Transparency's CMS

Keď si ako občan chcete nájsť informácie o konkrétnej zákazke mesta Levice, stačí si ju na portáli egov.levice.sk (ktorý je so stránkou mesta prepojený) v sekcii Verejné obstarávanie vyhľadať podľa názvu alebo sa k nej jednoducho dostať pretriedením zákaziek podľa rôznych kritérií – dátumu, hodnoty, typu či názvu. Pre získanie informácií o tom, kto zákazku vyhral a za akú cenu, máte jedným klikom na vybrané ponuky informácie hneď pred sebou. Ak si chcete podobne nájsť informácie o zákazkách mesta Prešov, asi Vás prekvapí, keď v sekcii Verejné obstarávanie nájdete iba súťažné podklady k zákazke z januára 2014.

Množstvo a kvalita informácií o verejnom obstarávaní dostupné pre občana na stránkach miest sa značne líšia, ako to zobrazujú aj uvedené príklady. Kvalitu samotného verejného obstarávania miest a nezrovnalosti pri zákazkách dokáže pritom občan zhodnotiť len v prípade, ak má údaje o verejnom obstarávaní vôbec k dispozícii. Z výskumu TIS vyplýva, že informácie poskytované mestami sú vo viacerých prípadoch neprehľadné, nekompletné, prípadne úplne chýbajú. Zákon o verejnom obstarávaní určuje na viacerých miestach pri rôznych typoch zákaziek povinnosť verejnému obstarávateľovi (teda aj mestám) zverejňovať informácie o týchto zákazkách vo svojom profile, ktorý je podľa §131 ods. 3 tohto zákona verejný obstarávateľ povinný vytvoriť na elektronickom úložisku vestníku.

Bohužiaľ na stránke s vestníkom môže občanovi chvíľu trvať, kým sa dostane k informáciam o konkrétnej zákazke vo svojom meste. Väčšou nevýhodou je, že vo vestníku zatiaľ chýba v profiloch miest archív zákaziek. Okrem toho, aj napriek zákonnej povinnosti nenájdete ani vo vestníku pri všetkých mestách potrebné informácie, čo dokazuje napríklad prázdna sekcia so zákazkami v profile mesta Banská Bystrica. V banskobystrickom prípade sa niektoré, ale zväčša neaktuálne a hlavne veľmi neprehľadné informácie, dajú nájsť v sekcii verejné obstarávanie a v profile verejného obstarávateľa priamo na webovom sídle mesta.

Vzhľadom na vyššie spomenuté mínusy vestníka ÚVO by bolo pre občana ideálnym stavom, keby boli všetky informácie k obstarávaniu zverejňované aj na webovej stránke mesta. Sekcie o tendroch na weboch sto najväčších samospráv sú vo väčšine prípadov bohužiaľ neprehľadné. Napríklad na stránke mestskej časti Bratislava – Karlova Ves môžete nájsť pár neaktuálnych zákaziek zamiešaných medzi obchodnými verejnými súťažami (obr. č. 2) a neaktuálne správy o zákazkách s nízkou hodnotou vo vlastnej sekcii.

Handlová má v sekcii verejného obstarávateľa na svojej webovej stránke príliš veľa rôznych podsekcií, ktoré sú navyše často prázdno alebo neprehľadné. Iným prípadom je Moldava nad Bodvou, ktorá má pre zmenu len jednu sekciu pre verejné obstarávanie – ale takmer bez informácií. Sabinov má v profile verejného obstarávateľa na prvý pohľad prehľadne vytvorené podsekcie k rôznym typom zákazok, chýbajú im už len akékoľvek informácie a dokumenty. Je zaujímavé, že niektoré mestá vrátane Sabinova v profile na svojej stránke majú uvedený síce aspoň link na vestník ÚVO, ale nedajú si ani toľko námahy, aby tento link presmerovával priamo na profil daného mesta, a nie len na úvodnú stránku vestníka.

Celkovo z nášho výskumu vyplýva, že kompletne zverejnené aspoň základné informácie o verejných obstarávaniach, teda oznámenia a výsledky (vrátane archívu), majú zo 100 najväčších miest iba štyri samosprávy. Naopak až 24 miest nemá na svojej stránke zverejnené žiadne z týchto informácií. Ostatných 72 miest zverejňuje na svojich stránkach len niektoré informácie a dokumenty, vo väčšine prípadov ide o súhrnné správy o zákazkách s nízkou hodnotou, prípadne oznámenia o aktuálnych zákazkách.

Dôkazom toho, že základné informácie o verejnom obstarávaní sa na stránke mesta dajú zverejňovať aj prehľadne, je mesto Martin. To má na svojej stránke prehľadné sekcie o aktuálnych a uzavretých zákazkách, kde sa dá hneď po rozkliknutí konkrétnej zákazky vidieť jej obsah a pri uzavretých zákazkách aj úspešného uchádzača spolu s víťaznou cenou. Dobrým príkladom zverejňovania sú aj v úvode spomenuté Levice, ktorých zákazky sú triediteľné podľa viacerých kritérií a po kliknutí na “vybrané ponuky” sa zobrazí tabuľka s údajmi o úspešnom uchádzačovi a víťaznej cene Pokiaľ by sa v kolónke dokumenty nachádzali aj zápisnice a uzavreté zmluvy, nebolo by tomuto spôsobu zverejňovania čo vytknúť. Ružomberok mal pri viacerých zákazkách zverejnené poradie uchádzačov aj s ponúknutými cenami, Prievidza zas ustanovenia hodnotiacich komisií.

Napriek tomu, že sa pri zverejňovaní informácií o verejnom obstarávaní nájde aj pár svetlých príkladov, ani jedno z miest nemalo zverejnené naozaj kompletné informácie a dokumenty k jednotlivým zákazkám. Cieľom miest by pritom malo byť poskytnúť občanovi všetky potrebné informácie o verejnom obstarávaní bez toho, aby musel stráviť desiatky minút prehľadávaním rôznych stránok a sekcií.

Ideálnym prípadom by bolo vytvorenie sekcie na webovej stránke mesta s aktuálne prebiehajúcimi verejnými obstarávaniami vrátane výziev na predkladanie ponúk a druhej sekcie s ukončenými verejnými obstarávaniami. V nej by mali byť pri každej zákazke dostupné všetky potrebné informácie – v prehľade informácie o type zákazky, dátume, cene a úspešnom uchádzačovi a v ďalších dokumentoch po rozkliknutí poradie uchádzačov s ich cenovými ponukami, ustanovenia komisií, zápisnice a zmluvy k zákazkám. V takomto prípade by sa občan vedel ľahšie uistiť, či tendre naozaj prebehli v záujme jeho i spoluobčanov, ako to mestá vždy hovoria.

Martin Kollárik

Ak sa Vám článok páčil a radi by ste videli viac podobných štúdií , zvážte prosím svoju podporu pre Transparency.

Najtransparentnejším mestom na Slovensku je Martin, ktorý sa posunul na vrchol rebríčka z druhého miesta z roku 2012. Na druhom mieste skončila Prievidza, tretie miesto obhájila Rožňava. Po výraznejšom zlepšení v rokoch 2010-12 mestá za uplynulé dva roky v transparentnosti v priemere stagnovali. Vyplýva to z hodnotenia sto najväčších slovenských miest Otvorená samospráva 2014 od Transparency International Slovensko.

Najväčšie slovenské mestá dosiahli v priemere  len 47 bodov zo sto možných. Aj nízka transparentnosť môže byť dôvodom, že občania sú k práci miest dlhodobo kritickí. Podľa nedávneho prieskumu agentúry FOCUS chce každý druhý občan svojho starostu vymeniť. Vyššia transparentnosť pritom znižuje riziká neefektívneho míňania verejných prostriedkov a zmenšuje priestor pre korupciu.

Prvý Martin dosiahol 72 percent, najhorší Sabinov len 23 percent. Kým jedna tretina miest sa od posledného hodnotenia v roku 2012 zlepšila a jedna tretina miest stagnovala, tretina miest sa dokonca v otvorenosti zhoršila. Najväčším skokanom je Vranov nad Topľou,  ktorý sa dostal z chvosta rebríčka v roku 2012 až na tohtoročné7.miesto. Naopak najviac – až o 54 miest – si pohoršil Veľký Krtíš.

Celkovo najlepšie hodnotenou skúmanou oblasťou je prístup k informáciám o práci úradu cez webové stránky samospráv a pomocou infožiadostí. Zverejňovanie materiálov na rokovanie zastupiteľstva či elektronická úradná tabuľa na stránke mesta je už dnes takmer štandardom. Za štyri roky sa strojnásobil počet miest s video- alebo aspoň audio-záznamami zo zastupiteľstiev. Vítaný je aj viac než stopercentný nárast počtu miest s etickým kódexom volených predstaviteľov, z 9 v roku 2012 na 22.

Naopak najmenej transparentnou oblasťou ostáva predaj a prenájom majetku. Len 13 miest zo sto zverejňuje výsledky verejných obchodných súťaží na svojich internetových stránkach a iba 2 samosprávy kompletne zverejňujú zápisnice z verejných obchodných súťaží.  Mestá stále výrazne zaostávajú aj v oblasti etiky a konfliktu záujmov, keď napríklad žiadne z hodnotených miest nemá zverejnené majetkové priznania poslancov a len niekoľko zverejňuje majetkové priznania primátorov.

V priemere o 6 percent vyššie skóre o proti kandidátom ľavice dosiahli mestá s primátormi, ktorí vo voľbách 2010 kandidovali s podporou pravicových strán. Mestá vedené nezávislými kandidátmi dosiahli priemerné skóre. V rebríčku lepšie uspeli aj väčšie mestá, čo súvisí s ich vyššou vzdelanostnou úrovňou, silnejšími médiami a následne tak aj vyšším dopytom po transparentnosti.

Rebríček hodnotil mestá v 102 indikátoroch (od kvality zverejňovania zmlúv, či možnosti zapojenia verejnosti do diskusie na zastupiteľstve, cez otvorenosť verejného obstarávania, personálnej politiky a nakladania s majetkom až po udeľovanie grantov a dotácií). Zhruba 60 percent výsledného skóre tvorilo hodnotenie kvality informácií na mestských webových stránkach, ďalšiu štvrtinu bodov mohli samosprávy získať za svoje odpovede na infožiadosti zaslané pod menom Transparency ako aj „obyčajného občana“, a zvyšok za kvalitu tendrov podľa údajov Úradu pre verejné obstarávanie.

Zostavenie rebríčka uskutočnila Transparency International s podporou Fondu pre mimovládne organizácie a spoločností Datalan, a.s. , Hewlett- Packard Slovakia s.r.o. a Microsoft Slovakia. “Téma otvorenosť samosprávy a lepšia dostupnosť a kvalita služieb pre občanov je nám v DATALANe veľmi blízka, aj preto sme neváhali podporiť projekt Transparency International aj tento rok”, povedal Michal Klačan, predseda predstavenstva spoločnosti DATALAN, a.s.”Uplatňovanie etických princípov v podnikaní patrí k základným princípom našej spoločnosti, preto sme radi, že sa aj naši partneri na strane samospráv snažia o čoraz väčšiu transparentnosť,” doplnil Tibor Kolejak, obchodný riaditeľ pre malé a stredne podniky z Microsoft Slovakia.

Gabriel Šípoš, Katarína Klingová, Martin Kollárik

Transparency International Slovensko

Kontakt:(+421-2) 5341 7207, klingova@transparency.sk, kollarik@transparency.sk