Päť zo samosprávnych krajov vydáva nejaké tlačené periodikum, ktoré je financované zo spoločných peňazí. Nitrianska a prešovská župa vydáva mesačne len dvojstranu, ktorá je súčasťou iných novín; bratislavská, banskobystrická a trnavská župa zas vydávajú vlastné viacstranové časopisy, ktoré sú distribuované do domácností v kraji. Spoločne stoja takéto médiá približne pol milióna eur ročne. Napriek tomu nespĺňajú ani najzákladnejšie predstavy o fungovaní verejnoprávnych médií.
Vo všeobecnosti možno povedať, že sú to noviny „dobrých správ“, kde sa prezentuje s kým sa župan stretol, akú cenu odovzdal, aké úspechy sa dosiahli a nad čím prebral záštitu. Akúkoľvek kritiku, či už z radov opozície, občanov, či aktivistov by ste na ich stránkach hľadali márne. Tak napríklad predseda Nitrianskeho kraja Milan Belica má svoju fotku v priemere na viac než jednej z dvoch strán. Z celkového počtu 52 skúmaných tlačovín z piatich žúp vydaných v tomto roku sme fotku župana nenašli len v šiestich. Bratislavský a trnavský kraj napríklad ponúkajú županom pravidelný krátky príhovor. Viete si predstaviť, že by aj celoštátne verejnoprávne médiá postupovali rovnako?
Župné médiá však boli len jednou z viacerých skúmaných oblastí pri zostavovaní rebríčka otvorenosti samospráv, ktorý sme v Transparency robili. Všetky podstatné výsledky tohto prieskumu sa nachádzajú na prehľadnej stránke projektu, a preto nie je cieľom tohto príspevku rekapitulovať štatistiky a výsledky. Tento priestor radšej využijeme na prezentovanie niekoľkých zaujímavých príkladov, na ktoré sme narazili pri hľadaní informácií na webových stránkach žúp. Prehľadnosť a obsažnosť webových stránok má totiž pre občanov žúp mimoriadny význam, keďže by sa na nich mali nachádzať tie najzákladnejšie informácie o fungovaní župy – informácie o županovi, poslancoch, rokovaniach zastupiteľstva a komisií, o predaji a prenájme majetku atď. Nie vždy sa ale nachádzajú, všakže Trenčiansky samosprávny kraj? Aj z tohto dôvodu mali informácie dostupné na weboch žúp najväčšiu váhu v našom celkovom hodnotení. Tu už je ale teda pár príkladov, ktorými sa môžu nechať inšpirovať aj ostatné samosprávy…
1. Košické digitálne zastupiteľstvo
Digitálne zastupiteľstvo košickej župy je vynikajúcim príkladom jednoduchosti, v ktorej sa skrýva krása. Všetko podstatné môže občan aj náhodný záujemca nájsť na jednom mieste a „na pár klikov“. Údaje, ktoré sme na iných weboch hľadali niekoľko minút, a často bezúspešne, sú na košickej stránke dostupné prehľadne a systematicky. Občania sa tak rýchlo môžu dozvedieť v akých komisiách ich zástupcovia sedia, aké návrhy mali a majú momentálne na stole a či vôbec ten svoj „pracovný stôl“ občas vidia. To umožňuje veľmi ľahkú kontrolu práce poslancov a umožňuje to občanom dobre zvážiť, či tých svojich zvolia opätovne. Možno nájsť nejeden príklad poslancov, ktorí chodia zriedka na rokovania zastupiteľstva, ešte zriedkavejšie na rokovania komisií (občas je možno dôvodom, že sú ešte aj poslancami Národnej Rady), no napriek tomu kandidujú opäť. Stránka košického kraja však občanom ponúka veľmi prehľadný spôsob ako voči nim vyvodiť zodpovednosť.
2. Prešovské archívy
Ak by ste hľadali inšpiráciu pre dobre fungujúcu elektronickú úradnú tabuľu a jej archiváciu, v prešovskej župe vedia ako na to. A pritom prístup k starším dokumentom bol vo väčšine ostatných žúp veľkým problémom. Buď sa archívy nevedú vôbec, alebo iba čiastočne, a navyše sú roztrúsené po webovej stránke. V prešovskom kraji sa však úradná tabuľa nachádza hneď na úvodnej strane webu a obsahuje všetky podstatné informácie, vrátane rozpočtu, nakladania s majetkom, materiálov na pripomienkovanie, či aktuálnych zmlúv. Všetky sekcie sú navyše archivované a je možné vyhľadať dokumenty aj spred niekoľkých rokov.
3. Live sledovanie zastupiteľstva
Štyri z ôsmich žúp dnes umožňujú sledovanie župného zastupiteľstva on-line alebo v televízii. Občania v banskobystrickej, bratislavskej, nitrianskej (prostredníctvom TV Nitrička) a trnavskej župe tak môžu naživo sledovať o čom a ako rozhodujú nimi volení zástupcovia aj bez toho, aby sa museli vydať na výlet do krajského mesta. Rovnako pozitívne je, ak župa umožňuje aspoň sledovanie záznamov z rokovaní na svojej webstránke. Keď už raz robí župa on-line prenos, je len ťažko pochopiteľné prečo nemožno nájsť z rokovaní záznamy ako na stránkach nitrianskej a trnavskej župy. Naopak, donedávna zverejňovali videozáznamy aj v prešovskej župe, ale z deklarovaných finančných dôvodov sa v tom nechystajú pokračovať.
- 4. Sociálne zariadenia na stránkach nitrianskej a košickej VÚC
Len tieto dve župy získali v oblasti venujúcej sa sociálnym zariadeniam výrazne viac než polovicu možných bodov. V Nitre stojí za vyzdvihnutie prehľadné poskytovanie informácií o kapacitách, voľných miestach a aj počtoch čakateľov, pričom informácie sú minimálne pri značnej časti zariadení aktualizované priebežne. Košická župa zas ponúka prehľadné informačné materiály v zjednotenej forme o tom, čo ktoré zariadenie ponúka, vrátane jeho kapacity. Transparentnosti sociálnych zariadení by ešte pomohlo vytvorenie nástroja na elektronické podávanie žiadostí, vrátane stavu vybavenia, resp. pozície v poradovníku.
5. Zverejňovanie zmlúv v bratislavskej VÚC
Súčasťou nášho hodnotenia bola aj kvalita zverejňovaných zmlúv na stránkach samosprávnych krajov. Rozdiely medzi niektorými sú markantné. Kým bratislavská župa získala v našom hodnotení 99 zo 100 možných bodov, a teda zverejňovala zmluvy úplne (aj s prílohami), v spracovateľnom formáte, pričom tieto zmluvy sú aj dobre vyhľadávateľné a triediteľné, tak taký Trenčín získal len smutných 14 bodov. Veď si sami porovnajte ako rozdielne vyzerá vyhľadávanie v Bratislave a ako v Trenčíne. V princípe to znamená, že kým v Bratislave môžete zmluvy vyhľadávať aj vtedy, ak Vás zaujíma konkrétny dodávateľ alebo predmet zmluvy, v Trenčíne musíte vedieť číslo konkrétnej zmluvy a potom sa prácne preklikať až kým ju nenájdete. Ak hľadáte staršiu zmluvu, tak veľa šťastia a trpezlivosti, pretože tie trenčianske sú zverejnené chronologicky od najnovšej.
Inšpiráciu možno hľadať aj v mestách
Medzi samosprávnymi krajmi sme veľké problémy našli pri poskytovaní dotácií, najmä v súvislosti s tým, že nie je zistiteľné kto a prečo rozhodol, že tej, či onej žiadosti vyhovené bude a iným zas nie. Tu by sa župy mohli inšpirovať príkladom z miest, obzvlášť zo Žiliny. Mestské príklady, napr. zo Šale alebo Banskej Štiavnice by zas mohli poslúžiť pre inšpiráciu vo veciach týkajúcich sa personálneho obsadenia úradov a organizácií VÚC, pretože aj to je oblasť, kde župy plošne zlyhávajú. Problematickým je aj zverejňovanie majetkových priznaní županov a poslancov v niektorých krajoch, obzvlášť v Trenčíne, ktorý na svoju zákonnú povinnosť kašle a nezverejňuje vôbec nič.
Hodnotenie transparentnosti žúp sme robili aj v roku 2011 a budeme zas o dva roky. Sme zvedaví, či po voľbách noví, resp. staronoví župani využijú svoj mandát aj na to, aby presadili zmeny napomáhajúce vyššej a efektívnejšej občianskej kontrole, a teda či zatlačia na to, aby sa tá ich župa v budúcom rebríčku zlepšila.
Samuel Spáč a Ján Ivančík
Ak sa Vám článok páčil a radi by ste videli viac podobných štúdií štátnych nákupov, zvážte prosím svoju podporu pre Transparency.
