Kto dosiaľ berie súboj o posty šéfov miest a krajov najvážnejšie? Veľa prezradia výdavky na transparentných účtoch, hoci mnohí kandidáti si ich pred oficiálnym spustením kampane ešte nezriadili. Z tých, ktoré sme už našli a zobrazili na našom portáli k férovosti a transparentnosti samosprávnych volieb 2026, vykazuje priebežne najväčšie výdavky kandidát na primátora Košíc Ladislav Lörinc z Košickej strany, a to 60-tisíc eur.
Najväčšiu časť tvoria outdoor a propagácia. Za billboardové plochy zaplatil spoločnosti KING MEDIA takmer 40-tisíc eur, ďalších vyše 13-tisíc eur smerovalo agentúre Promiseo najmä za billboardy, promo akcie, online reklamu, komunikáciu a produkčné služby.
Za Lörincom nasledujú v našom priebežnom rebríčku kandidátov s vlastnými účtami ďalší Košičan a obhajca primátorského postu Jaroslav Polaček s výdavkami vyše 30-tisíc eur a banskobystrický župan Ondrej Lunter s výdavkami cez 25-tisíc eur.
Toto poradie však ukazuje iba časť obrazu. Viaceré kampane sa totiž nevedú cez vlastné účty kandidátov, ale cez stranícke transparentné účty. A to je pre verejnú kontrolu problém, najmä ak mnohé strany nepriraďujú výdavky ku konkrétnym kandidátom.
Vidno to v menšej miere dokonca aj pri transparentnejších stranách. Progresívne Slovensko má na samosprávnom účte už výdavky vyše 260-tisíc eur. Pri väčšine položiek sa hnutie snaží o konkrétne označovanie, no aj tu sú tisíce eur za hotovostné výbery či nešpecifikované konzultačné služby, pri ktorých z poznámok nevyčítame kandidáta ani samosprávu.
Pri platbách označených ako „Mudrák KE“ alebo „KV KE primátor“ už vidno výdavky za viac ako 86-tisíc eur. Možno ich priradiť ku kandidátovi PS na košického primátora Martinovi Mudrákovi. Išli najmä na outdoor, inzerciu, tlač, reklamné predmety, produkciu a manažment kampane.
Ďalších zhruba 50-tisíc eur možno priradiť ku kandidatúre Mariána Porvažníka na košického župana. Pri menšej časti položiek sa náklady prelínajú so spoločnou podporou Mudráka, prípadne poslaneckých kandidátov.
Do rebríčka treba zaradiť aj bratislavského primátora Matúša Valla. Ten kandiduje cez stranícky účet Team Bratislava, no výdavky sa týkajú najmä jeho primátorskej kampane. Aktuálne predstavujú cez 36-tisíc eur.
Nejde len o zostavovanie rebríčkov, ale o verejnú kontrolu čistoty financovania kampaní. Práve preto sme v Transparency spustili iniciatívu „Rande s demokraciou“, ktorej cieľom je dohliadnuť na férovosť a transparentnosť jesenných volieb primátorov, starostov a županov.
Ak vám dáva zmysel, aby voľby niekto nezávisle kontroloval, podporte našu iniciatívu cez Donio a staňte sa Strážcami férových volieb aj vy. Ďakujeme!
Predsedovia samosprávnych krajov majú pred voľbami výhodu najväčších mediálnych rozpočtov, ktoré sa nerozpakujú zneužívať ani na osobnú PR propagáciu.
V Transparency sme v týchto dňoch spustili iniciatívu „Rande s demokraciou”, ktorej cieľom je dohliadnuť na férovosť a transparentnosť jesenných volieb primátorov, starostov a županov. Jedným z najchronickejších prejavov krivenia volebných súťaží je zneužívanie verejných zdrojov úradujúcimi politikmi. Tento fenomén sa už objavuje aj pred aktuálnymi voľbami, citeľný je najmä na úrovní samosprávnych krajov. Ako táto neférová výhoda vyzerá v praxi?
„108 mostov za štyri roky, dámy a páni, v ktorom inom samosprávnom kraji sa deje takáto rapídna rekonštrukcia, oprava a výstavba nových mostov, ako v Nitrianskom samosprávnom kraji?“ pýta sa nitriansky župan Branislav Becík (Hlas) v jednom z videí, ktorými župa zaplavuje jeho profil na sociálnej sieti. Takmer 900 lajkov pod príspevkom, na výrobu ktorého kraj použil aj filmové zábery z dronu, nie je u neho ničím výnimočným.
Becíkove statusy bežne prekračujú tisícku lajkov, čo odráža fakt, že má 110-tisíc sledovateľov a patrí k najúspešnejším slovenským politikom na Facebooku. Vo vládnej strane Hlas má viac followerov už iba minister práce Erik Tomáš (113-tisíc) a jeho stranícky šéf Matúš Šutaj Eštok (122-tisíc). Problém je v tom, akým spôsobom si popularitu buduje.
Mediálna výhoda funkcie
V Transparency sme sa pozreli na to, ako v predvolebnom roku informujú o svojej činnosti samosprávne kraje. Naša analýza ukázala, že v Nitrianskom kraji je situácia najhoršia a jeho hlavné mediálne kanály sú najviac zneužívané na osobnú prezentáciu čelných predstaviteľov kraja. To je znepokojivé najmä v období pred voľbami, kedy Becík pri obhajobe postu župana môže získať výraznú výhodu v porovnaní s jeho vyzývateľmi.
Nitriansky župan Branislav Becík (Hlas) v župných PR videách dookola vyzdvihuje, že jeho kraj opravil spomedzi všetkých najviac mostov. Zdroj: FB Branislava Becíka
V organizácii už intenzívne pracujeme na siedmom hodnotení transparentnosti slovenských žúp, ktorého výsledky plánujeme zverejniť už o pár dní. Jedným z našich indikátorov je aj hodnotenie mediálnej politiky krajov, v rámci ktorého sme sa tentokrát, okrem župných novín, pozreli aj na župné sociálne médiá, kvalitu spravodajských sekcií na weboch žúp, ale aj na sociálne médiá úradujúcich županov.
Z takéhoto komplexného hodnotenia vychádza najlepšie Trnavský samosprávny kraj pod vedením Jozefa Viskupiča (PS). Aj on však dosiahol celkové skóre iba 68%, čomu prislúcha rating B+. To naznačuje, že problémy zďaleka nemá iba vyššie spomenutá Nitrianska župa, ktorá v našom hodnotení skončila na poslednom 8. mieste, ale vo väčšej či menšej miere všetky samosprávne kraje.
Župné hlásne trúby
Výsledky tlačených župných periodík sme zverejnili už začiatkom marca spolu s hodnotením novín vydávaných stovkou najväčších miest, v rámci projektu Hlásne trúby 2025. Kraje obstáli v porovnaní s mestami horšie.
Kým pri mestských novinách skončila necelá polovica (37 z 84) titulov v škodlivom pásme (skóre pod 50% a známka C a horšie), pri župách bola situácia ešte menej priaznivá. V škodlivom pásme sa ocitlo až šesť zo siedmych vydávaných župných novín. Inými slovami, najlepšie župné noviny Trenčín región vydávané Trenčianskou župou by v prípade hypotetického spojenia mestského a župného rebríčka boli na 6. priečke, všetky ostatné až v druhej päťdesiatke.
V prípade župných novín sa ako vypuklé ukázalo najmä ich zneužívanie na prehnané zdôrazňovanie úspechov a propagáciu županov. Až v štyroch krajoch (PSK, BBSK, TTSK a NSK) mala viac ako polovica spravodajstva PR charakter. Najhoršie boli Župné ozveny vydávané Nitrianskym krajom, kde PR články dosiahli až 85 percent spravodajského obsahu. Kritizovali sme, že župan Branislav Becík máva pravidelne fotku na titulke a novými investíciami sa chváli takmer v každom článku.
Aj pri ďalších mediálnych kanáloch sa Nitrianska župa ukazuje horšie, výnimkou je iba spravodajský obsah jej župného webu (4. miesto).
Sociálne PR siete
Pri hodnotení župných stránok na Facebooku, profilov županov a spravodajských sekcií na stránkach žúp sme použili obdobnú metodiku ako pri tlačených novinách. Všímali sme si, aká časť príspevkov je venovaná župným témam, ako často sa v nich vyskytuje vedenie kraja (zmienky, fotky, videá), ich PR charakter a v prípade župných Facebookov aj ochotu reagovať na zmysluplné komentáre v diskusii. Profily žúp a županov na FB sme sledovali počas marca, sekcie Aktuality na župných weboch sme skúmali zase v apríli.
Naše hlavné zistenie je, že župné médiá sa namiesto informovania o dôležitých župných témach sústreďujú na propagovanie svojich úspechov a samotných županov, a to ešte vo väčšej miere ako mestá.
Kým pri hodnotených mestských periodikách predstavovali PR správy 17 percent spravodajského obsahu, pri župných facebookoch tvorili pätinu z celkového obsahu (20%), štvrtinu župného spravodajstva webov (24%), necelú polovicu župného obsahu profilov županov (44%) a až polovicu obsahu župných novín (51%)!
Alarmujúci je aj fakt, do akej miery je župné spravodajstvo postavené na osobách županov. Na župných facebookových profiloch sú v každom štvrtom príspevku, na župných weboch dokonca v každom druhom článku. Naproti tomu, župní poslanci v týchto mediálnych kanáloch priestor nedostávajú.
14 bozkov župana
Pre lepšie pochopenie ponúkame názorné príklady. Nitriansky samosprávny kraj šiel v marci na Facebook profile tempom dva statusy v priebehu pracovného dňa (43 príspevkov). Župan Becík bol v každom druhom, každý štvrtý sme vyhodnotili ako jeho osobné PR. Napríklad status z 25. marca, kde Becík v štýlových roztrhaných rifliach a bielych teniskách pózuje na kontrolnom dni týkajúcom sa rekonštrukcie mosta vo Vieske nad Žitavou.
Kraj v rámci marcových príspevkov publikoval až 83 Becíkových fotografií, čo svedčí o vedomej stratégii vizuálnej personalizácie komunikácie župy. Vrcholom tohto prístupu je status z 8.marca, kde župan na 32 fotografiách rozdáva červené ruže pracovníčkam župného úradu.
Nitriansky kraj dokázal pre župana Branislava Becíka vyrobiť aj PR video, v ktorom Becík za zvukov romantickej hudby rozdáva kvety a bozky podriadeným na jeho úrade. Zdroj: FB Branislava Becíka.
Kým na župnom Facebooku Nitriansky kraj mieru PR ešte ako tak kontroluje, na osobnej stránke župana už zdržanlivosť takmer neexistuje. Z 25 županových príspevkov za mesiac marec (všetky so župnou tematikou) malo až 17 (68%) osobný PR charakter. Z nich 12 je postavených na výpravných župných videách, aké opisujeme aj v úvode tohto blogu.
Zatiaľ čo na župnej FB stránke Becík 8. marca rozdáva na fotkách ruže kolegyniam, na jeho osobný profil bolo v ten deň zavesené župné video, kde za zvukov emotívnej hudby bozkáva pri rozdávaní ruží jednu podriadenú za druhou (dokopy 14 bozkov).
Obsah župy aj na osobných profiloch
Žilinská župa zaplavila v marci veľkým počtom videí so župankou Erikou Jurinovou (Hnutie Slovensko) svoj profil na Facebooku (10 videí) a najmä stránku samotnej županky (19 videí). Prekrývajú sa len čiastočne, väčšina má PR charakter. Podobne aj košický župan Rastislav Trnka (nezávislý) staval v marci komunikáciu na FB na župných PR videách (15 videí).
Vo všetkých troch prípadoch (Becík, Jurinová, Trnka) vysoký podiel PR obsahu naznačuje, že osobná facebooková komunikácia slúži primárne ako nástroj budovania politického imidžu, pričom hranica medzi výkonom verejnej funkcie a sebaprezentáciou je obzvlášť tenká.
Popularitu si župani najčastejšie budujú cez pozitívnu prezentáciu župných investícií. Košická župa dokáže zájsť aj ďalej a jej PR tím neváhal vyprodukovať eticky sporný reels s županom hladiacim pätročného chlapčeka, ktorý aj vďaka župe vedenej Trnkom získal strechu nad hlavou.
Župné PR tvorí kostru facebookových profilov aj ďalších županov. Na stránke trenčianskeho župana Jaroslava Bašku šlo v marci o každý druhý príspevok, takmer tretina to bola u bratislavského župana Juraja Drobu (SaS), banskobystrického župana Ondreja Luntera (nezávislý) a trnavského župana Jozefa Viskupiča (PS). V prípade prešovského župana Milana Majerského sa župa postarala o pozitívne PR v štvrtine príspevkov.
Zaujímavým ukazovateľom je aj počet repostovaných príspevkov zhodných s obsahom facebookového profilu župy. Najvyšší počet repostov spomedzi županov zaznamenal Ondrej Lunter z Banskobystrického samosprávneho kraja s hodnotou 84% (16 z 19 príspevkov). Ide o systematické prepájanie osobného a inštitucionálneho komunikačného kanála, ktoré stiera hranice medzi komunikáciou inštitúcie a komunikáciou politika.
Za verejné peniaze
V rámci mystery testu sme sa žúp prostredníctvom nášho dobrovoľníka opýtali, či sa podieľajú na spravovaní profilov svojich predsedov. Na otázku zaslanú cez FB odpovedal iba Trnavský a Trenčiansky kraj. Oba zhodne tvrdia, že osobné profily županov nespravujú.
V skutočnosti však stránky predsedov krajov žijú zo župného obsahu tvoreného za verejné zdroje. Až piati župani (Trnka, Becík, Baška, Viskupič a Jurinová) mali v marci svoj profil postavený výlučne na župnom obsahu. V prípade Drobu a Luntera boli župné štyri pätiny obsahu.
Špecifický z tohto pohľadu je prešovský župan Milan Majerský, ktorý je zároveň predsedom parlamentnej strany KDH. Ten je na Facebooku suverénne najaktívnejší, keď v marci postoval v priemere trikrát denne (94 príspevkov). V jeho prípade bola župná len polovica príspevkov, druhú tvoril stranícky obsah. Vyšší podiel politických príspevkov mimo župy (15%) mal i banskobystrický župan Ondrej Lunter, ktorý publikuje obsah pod hlavičkou Iniciatívy Stred, ktorú založil spolu s niektorými primátormi a starostami zo Stredného Slovenska.
Pozitívne nemožno vnímať skutočnosť, že bratislavský župan Juraj Droba pri kontroverznejších príspevkoch vypína diskusiu, zrejme pod tlakom veľkého počtu negatívne a kriticky ladených komentárov. Podobne to má aj trenčiansky župan Jaroslav Baška, ktorého príspevky môžu komentovať iba ľudia, ktorí túto stránku sledujú dlhšie ako 24 hodín.
Dá sa pritom očakávať, že top regionálni politici naplno nasadia svoj Facebook spoluvytváraný aj za verejné zdroje aj do predvolebnej kampane. Náznaky sme videli už v marci, keď Juraj Droba odvysielal na svojom profile vyhlásenie predstaviteľov štyroch strán (Team Bratislava,PS, SaS a Demokrati) k spoločnému postupu v jesenných voľbách, súčasťou ktorého je aj podpora pre Drobovu opätovnú kandidatúru na post Bratislavského župana. V čase vyjdenia tohto blogu už župan Trnka zavesil na hlavičku svojej stránky predvolebný banner.
Krivenie volebnej súťaže
Župy sa županom starajú o permanentnú kampaň, ktorá smerom k jesenným voľbám môže ešte narastať. Nejde o maličkosť, v kampani to úradujúcim predsedom krajov prinesie zásadnú výhodu a v konečnom dôsledku to môže pokriviť férovosť volieb.
Ani súčaná vládna koalícia sa neodhodlala zvýšiť už dlhšie tesný limit na kampaňové výdavky kandidátov, ktorý bude opäť iba 250-tisíc eur. Limit platí v nezmenenej podobe od prijatia reformy v roku 2014, po viac ako desaťročí je to už nepostačujúca suma pre plnoformátovú kampaň na krajskej úrovni.
Župani môžu túto nevýhodu prekonať vďaka podpore krajov, ktorá sa do ich kampaňových výdavkov nezapočíta. Župy disponujú státisícovými rozpočtami na svoju prezentáciu, ktoré sa vo volebnom roku zvyšovali. Značnú časť týchto verejných zdrojov môžu župani „uniesť“ práve do svojich kampaní.
Problematické je už samotné nastavenie mediálnych politík. Bratislavský kraj, napríklad, v tohtoročnom rozpočte otvorene deklaruje, že zámerom programu Propagácia a marketing v objeme pol milióna eur je „pozitívny obraz BSK“. Podobne to majú aj v Banskobystrickom kraji, kde je zámerom štvrťmiliónového podprogramu Prezentácia a informačný servis je „vytváranie pozitívneho obrazu BBSK v očiach jeho občanov“.
Ako sme však ukázali vyššie od pozitívnej propagácie kraja je k pozitívnej propagácii osoby županov krátka cesta.
Atómový kufrík
Skutočným atómovým kufríkom županov v kampani sú stále najmä tlačené župné periodiká. Ide o výpravné plnoformátové schránkové noviny vydávané v nákladoch, aké nedosahujú žiadne iné periodiká s výnimkou novín Bratislavy a Košíc.
Schránkové noviny dnes vydáva každá župa s výnimkou Bratislavskej. Košická župa, napríklad, navýšila náklad magazínu Rozhýbaný kraj o 10-tisíc výtlačkov na 270-tisíc. Prehľad úspechov župy v spojení s osobou župana, ktoré tento magazín pravidelne prináša, bude pred voľbami opakovane plniť schránky každej domácnosti v kraji. Nič podobné si žiaden konkurent košického župana v kampani nebude môcť dovoliť.
Banskobystrická župa distribuuje magazín Náš kraj až do 300-tisíc domácností, magazín Žilinskej župy Za kraj sa dostane do takmer 250-tisíc domácností. Najmenší, iba 115-tisícový, náklad má časopis Trenčianskej župy Trenčín región. V praxi to znamená, že ho do schránok dostanú iba obyvatelia obcí pod 3000 obyvateľov. Kým vydávanie novín Banskobystrickej župy má stáť 87-tisíc eur, Trnavský kraj má v rozpočte naplánovanú na občasník Tvoríme kraj sumu až 220-tisíc eur.
Prešovský a Košický kraj majú okrem schránkových novín aj vlastný televízny program, ktorý poskytujú regionálnym televíziám v ich krajoch (Týždeň v PSK, TV magazín KSKS). Takmer všetky župy interné mediálne kanály dopĺňajú online reklamou a inzerciou predovšetkým v regionálnych médiách. Napríklad Trenčiansky samosprávny kraj zverejnil v centrálnom registri zmlúv tento rok kontrakty na celoročnú mediálnu spoluprácu s regionálnymi médiami v objeme 175-tisíc eur. Župan Jaroslav Baška sa tu objavuje pravidelne. Problémom takýchto príspevkov v lokálnych a regionálnych televíziách je, že sa tvária ako nezávislé spravodajstvo, pričom ide o platenú PR inzerciu.
Župa Šupa
Podľa nášho prieskumu má vo volebnom roku najväčší balík financií na propagáciu vyčlenený Košický kraj, ktorý v rozpočte na tieto účely alokoval až 740-tisíc eur. Okrem vyššie spomenutého printového štvrťročníka Rozhýbaný kraj, TV magazínu, ktorý v tomto roku preberá už päť regionálnych televízií si tak župa môže dovoliť napríklad aj také veci, ako je financovanie podcastu župana Rastislava Trnku s názvom Župa šupa, ktorý má aj obrazovú verziu v streamovacej platforme You Tube.
Do podcastu venovanom propagácii Košického kraja si župan pozýva aj takých hostí ako česká spevácka legenda Helena Vondráčková alebo herečka Jana Kolesárová alebo kňaz a DJ Padre Guilherme. Súčasťou jedeného z najnovších dielov s riaditeľom neziskovej organizácie Sociálne bývanie Radom Drábom je i emotívna filmová dokrútka s otcom samoživiteľom dvoch detí, ktorí vďaka „rekordným investíciám župy do sociálnej oblasti“ získali novú strechu nad hlavou.
Ako kampaň môže županovi Trnkovi v predvolebnom období súžiť už aj festival Župné dni, ktorý do júna putuje ôsmimi mestami kraja a podľa župy prináša „pestrý program pre všetky generácie“. Okrem umelcov župných organizácií kraj napríklad angažoval aj populárnych interpretov, ako kapela HEX alebo speváčka Tina. Župan Trnka na podujatí rozdáva 4-tisícové šeky pre reštaurácie ktoré získali ocenenie Zlatá vareška Košického kraja.
Riešenie?
Polovica županov je z politických strán, ktoré často zdôrazňujú svoju príslušnosť k „demokratickému táboru“. Aj v týchto voľbách majú možnosť potvrdiť takýto status. Napríklad tým, že oddelia politickú kampaň od župnej agendy. Ak nemali problém s tým, že im ich osobné facebooky plnila štyri roky obsahom župa za verejné peniaze, teraz by nemuseli mať problém nahliadať na tento kanál ako na pracovný nástroj a vynechať ho z politickej kampane.
O niečo horším, ale stále dobrým riešením je vypnúť v čase kampane na osobných profiloch župný obsah (rozumej obsah vytvorený župou za verejné zdroje) a venovať sa iba predvolebnej kampani. Župani tak však stále budú ťažiť z popularity, ktorú si na sociálnej sieti vybudovali vďaka verejnej funkcii.
Problémom by nemuselo ani to, aby sa župy aspoň v kampani vymenili spornú potrebu vytvárania dobrého mena kraja s pomocou najrôznejších PR praktík za prosté a vecné informovanie o záležitostiach týkajúcich sa ich kompetencií. Župani by zase nemuseli mať problém sa počas kampane so župných mediálnych kanálov buď úplne stiahnuť, alebo aspoň zredukovať svoju prítomnosť v nich na nevyhnutnú mieru.
V dnešnom móde získavajú neférovú výhodu oproti vyzývateľom v rádoch desiatok až stoviek tisíc eur, ktorá významným spôsobom poznačí volebnú súťaž. Spolu s verejnosťou budeme pozorne sledovať, ako k svojej zodpovednosti v ostrej fáze kampane prístúpia.
Župné médiá a ich využívanie vo volebnom boji sú mimo pozornosti štátnej kontroly volebnej kampane. O to dôležitejšia je verejná kontrola, o ktorú sa snažíme v Transparency. Podporiť ju môžete aj prostredníctvom iniciatívy „Rande s demokraciou”, v ktorej sa spolu s vami pokúsime vytvoriť komunitu Strážcov férových volieb. .
Podozrenia z platenej podpory influencerov v prezidentskej kampani, ktoré sa v týchto dňoch opäť vracajú po zverejnení podrobností z výpovede Filipa „Jovinečka“ Jovanoviča na polícii, sú ďalšou indíciou, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom nielen s pomocou netransparentných, ale podľa nás aj nezákonných praktík.
Z vyjadrení Jovinečka aj Zuzany Strausz Plačkovej vyplýva minimálne to, že v čase kampane existovali ponuky na platenú podporu kandidáta cez influencerov. Ak by sa platené kampaňovanie v prospech Petra Pellegriniho potvrdilo, buď by išlo o nepriznané výdavky na jeho kampaň, alebo minimálne o nezákonné kampaňovanie tretej strany v jeho prospech.
Pellegriniho kampaň bola pritom problematická vo viacerých ohľadoch, na čo dlhodobo upozorňujeme aj my v Transparency. Až dlho po voľbách sa ukázala skrytá pôžička pre Hlas od jeho sestry, strana mu posielala peniaze na účet v rozpore so zákonom až po voľbách a s veľkou pravdepodobnosťou prelomil aj limit na kampaň.
Podľa našich odhadov jeho kampaň stála minimálne 750-tisíc eur, teda o štvrť milióna viac, ako povoľuje zákon. Opierať sa mohol aj o podporu nepovolených tretích strán ako boli mimoriadne volebné vydania magazínu Extra plus, a teraz sa ukazuje, že možno aj o podporu influencerov za ďalšie desaťtisíce.
V prípade Plačkovej pritom nejde o novú praktiku. Už pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sme v Transparency podávali podnet pre jej príspevok v prospech SaS, ktorý podľa nás porušoval pravidlá minimálne tým, že išlo o kampaň bez riadneho označenia. Plačková vtedy promovala šéfa SaS Richarda Sulíka cez súťaž o iPhone za 1200 eur, ktorý jej poskytla SaS.
Náš podnet Ministerstvo vnútra napokon odstúpilo okresnému úradu. Vec skončila bez jasnej koncovky, aktéri argumentovali, že šlo o neplatenú a nesponzorovanú podporu. SaS napokon s influencerkou uzatvorila dohodu a vo výročnej správe od nej vykázala bezodplatné plnenie v hodnote 950 eur.
Aj tento príklad ukazuje, podobne ako ďalšie prípady kampaňovania politikov Hlasu v prospech Pellegriniho, ako možno na Slovensku obchádzať volebné pravidlá. V prípade sponzorovaných statusov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka sme spolu s ďalšími mimovládkami podávali podnet, ktorý je stále na súde.
Budeme pozorne sledovať, ako sa s podozreniami z platenia influencerov vyrovná polícia. Je možné, že aj tieto podozrenia napokon skončia len ako možné priestupky na stoloch ministerstva vnútra či okresných úradov.
Ak by sa potvrdilo, že išlo o objednávky z Pellegriniho tímu, koncovka by opäť mohla chýbať. Ako už pri predošlých podnetoch upozornil generálny prokurátor Maroš Žilinka, voči víťazovi volieb nemožno viesť správne konanie. Hlavu štátu totiž podľa doterajšieho výkladu chráni imunita aj pred postihom za delikty spáchané ešte pred zvolením.
Vládna koalícia aktuálne rieši viacero návrhov, ako meniť volebné pravidlá, či už cez zvyšovanie kaucie pre strany alebo obmedzovanie hlasovania poštou. Čo tak sa pozrieť aj na vŕšiace sa podozrenia, ktoré pomohli zvoliť prezidenta a bez riadnej koncovky sa s ním môžu ťahať počas celého mandátu?
V čase konsolidácie a nevolebného roka sa väčšina politických strán opierala najmä o štátne príspevky a nebola tlačená do zápasu o dodatočné zdroje. Mimoparlamentná strana Demokrati, ktorej v posledných parlamentných voľbách tesne ušiel štátny príspevok, však musela aj vlani bojovať o darcov. Celkovo od nich vyzbierala 288-tisíc eur, čo je trikrát viac ako všetky zvyšné väčšie strany dokopy. Vyplýva to zo zoznamov, ktoré boli politické subjekty povinné zverejniť na svojich weboch do konca marca.
Ide o príspevky nad dvojnásobok minimálnej mzdy. Za rok 2025 je to 1 632 eur.
Prevádzka každej parlamentnej strany pritom aj v nevolebnom roku stojí státisíce, v prípade niektorých aj viac ako milión eur. Až tri z nich však nevykázali žiadne dary. Ku Smeru, ktorý je bez darcov už roky, sa tentoraz pridali aj Hlas a hnutie Slovensko. SNS mala jediný päťtisícový dar, podobne 3-tisíc eur získala aj SaS. V najsilnejšej opozičnej strane PS prispeli tisícmi eur iba jej piati europoslanci. Aj KDH s tradične silnejšou darcovskou základňou sa vlani zaobišlo len s troma darmi celkovo za 51-tisíc eur.
Na 288-tisíc eur sa Demokratom vyzbieralo 17 darcov. Najviac prispel staronový mecenáš strany, michalovský podnikateľ Ján Šubák, a to sumou 68-tisíc eur. Druhým najväčším donorom za rok 2025 je ďalší staronový darca Demokratov, podnikateľ v gastronómii Dominik Sumbal, ktorý prispel 50-tisíc eur. Cez 40-tisíc darovali už len Martina Lecká Demokratom a Ladislav Packa KDH.
Všetkých 11 strán pohybujúcich sa v prieskumoch nad alebo okolo troch percent vyzbieralo vlani dokopy 384-tisíc eur. Aspoň nejaké dary nad zákonným limitom deklarovalo len 6 z nich. Vo volebných rokoch je pritom situácia výrazne iná. Za rok 2024 to podľa knižnice darcov Transparency bolo vyše 1,4 milióna eur, za rok 2023 dokonca 4,5 milióna eur. Ide však len o orientačné porovnanie, keďže tieto dáta vychádzajú z podrobnejších výročných správ, ktoré neraz obsahujú aj nižšie dary.
Ak vás téma financovania politiky zaujíma bližšie, na portáli VOLBY.TRANSPARENCY.SK si môžete pozrieť prehľady darcov, veriteľov či štátnych príspevkov už od roku 2002. Knižnica aktuálne obsahuje 22-tisíc transakcií vyše 60 politických strán za roky 2002 až 2024. Strany tak za toto obdobie dokázali zo súkromných zdrojov získať takmer 74 miliónov eur. Pre porovnanie, od štátu strany za toto obdobie získali za výsledky vo voľbách 310 miliónov eur, do konca volebného obdobia to bude už 349 miliónov eur.
Voľby županov, primátorov, starostov aj poslancov v oboch typoch samospráv sa uskutočnia presne o 200 dní. Rastúcu aktivitu už vidno aj na transparentných účtoch kandidátov a strán.
Tie sa síce stanú povinné až po oficiálnom vyhlásení volieb predsedom parlamentu, no do zákonných limitov sa kandidátom započítavajú aj výdavky z predchádzajúcich mesiacov. Kampaň sa teda v praxi už rozbieha, hoci formálne začne zrejme až v júni.
Ako sú voľby do samospráv financované?
Strany môžu na podporu svojich kandidátov v spojených miestnych a župných voľbách minúť dovedna najviac 1,5 milióna eur.
Samotní kandidáti majú limity podľa veľkosti samosprávy. Pri županoch a primátoroch Bratislavy a Košíc ide o 250-tisíc eur, pri ďalších mestách sa sumy postupne od 100-tisíc znižujú.
Už prvé spojené voľby pred štyrmi rokmi ukázali, že tieto pravidlá možno obchádzať či už kampaňovaním cez stranícky účet alebo kombináciou vlastného účtu a podpory od strany či viacerých strán.
Najväčší balík peňazí zatiaľ na spojené voľby vyčlenil Smer, ktorý na transparentný účet pred pár dňami presunul už 600-tisíc eur. Smer aj v minulosti hradil kampane výhradne zo štedrých štátnych príspevkov. Na účte strany iné pohyby zatiaľ nevidno.
Čulejšie už pôsobí kampaň Progresívneho Slovenska, ktoré už na transparentný účet taktiež zo straníckeho presunulo 100-tisíc eur. Na účte už zároveň vidno aj desiatky výdavkov na prieskumy, bilbordy či marketingové služby a k dispozícii majú aktuálne ešte 40-tisíc.
Práve cez účet PS už kampaň rozbieha napríklad aj kandidát na primátora Košíc Martin Mudrák. Práve pri súboji o post košického primátora sa zatiaľ kumulujú jedny z najvyšších súm.
Súčasný primátor Jaroslav Polaček si posielal peniaze na transparentný účet priebežne a dnes na ňom má už 70-tisíc eur. Jeho vyzývateľ Ladislav Lörinc začal zbierať príspevky od kolegov a podporovateľov už koncom minulého roka a na účte má aktuálne vyše 38-tisíc eur.
V Bratislave sa zatiaľ kampaň rozbieha pomalšie. V Teame Bratislava súčasného primátora Matúša Valla fundraising zatiaľ nespustili a na účte majú aktuálne 8-tisíc eur zo straníckeho prevodu. O podporu priaznivcov žiada aj jeho protikandidát a mestský poslanec Martin Winkler, jeho účet však zatiaľ pôsobí neaktívne.
Winkler a jeho kolegovia si podobne ako Vallo vytvorili aj regionálnu stranu Dunaj. Na jej účte sú zatiaľ výdavky za viac ako 10-tisíc eur, pričom pôvod peňazí jasný nie je. Zostatok je aktuálne 179 eur.
Veľkú aktivitu zatiaľ nevidno ani pri ďalších parlamentných stranách. Transparentné účty s drobnými vkladmi už majú zriadené napríklad KDH či SaS, zatiaľ však zostávajú skôr spiace.
V Transparency sa monitoringu volebných kampaní a peňazí v politike venujeme systematicky od roku 2017. Aj tentoraz budeme aktívne sledovať transparentnosť a férovosť kampaní, všetky podrobnosti budete môcť opäť nájsť na našom portáli VOLBY.TRANSPARENCY.SK.
