MESTÁ SÚ NAJTRANSPARENTNEJŠIE V HISTÓRII MERANÍ. NAJVYŠŠÍ RATING MÁ OSEM SAMOSPRÁV

Posted on 15/10/2026 by Transparency

Po Trenčianskej župe obsadili aj prvé tri priečky medzi mestami samosprávy z tohto kraja. Stará Turá predbehla Partizánske, tretia skončila Prievidza. Najväčší pokrok nastal pri nakladaní s majetkom, najväčší prepad pri verejnom obstarávaní.

Stovka najväčších mestských samospráv dosiahla v siedmom rebríčku transparentnosti miest, ktorý od roku 2010 zostavuje Transparency International Slovensko (TIS), historicky najvyššie priemerné skóre 64,6% (v roku 2022 to bolo 63,2%). Zlepšenie o 1,4 percentuálneho bodu je síce výrazne pomalšie než v predchádzajúcom meraní, keď mestá narástli približne o šesť bodov, no najvyšší rating A+ získalo už osem samospráv (naposledy päť). Z 99 priamo porovnateľných miest si polepšilo 57.

Najtransparentnejšia je Stará Turá (91,6%), ktorá sa posunula z tretieho miesta na prvé a skóre zvýšila o osem percentuálnych bodov. V tesnom súboji predbehla víťaza z roku 2022 Partizánske (91,2%), ktoré napriek vlastnému zlepšeniu skončilo druhé. Tretia je Prievidza (86%), pred štyrmi rokmi štvrtá. Všetkým trom mestám dnes TIS udelilo aj tradičnú cenu „Otvorená samospráva“. Do prvej desiatky sa po 12 rokoch vrátila aj Bratislava a popri Banskej Bystrici sa do nej z krajských miest prvýkrát dostala aj Nitra.

Najväčší skokan Púchov sa posunul o 74 priečok (z 87. na 13.) a skóre zvýšil približne o 26,5 bodu. Najväčší prepad v poradí o 61 priečok (z 27. na 88. miesto) zaznamenala Spišská Nová Ves.

Na chvoste skončili Kolárovo (48,4%), Štúrovo (44,6%) a posledná Nová Dubnica (39%). Tá zostala na konci poradia aj napriek miernemu zlepšeniu skóre. Rozdiely v transparentnosti sú naďalej citeľné: prvé dve samosprávy prekročili 90%, posledná nedosiahla ani 40%. Kým približne štvrtina miest získala áčkový rating so skóre aspoň 70%, zhruba tretina samospráv nedosiahla ani 60%.

Najväčší pokrok z jedenástich hodnotených oblastí nastal pri predaji a prenájme majetku, kde priemerné skóre stúplo z 38% na 60%, teda o 22 bodov. Výsledky verejných obchodných súťaží na mestský majetok pravidelne zverejňuje 52 zo 100 miest (v roku 2022 iba 29). Verejnosť tak môže lepšie kontrolovať nielen plánované predaje a prenájmy, ale aj ich skutočné výsledky a častejšie aj podmienky cez zápisnice (39 miest). V porovnaní s rokom 2022 ide o jednu z výraznejších zmien dobrej praxe na radniciach, hoci riziká zostávajú pri častých priamych predajoch a prenájmoch majetku cez inštitút tzv. osobitného zreteľa.

Mestá sa zlepšili aj v personálnej politike (43% → 49%) a územnom plánovaní (80% → 84%). Vyhodnotenie pripomienok verejnosti k územnému plánu zverejňuje aspoň čiastočne 23 miest (pred štyrmi rokmi 10).

Najväčší pokles nastal pri verejnom obstarávaní, kde priemerné skóre miest kleslo zo 65% na 49%. Súvisí to aj s novelou zákona účinnou od augusta 2024, ktorá zvýšila limity a oslabila povinné zverejňovanie zákaziek: úplne mimo zákona sa dostali nákupy do 50-tisíc eur (predtým 10-tisíc), hranica transparentnejšieho režimu pre bežné tovary a služby samospráv stúpla zo 180- na aktuálnych 216-tisíc eur a pri stavebných prácach z 300- na 800-tisíc eur.

Verejnosť sa tak o časti zákaziek dozvie až po podpise zmluvy. Nedávna analýza TIS navyše ukázala, že sa síce skrátili lehoty na predkladanie ponúk, no priemerné úspory pri bežných tovaroch a službách klesli približne z 33% na 12% a zákazky sa častejšie koncentrujú tesne pod novými limitmi.

Videozáznamy alebo zvukové nahrávky zo zastupiteľstiev zverejňuje aspoň v nejakej forme podobne ako pred štyrmi rokmi 86 miest. Občanom sa však o niečo viac otvára možnosť vystúpiť priamo na rokovaní: bez súhlasu poslancov stále nemôžu hovoriť ku každému bodu v 61 mestách (pred štyrmi rokmi 70). Participatívny rozpočet má aspoň čiastočne 41 samospráv (naposledy 40). Pri informáciách o politických predstaviteľoch pretrvávajú rezervy: konkrétny plat primátora či starostu zverejňuje aspoň čiastočne iba 38 miest.

Najslabšou oblasťou zostáva etika a konflikt záujmov (40%), ktorá sa oproti roku 2022 dokonca mierne zhoršila (o 1,3 bodu). Pozitívnym zistením je však, že až 25 primátorov a starostov zareagovalo na ponuku TIS zverejniť aj rozšírené majetkové priznanie nad rámec zákona. Priznania sú dostupné na portáli volby.transparency.sk. Ucelený dokument so systematickým prístupom ku korupčným rizikám má aspoň čiastočne 15 miest.

Nový indikátor sleduje aj závažné kauzy korupcie či hospodárskej kriminality súvisiace so samosprávami, v ktorých počas volebného obdobia došlo k podaniu obžaloby alebo aspoň prvostupňovému rozsudku. V médiách v tomto ohľade rezonuje najmä prípad Košickej župy, pri mestách sa takéto prípady týkali Humenného a Žiaru nad Hronom.

„To, že mestá dosiahli najvyššiu priemernú transparentnosť v histórii a že najvyšší rating získalo už osem samospráv, je dobrá správa. Zároveň však vidíme, že ďalšie zlepšovanie už neprichádza automaticky. Najväčší priestor zostáva pri integrite a etike, ale po legislatívnom rozvoľnení aj pri verejnom obstarávaní. Rebríček má mestá motivovať, aby si dobré príklady navzájom preberali a posúvali štandard verejnej kontroly ďalej,“ hovorí riaditeľ TIS Michal Piško.

Ako sme hodnotili: TIS od júla do októbra 2026 posudzovala 100 samospráv pomocou 116 indikátorov v 11 oblastiach. S rokom 2022 je priamo porovnateľných 106 otázok a 99 samospráv – do výberu pribudlo Bernolákovo s prudkým rastom obyvateľov a nahradilo Veľký Meder. Do rebríčka sme zaradili aj desať nových indikátorov a pri viacerých sme upravili ich váhu. Hodnotenie vychádzalo z piatich skupín zdrojov: webov miest, dotazníkov, infožiadostí a mystery shoppingu, dát o obstarávaní z ÚVO, EKS, ÚVOstatu a Transparexu a z hodnotenia radničných novín. Podrobné výsledky nájdete na portáli samosprava.transparency.sk.

Rebríček nemeria samotnú korupciu, ale otvorenosť, dostupnosť informácií, nastavenie pravidiel a možnosti zapojenia verejnosti. Horšie skóre neznamená automaticky korupčnú samosprávu a vysoké skóre nezaručuje jej absenciu.

Viac informácii o rebríčku a trendoch oproti roku 2022 nájdete v priloženej prezentácii:

Rebricek_mesta_2026_TIS_prezentacia

Pre viac informácií kontaktujte: Ľuboš Kostelanský, lubos.kostelansky@transparency.sk; Martin Dukát, martin.dukat@transparency.sk; Michal Piško, pisko@transparency.sk; tel.: +421 905 613 779

Posted in mesta, samospravy | Leave a comment

ŽUPY SA V TRANSPARENTNOSTI ZLEPŠUJÚ. ÁČKOVÝ RATING MÁ UŽ ŠESŤ Z ÔSMICH

Posted on 23/06/2026 by Transparency

Ocenenie za najtransparentnejšiu regionálnu samosprávu obhájil Trenčiansky kraj, na chvoste zostala Nitrianska župa. Kým väčšina krajov sa v otvorenosti posúva, slabinou zostáva nakladanie s majetkom, župné médiá či ústup pri zverejňovaní menších zákaziek.

Najtransparentnejšie samosprávne kraje sú Trenčiansky a Trnavský vedené županmi Jaroslavom Baškom (Smer-SD) a Jozefom Viskupičom (PS). V najnovšom hodnotení Transparency International Slovensko (TIS) sa umiestnili na čele a ako jediné dokázali získať najvyšší rating A+. Na poslednom mieste rebríčka, ktorý protikorupčná mimovládna organizácia zostavuje už od roku 2011, skončil Nitriansky kraj pod vedením Branislava Becíka (Hlas-SD).

Siedme hodnotenie žúp ukázalo, že sa opäť dokázali posunúť v transparentnosti. Ich priemerné skóre vzrástlo o tri percentuálne body na 72% (oproti 69% z roku 2022 a 63% z roku 2020). Naproti tomu, stovka najväčších miest dosiaľ v poslednom meraní v roku 2022 dosiahla 63%. Nový rebríček transparentnosti miest TIS predstaví na jeseň.

Momentálne najdlhšie úradujúci slovenský župan Jaroslav Baška si ocenenie TIS pre najtransparentnejšiu župu prevezme po štvrtýkrát, keď sa jeho kraju opäť podarilo mierne zlepšiť a dosiahnuť skóre 84% (+ 3 percentuálne body oproti 2022). Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenal Trnavský kraj, ktorý sa z predposledného miesta v roku 2022 prebojoval na druhú priečku a dokázal v hodnotení narásť až o 17 percentuálnych bodov (skokan rebríčka, skóre 81%).

Košickému županovi Rastislavovi Trnkovi (nezávislý) a jeho župe zabezpečil prakticky identický výsledok ako pred štyrmi rokmi (77%) tentokrát tretie miesto. Zlepšiť politiku otvorenosti kraja dokázali v druhom funkčnom období aj žilinská županka Erika Jurinová (Hnutie Slovensko) a prešovský župan Milan Majerský (KDH). Stále je však pred nimi na štvrtom mieste banskobystrický župan Ondrej Lunter (nezávislý), a to aj napriek miernemu poklesu skóre.

Hodnotenia TIS sú jedným z faktorov, ktoré regionálne samosprávy motivujú k vyššej otvorenosti. Kým ešte v roku 2017 mala áčkový rating jediná župa, teraz ho získalo už šesť krajov (TSK, TTSK, KSK, BBSK, PSK a ŽSK), ktorých transparentnosť tak možno zhodnotiť ako výbornú až veľmi dobrú. Pri zvyšných dvoch (BSK a NSK) je situácia odlišná.

Nitrianskemu kraju sa nepodarilo odlepiť z poslednej priečky ani po výmene župana v roku 2022. Pod vedením Branislava Becíka (Hlas-SD) župa v transparentnosti stagnuje (pokles z 58 na 57%). Prepad zaznamenal Bratislavský kraj na čele s Jurajom Drobom (SaS). Ten bol v roku 2022 vyhodnotený TIS ako skokan rebríčka, teraz sa však opäť zosunul na jeho chvost (prepad v hodnotení o 5 p.b.).

TIS hodnotí transparentnosť krajov celkovo v jedenástich oblastiach. Kým v roku 2022 bolo zlepšenie citeľné a župy dokázali narásť až v desiatich kategóriách, teraz to bolo v siedmich. K ďalšiemu pokroku už nedošlo v kľúčovej oblasti venovanej prístupu k informáciám (stagnácia na úrovni 85%). Župy sa však mierne posunuli v ďalšej dôležitej oblasti – Financie a verejné obstarávanie (nárast zo 71 na 73%).

K najväčšiemu zlepšeniu došlo v priemere v kategóriách Etika a konflikt záujmov (nárast z 53 na 68%) a Predaj a prenájom majetku (zo 44 na 59%), nakladanie s majetkom napriek tomu stále patrí k najväčším slabinám v transparentnosti žúp. Nižšie skóre už kraje aktuálne dosiahli iba v oblasti Mediálna politika (pokles zo 61 na 53%).

Konkrétne to znamená napríklad, že stále len polovica žúp dôsledne zverejňuje výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, nadmerne promuje vedenie krajov cez župné mediálne kanály (župné noviny, ale aj sociálne siete), väčšina žúp si neplní ani novú povinnosť zverejňovať výkaz o poskytnutí prostriedkov na reklamu z verejných zdrojov. K citeľnému zhoršeniu verejnej kontroly došlo aj pri informovaní o menších zákazkách žúp, ktoré po rozvoľnení zákona o verejnom obstarávaní zverejňujú už len 2 z 8 žúp (naposledy ich bolo 6).

Naopak, župy častejšie využívajú výberové konania, keď za roky 2024 a 2025 cez ne obsadzovali až 80% z celkovo 545 vedúcich a referentských pozícií (+ 11 p.b. oproti rebríčku 2022). Dostupnejšie sú už aj zápisnice z výberových konaní, ktoré aktuálne na webe zverejňuje už 5 z 8 žúp (naposledy ich dôsledne zverejňovala len jedna).

K citeľnému zlepšeniu došlo aj v poskytovaní údajov o činnosti žúp formou datasetov v štandardoch otvorených dát, s ktorými sa dá ďalej pracovať a vytvárať z nich vizualizácie či nové aplikácie. Až päť žúp už poskytuje desiatky až stovky takýchto datasetov, od údajov o poskytovateľoch sociálnych a zdravotných služieb cez školy, dotácie, faktúry a objednávky až po dopravu, turistické ciele, chránené územia či povodňové riziká.

Trenčiansky kraj titul najotvorenejšej župy obhájil aj preto, že dokázal byť najlepší až v ôsmich z celkovo jedenástich hodnotených oblastí, pričom v troch dosiahol maximálnu úspešnosť 100 percent. Naopak, Nitriansky kraj bol najhorší v piatich oblastiach a Bratislavský v štyroch.

Hodnotenie prešlo aj tentokrát inováciami, keď TIS zaradila až 11 nových indikátorov. Po novom napríklad skúmala aj to, ako samosprávne kraje pokročili za posledné volebné obdobie vo vytváraní prostredia netolerancie ku korupcii, kde bodoval Trenčiansky kraj. Okrem prijatia protikorupčnej politiky bol jeho predseda Jaroslav Baška ako jediný spomedzi ôsmich županov ochotný vyplniť podrobné majetkové priznanie TIS.

TIS sa po novom žúp tiež pýtala, či v aktuálnom volebnom období čelil niektorý z jej predstaviteľov obžalobe, alebo bol dokonca voči nemu vynesený rozsudok v prípade korupcie alebo hospodárskej kriminality súvisiacej s činnosťou kraja. Jediným je košický župan Rastislav Trnka, ktorý čelí obžalobe v prípade predraženého nákupu prechodových teplomerov a nákupu posypových strojov.

Všetky detaily vrátane podrobných výsledkov nájdete na portáli samosprava.transparency.sk ako aj na webe Transparency. Pri zostavovaní rebríčku organizácia vychádzala z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný župným úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z emailov občanov. Osobitná vďaka patrí partnerom z Transparexu a UVOstatu, ktorých dáta sme pri hodnotení taktiež využili.

Meranie transparentnosti žúp organizácia považuje za účinný nástroj k lepšej správe vecí verejných, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť, kvalitu zverejňovania, nastavenie pravidiel či zapájanie ľudí. V žiadnom prípade sa teda horšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak.

Prezentáciu z tlačovej konferencie si môžete stiahnuť tu: Župný_rebríček_2026_final.

Pre viac informácií kontaktujte: Michal Piško, pisko@transparency.sk; Kristína Márová, kristina.marova@transparency.sk a Martin Dukát, martin.dukat@transparency.sk, mobil: +421 905 613 779Pridajte sa k Strážcom férových volieb. Darujte už dnes na https://donio.sk/randesdemokraciou 

Posted in zupy | Comments Off on ŽUPY SA V TRANSPARENTNOSTI ZLEPŠUJÚ. ÁČKOVÝ RATING MÁ UŽ ŠESŤ Z ÔSMICH

Kampane influencerov sú v sivej zóne, Plačková už sporne pomáhala aj SaS

Posted on 15/04/2026 by Transparency

Podozrenia z platenej podpory influencerov v prezidentskej kampani, ktoré sa v týchto dňoch opäť vracajú po zverejnení podrobností z výpovede Filipa „Jovinečka“ Jovanoviča na polícii, sú ďalšou indíciou, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom nielen s pomocou netransparentných, ale podľa nás aj nezákonných praktík.

Z vyjadrení Jovinečka aj Zuzany Strausz Plačkovej vyplýva minimálne to, že v čase kampane existovali ponuky na platenú podporu kandidáta cez influencerov. Ak by sa platené kampaňovanie v prospech Petra Pellegriniho potvrdilo, buď by išlo o nepriznané výdavky na jeho kampaň, alebo minimálne o nezákonné kampaňovanie tretej strany v jeho prospech.

Pellegriniho kampaň bola pritom problematická vo viacerých ohľadoch, na čo dlhodobo upozorňujeme aj my v Transparency. Až dlho po voľbách sa ukázala skrytá pôžička pre Hlas od jeho sestry, strana mu posielala peniaze na účet v rozpore so zákonom až po voľbách a s veľkou pravdepodobnosťou prelomil aj limit na kampaň.

Podľa našich odhadov jeho kampaň stála minimálne 750-tisíc eur, teda o štvrť milióna viac, ako povoľuje zákon. Opierať sa mohol aj o podporu nepovolených tretích strán ako boli mimoriadne volebné vydania magazínu Extra plus, a teraz sa ukazuje, že možno aj o podporu influencerov za ďalšie desaťtisíce.

V prípade Plačkovej pritom nejde o novú praktiku. Už pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sme v Transparency podávali podnet pre jej príspevok v prospech SaS, ktorý podľa nás porušoval pravidlá minimálne tým, že išlo o kampaň bez riadneho označenia. Plačková vtedy promovala šéfa SaS Richarda Sulíka cez súťaž o iPhone za 1200 eur, ktorý jej poskytla SaS.

Náš podnet Ministerstvo vnútra napokon odstúpilo okresnému úradu. Vec skončila bez jasnej koncovky, aktéri argumentovali, že šlo o neplatenú a nesponzorovanú podporu. SaS napokon s influencerkou uzatvorila dohodu a vo výročnej správe od nej vykázala bezodplatné plnenie v hodnote 950 eur.

Aj tento príklad ukazuje, podobne ako ďalšie prípady kampaňovania politikov Hlasu v prospech Pellegriniho, ako možno na Slovensku obchádzať volebné pravidlá. V prípade sponzorovaných statusov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka sme spolu s ďalšími mimovládkami podávali podnet, ktorý je stále na súde.

Budeme pozorne sledovať, ako sa s podozreniami z platenia influencerov vyrovná polícia. Je možné, že aj tieto podozrenia napokon skončia len ako možné priestupky na stoloch ministerstva vnútra či okresných úradov.

Ak by sa potvrdilo, že išlo o objednávky z Pellegriniho tímu, koncovka by opäť mohla chýbať. Ako už pri predošlých podnetoch upozornil generálny prokurátor Maroš Žilinka, voči víťazovi volieb nemožno viesť správne konanie. Hlavu štátu totiž podľa doterajšieho výkladu chráni imunita aj pred postihom za delikty spáchané ešte pred zvolením.

Vládna koalícia aktuálne rieši viacero návrhov, ako meniť volebné pravidlá, či už cez zvyšovanie kaucie pre strany alebo obmedzovanie hlasovania poštou. Čo tak sa pozrieť aj na vŕšiace sa podozrenia, ktoré pomohli zvoliť prezidenta a bez riadnej koncovky sa s ním môžu ťahať počas celého mandátu?

(mp)

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby2024-prezident-aktuality | Tagged , | Comments Off on Kampane influencerov sú v sivej zóne, Plačková už sporne pomáhala aj SaS

Strany sa v konsolidácii opierali o štát, väčšie dary vykázali len Demokrati

Posted on 09/04/2026 by Ľuboš Kostelanský

V čase konsolidácie a nevolebného roka sa väčšina politických strán opierala najmä o štátne príspevky a nebola tlačená do zápasu o dodatočné zdroje. Mimoparlamentná strana Demokrati, ktorej v posledných parlamentných voľbách tesne ušiel štátny príspevok, však musela aj vlani bojovať o darcov. Celkovo od nich vyzbierala 288-tisíc eur, čo je trikrát viac ako všetky zvyšné väčšie strany dokopy. Vyplýva to zo zoznamov, ktoré boli politické subjekty povinné zverejniť na svojich weboch do konca marca.

Ide o príspevky nad dvojnásobok minimálnej mzdy. Za rok 2025 je to 1 632 eur.

Prevádzka každej parlamentnej strany pritom aj v nevolebnom roku stojí státisíce, v prípade niektorých aj viac ako milión eur. Až tri z nich však nevykázali žiadne dary. Ku Smeru, ktorý je bez darcov už roky, sa tentoraz pridali aj Hlas a hnutie Slovensko. SNS mala jediný päťtisícový dar, podobne 3-tisíc eur získala aj SaS. V najsilnejšej opozičnej strane PS prispeli tisícmi eur iba jej piati europoslanci. Aj KDH s tradične silnejšou darcovskou základňou sa vlani zaobišlo len s troma darmi celkovo za 51-tisíc eur.

Na 288-tisíc eur sa Demokratom vyzbieralo 17 darcov. Najviac prispel staronový mecenáš strany, michalovský podnikateľ Ján Šubák, a to sumou 68-tisíc eur. Druhým najväčším donorom za rok 2025 je ďalší staronový darca Demokratov, podnikateľ v gastronómii Dominik Sumbal, ktorý prispel 50-tisíc eur. Cez 40-tisíc darovali už len Martina Lecká Demokratom a Ladislav Packa KDH.

Všetkých 11 strán pohybujúcich sa v prieskumoch nad alebo okolo troch percent vyzbieralo vlani dokopy 384-tisíc eur. Aspoň nejaké dary nad zákonným limitom deklarovalo len 6 z nich. Vo volebných rokoch je pritom situácia výrazne iná. Za rok 2024 to podľa knižnice darcov Transparency bolo vyše 1,4 milióna eur, za rok 2023 dokonca 4,5 milióna eur. Ide však len o orientačné porovnanie, keďže tieto dáta vychádzajú z podrobnejších výročných správ, ktoré neraz obsahujú aj nižšie dary.

Ak vás téma financovania politiky zaujíma bližšie, na portáli VOLBY.TRANSPARENCY.SK si môžete pozrieť prehľady darcov, veriteľov či štátnych príspevkov už od roku 2002. Knižnica aktuálne obsahuje 22-tisíc transakcií vyše 60 politických strán za roky 2002 až 2024. Strany tak za toto obdobie dokázali zo súkromných zdrojov získať takmer 74 miliónov eur. Pre porovnanie, od štátu strany za toto obdobie získali za výsledky vo voľbách 310 miliónov eur, do konca volebného obdobia to bude už 349 miliónov eur.

mp, luk

Posted in volby-financovanie-aktuality, volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk | Tagged , , , , , , , , , , | Comments Off on Strany sa v konsolidácii opierali o štát, väčšie dary vykázali len Demokrati

Rezerva premiéra je zmrazená, mapa tak ukazuje komplet dotácie za 13 rokov

Posted on 20/03/2026 by Transparency

Premiér Robert Fico označil v novoročnom videu rok 2026 za predvolebný a v tomto duchu možno vnímať aj jeho posolstvá o „prekopaní“ konsolidácie či zmene volebných pravidiel. Na jeden z jeho dlhodobo obľúbených nástrojov politického marketingu sa však po prvýkrát spoliehať nemôže. Ide o dotácie z rezervy predsedu vlády, ktorú predovšetkým Fico dlhodobo využíval na prednostnú podporu obcí so spriaznenými starostami.

Dôvodom je dlhová brzda, ktorú máme zakotvenú v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tá sa aktivovala dva roky po získaní dôvery vlády v parlamente, teda od 22. novembra, keďže štátny dlh už vysoko prevýšil hranicu 50% HDP.

Premiér tak už cez štvrť roka rezervu k dispozícii nemá a posledná dotácia v Centrálnom registri zmlúv svieti zo 14. novembra. Išlo o 20-tisíc eur na „dofinancovanie výstavby obecného vodovodu“ pre spišskú obec Buglovce s 269 obyvateľmi, ktorú príznačnou zhodou okolností vedie starosta za Smer.

V Transparency sme práve vlani na jeseň predstavili veľkú Mapu dotácií z rezervy premiéra, ktorú sme vytvorili na základe analýzy takmer 2 400 kontraktov z Centrálneho registra zmlúv. Odvtedy v registri pribudlo už len posledných 18 dotácií za dovedna 162-tisíc eur, vrátane tej buglovskej. Naša mapa dotácií je tak aspoň na nejaký čas kompletná, hoci len od roku 2012, odkedy sú v CRZ dostupné aj tieto zmluvy. Celkovo premiéri za ten čas z rezervy rozdali 2402 dotácií za súhrnne 41 miliónov eur.

Táto situácia je, samozrejme, nepríjemná aj pre mnohé obce či subjekty, ktorým rezerva pomáhala dofinancovať ich potreby. Z celospoločenského hľadiska však podľa dlhodobých analýz Transparency nešlo o spravodlivé využívanie verejných zdrojov. Nielen pre mimoriadnu úspešnosť obcí s koaličnými starostami, ale aj pre spôsob jej používania.

Rezerva premiéra má podľa zákona slúžiť na pomoc v krízach či nepredvídateľných situáciách. V skutočnosti však šlo na dotácie s podobným účelom len okolo 7 percent sumy, a väčšinu peňazí premiéri využívali najmä na športové a spoločenské podujatia či bežné výdavky a investície obcí.

Podobne, ako v Buglovciach. Akokoľvek je podpora vodovodu dôležitou otázkou pre miestnych obyvateľov, na takéto investície by mal efektívny štát využívať cielenejšie a transparentnejšie mechanizmy, napríklad cez Environmentálny fond.

Dlhová brzda tak vynútene a aspoň na čas spôsobila to, na čo sme v Transparency vyzývali dlhodobo. A teda, že takto zneužívanú rezervu by bolo lepšie zrušiť a peniaze presunúť do iných zmysluplných schém.

Mapu dotácií z rezervy premiéra si môžete pozrieť na portáli DOTACIE TRANSPARENCY SK a podrobnosti o dlhodobom používaní týchto zdrojov za posledných šiestich premiérov aj v našom blogu (linky v komentári).

Posted in dotacie, dotacie-analyzy | Comments Off on Rezerva premiéra je zmrazená, mapa tak ukazuje komplet dotácie za 13 rokov