions in purchasing are being commonly addressed in topics related to ecology and human rights (fair trade, child work) but have so far been neglected when it comes to corruption. Why spend your money on services and make it end up in pockets of people who have come by their possessions by means of unfair practices and whom the Slovak state administration has been long trying in vain to expose and punish?
Of course, this approach can only be applied proportionately to the number of purchasing alternatives that are available for choice. According to a survey conducted for Transparency International Slovakia (2019) by the agency Focus, as many as 60% of people would visit their favourite restaurants or hotels less frequently or even would stop going there if they learned that their owners are involved in corruption. Another such survey (2021) has been focused on other tourist facilities (water parks, ski resorts, spas, golf courses and tourism services) and again more than 50% of respondents would reconsider visiting a particular facility if they found out there are some corruption cases in its owner’s history.
The focal point of the project’s first phase was an assessment of more than 600 hotels offering accommodation services in the entire territory of Slovakia, while during the second phase, an equal assessment was conducted to analyse yet another 298 tourist facilities in terms of transparency of their ownership structure. Currently, 1033 facilities are displayed on the portal.
Data
Data sources used in evaluating hotels and tourist facilities
Information provided by hotels and tourist facilities on their websites
Information provided by hotels and tourist facilities at our request
Information about hotels and tourist facilities, their operators and owners in public registers and databases, particularly in the Business Register, the Trade Register, the zbgis.skgeodesy.sk register, the Register of Public Sector Partners and the Register of Legal Persons of the Statistical Office.
Information from registers operated by private companies, particularly from finstat.sk
Expert commission comprised of five renowned journalists who have been dealing with the topic in the long term
Collection of data for the project
Information about hotels was first collected between February and May 2021 and information about other tourist facilities in October and November 2021. Its up-to-dateness and validity might have been affected by, among others, the world-wide COVID-19 pandemic which also impacted Slovakia. Due to the pandemic, the operation of hotels and tourist facilities was restricted for long periods of time, which affected these sectors and their existence.
Collected data and evaluated hotels were then scrutinised by the five-member commission in May 2021, whereas tourist facilities were assessed by the same commission in January 2022. The current evaluation is based on data collected from January to March 2024 and the commission’s assessment from April to May 2024.
Data in the project can be updated based on received suggestions, especially to refine data that has become outdated in the meantime. The content of the website can be commented on by the general public via the email address ktovlastni@transparency.sk.
Evaluation
The grading system used was the same for both hotels and tourist facilities and it consisted in two separate parts with total 20 points:
Basic transparency of business activities (max. 10 points)
Evaluation of ownership structure (max. 10 points)
The final mark for hotels and tourist facilities is based on a 6-grade scale, representing the resulting percentage achieved (from 0% to 100%) with the following word marks assigned:
Mark
Evaluation
excellent facility
> 90 %
very good facility
80 % – 90 %
good facility
70 % – 80 %
satisfactory facility
60 % – 70 %
unsatisfactory facility
50 % – 60 %
problematic facility
< 50 %
Analysed indicators
Indicator
Max. no. of points
Explanation
Operator
3
assessing if hotels and tourist facilities publish information on their websites about their operators or if they have provided such information after being requested
Building owner (not scored)
–
investigating if the physical owner of the property can be looked up in the land register and other open databases
Ultimate owner
3
assessing if beneficial owner of the hotel/tourist facility operator can be looked up in open databases
Financial statements
2
assessing how operators of hotels and tourist facilities (who are legal persons) comply with their legal obligation to disclose their financial statements, while at the same time evaluating the quality of their disclosures
Debts and arrears
2
assessing if a hotel/tourist facility operator owed debts or arrears to the state in the period under review, i.e. from 01/01/2019 to 28/02/2020, including the assessment of duration and amount of such liabilities
Commission evaluation
10
Evaluation by the five-member commission of the ownership background of hotels and tourist facilities
Total
20
Commission evaluation
The five-member evaluation commission is comprised of renowned journalists with long experience in the field concerned. The members are:
Adam Valček, freelance journalist and consultant
Martin Turček, investigative reporter at Aktuality.sk portal
Dušan Karolyi, journalist at Denník N daily
Gabriel Šípoš, former director of Transparency International Slovakia
Oliver Brunovský, editor of Denník E (since April 2024)
Konštantín Čikovský, deputy editor-in-chief of Denník N daily (until December 2022)
In its evaluation of the ownership background of hotels and tourist facilities, the commission has focused on the following factors:
Featuring in cases and ethical controversies
Ways how properties in question have been acquired
Making business with controversial figures
Breaching the law
In its assessment, the commission took into account the volume of finance involved in cases, time considerations or the number of cases connected with particular businessmen.
The evaluation of the ownership background of hotels and tourist facilities had two rounds. In the first round, each member of the commission assessed the part of hotels assigned to him. In the second round, commission members voted on each individual mark awarded.
The evaluation is based on six grades and its underlying principle is the commission’s answer to the question if they would recommend to the public visiting a particular hotel or a tourist facility in terms of persons who own it:
evaluation with no reservations (10 points) – no cases or ethical dilemmas have been identified in connection with the hotel/tourist facility or their owners
evaluation with minor reservations (8 points) – there are minor cases connected with the hotel/tourist facility or their owners or there are some question marks over their business activities
evaluation with medium reservations (6 points) – there are cases and ethical concerns of medium relevance connected with the hotel/tourist facility or their owners
evaluation with major reservations (4 points) – there are major cases and ethical concerns connected with the hotel/tourist facility or their owners
not recommended (2 points) – there are very big cases and ethical concerns connected with the hotel/tourist facility or their owners
not recommended at all (0 points) – the hotel/tourist facility or their owners are connected with the biggest cases of entrepreneurs that have ever been noted in Slovakia
Who owns (Kto vlastní) is a part of the project Where does our money go? (Komu tečú naše peniaze?) that has been supported from the Active Citizens Fund – Slovakia programme, which is financed from the EEA and Norvegian Financial Mechanisms 2014-2021.
The update and expansion of the portal in 2024 could have been made possible thanks to the support of the Pontis Foundation and the Fund for Bilateral Relations within the program “Good Governance, Accountable Institutions, Transparency / Cross-Border Cooperation,” co-financed by the Financial Mechanism of the EEA and the Norwegian Financial Mechanism for the years 2014 – 2021.
The Project called “Who owns recreational and sport resorts?” (Kto vlastní rekreačné a športové rezorty?) as an extension of the project “Where does our money go?” has been implemented thanks to the financial support from the Investigative Journalism Support Fund as well as from hundreds of donors in the crowdfunding campaign www.startlab.sk/KtoVlastni.
The project “Developing the constituencies and increasing support from individual donors” was supported by the Stronger Roots Program implemented by Open Society Fund Prague, the NIOK Foundation, Open Society Foundation Bratislava and Glopolis. The Stronger Roots Program aims to increase the resilience of civil society organizations and their networks in Slovakia, the Czech Republic and Hungary, strengthen their social capital, and embed them in the communities and societies in which they operate.
Výsledky Rebríčka transparentnosti samosprávnych krajov 2020 sme spracovali aj v prehľadnej analýze. Záujemcovia v nej nájdu zhrnuté nielen celkové výsledky a trendy, ale aj príklady dobrej praxe za každú hodnotenú oblasť. Analýzu si môžete stiahnuť po rozkliknutí tohto príspevku na nasledujúcom linku.
Posted insamospravy, zupy|Comments Off on Analýza transparentnosti žúp 2020
Noví župani presadili zmeny, Trenčiansky kraj si udržal náskok
Slovenské samosprávne kraje sú v polovici piateho obdobia transparentnejšie ako kedykoľvek predtým. V rôznej miere sa o to zaslúžili najmä noví župani podporovaní stredopravými koalíciami, ktorí zasadli do kresiel po voľbách v roku 2017. Všetci presadili zmeny k lepšiemu, no žiadnemu sa nepodarilo dotiahnuť na vysoké skóre Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) vedeného Jaroslavom Baškom (Smer). TSK tak zostáva najotvorenejšou slovenskou župou. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po piatykrát pripravila organizácia Transparency International Slovensko.
Skóre transparentnosti slovenských žúp vzrástlo za dva a pol roka o takmer deväť percentuálnych bodov (pb) na novú hodnotu 63,3% (v roku 2017 dosahovalo 54,3%). Ide tak o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí.
Doteraz rekordnú úroveň transparentnosti z roku 2017 (75%) dokázal Trenčiansky kraj ešte o niečo zvýšiť (76,6%). Naďalej je jediným krajom so známkou transparentnosti A. Dominuje až v piatich z 11 hodnotených oblastí (Prístup k informáciám, Predaj a prenájom majetku, personálna politika, Etika a konflikt záujmov, Podniky a organizácie).
K TSK sa priblížili Banskobystrická župa vedená Jánom Lunterom (2. miesto, skóre 68,5%, známka B+), Košický kraj so županom Rastislavom Trnkom (3. miesto, skóre 66%, známka B+) a Trnavský kraj vedený Jozefom Viskupičom (4. miesto, skóre 64,5%, známka B). Tieto kraje so županmi podporovanými stredopravými stranami dokázali skóre transparentnosti zvýšiť až o jednu tretinu (BBSK o 17, KSK o 18 a TTSK o 16 pb). Košická župa je pritom skokanom ročníka, keď sa dokázala posunúť na 3. priečku z posledného miesta v roku 2017. Košický kraj si v roku 2018 nechal spracovať aj protikorupčnú stratégiu od Transparency, ktorá sa však na rozdiel od rebríčka zameriava najmä na kvalitu samotných procesov.
Najmenší progres (zlepšenie o 1 pb na 55,7%, známka B-) dosiahla Nitrianska župa vedená Milanom Belicom (Smer, SNS, Most-Híd), ktorá sa prepadla v hodnotení o štyri priečky na predposledné miesto. Na chvoste rebríčka je, napriek zlepšeniu skóre, Bratislavská župa (53,7 percenta, známka C+) na čele s Jurajom Drobom (SaS). Mierne doplatiť mohla aj na to, že v čase hodnotenia nasadzovala nový web, ktorý zatiaľ nedosahuje informačnú úroveň ostatných krajov. Najhoršie BSK vyšiel v 5 z 11 oblastí – od Prístupu k informáciám, cez Personálnu politiku, Etiku až po oblasti Podniky a organizácie a Dopravná politika.
Za dva a pol roka sa v krajoch udiali pozitívne zmeny. Z jednej na štyri vzrástol počet žúp podporujúcich komunity cez participatívny rozpočet. Poradovníky na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb zverejňuje už päť krajov, všetky už prijali etické kódexy zamestnancov. Na polovicu sa zvýšil aj pomer referentov prijímaných cez výberové konania, takto prijímané sú aj 3/4 vedúcich odborov a takmer 2/3 vedúcich oddelení.
V práci žúp vidíme naďalej i rezervy. Iba traja z ôsmich županov zdieľajú na webe ich pracovný program. Až päť krajov nezverejňuje informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku. Volení predstavitelia si stanovili etické pravidlá stále len v troch krajoch. Väčšina žúp opäť nedokázala uspokojivo vybaviť telefonát v angličtine.
Už po druhýkrát sme v rámci rebríčka žúp zhodnotili aj nimi financované periodiká, a to na základe metodiky projektu Hlásne trúby, ktorý analyzuje objektívnosť a verejnoprávny charakter novín aj v stovke najväčších miest. Okrem župných novín sme sa pozreli aj na televízny týždenník prešovskej župy a rozhlasovú reláciu objednávanú trnavským krajom.
Celkovo nie je úroveň župných periodík vysoká, hoci sa oproti roku 2017 mierne zvýšila (celkový ukazovateľ kvality – tzv. Index BENEFIT – stúpol zo 40% na 47%). Viac než informačne hodnotné a vyvážené noviny tak niektoré stále pôsobia skôr ako propagačný nástroj v rukách županov. Najkvalitnejším je v súčasnosti dvojmesačník Žilinskej župy s názvom ZAkraj, u ktorého Index BENEFIT dosiahol hodnotu 60,1%. Časopis poskytuje pravidelne priestor aj opozičným poslancom. V konkurencii mestských novín (hodnotenie z roku 2018) by však skončil až na 11. mieste. Najhoršie z aktuálneho porovnania vyšiel mesačník Nitrianskej župy s názvom Župné ozveny s 86 zmienkami a 32 fotografiami vedenia župy na 20 stranách (v rámci 5 vydaní). Jeho Index Benefit dosiahol iba 25,2 %.
Transparentnosť žúp sme merali celkovo pomocou 132 indikátorov, pričom sme pridali aj 15 nových. Vychádzali sme pritom z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov.
Po novom sme, napríklad, sledovali, či kraje uskutočnili verejné súťaže na poskytovateľov prímestskej autobusovej dopravy, na prípravu ktorých mali viac než desaťročie. Až 6 z 8 krajov ju dosiaľ neukončilo a dopravcovia poskytujú autobusovú dopravu na základe dodatkov k zmluvám z rokov 2007 až 2009. V rámci tzv. mystery shoppingu sme infožiadosťou zaslanou našim spolupracovníkom oslovili aj najväčšie stredné školy zriaďované krajmi. V zákonnej forme a lehote odpovedali len dve.
Meranie transparentnosti žúp považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť a kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel. V žiadnom prípade sa lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak.
Rebríček je súčasťou projektu podporeného z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Efektívna verejná správa. Všetky detaily vrátane podrobných výsledkov nájdete na portáli samosprava.transparency.sk ako aj na webe Transparency. K dispozícii sú aj krátke videá riaditeľa TIS Gabriela Šípoša a predsedu TSK Jaroslava Bašku s ich hodnotením aktuálnych výsledkov. V prípade otázok sa prosím obráťte na nižšie uvedené kontakty.
