Transparency's CMS

Známu poučku politického marketingu, podľa ktorej sa len bilbordmi voľby síce vyhrať nedajú, ale bez nich sa dajú ľahko prehrať, berú politici stále vážne. Ukazujú to dáta z našej záverečnej analýzy kampaní v nedávnych spojených miestnych a regionálnych voľbách. V nej sme sa podrobne pozreli na štruktúru všetkých výdavkov strán a kandidátov na županov a primátorov s vlastnými transparentnými účtami. Skúmali sme tak dovedna 542 účtov s viac ako 17-tisíc výdavkovými operáciami.

Hlavným zistením je, že napriek dobrému zámeru transparentných účtov, ktorým je lepšia verejná kontrola financovania kampaní, realita zaostáva za očakávaniami. Kvalita dát na účtoch je často slabá. Pekne to vidno aj pri snahe rozdeliť kampaňové výdavky podľa ich typu. Až tretinu z celkovo minutých 11,5 milióna eur nemožno presnejšie rozklúčovať, keďže príjemcov a výdavky kandidáti buď riadne neoznačili, alebo išlo o väčšie a bližšie nešpecifikované platby mediálnym a reklamným agentúram. Tých druhých sme dovedna narátali až za 2,9 milióna eur, ktoré tak cez účty strán a kandidátov vlastne iba pretiekli do netransparentného prostredia agentúr.

Pri zvyšných dvoch tretinách výdavkov, ktoré sa nám buď vďaka zmysluplným opisom transakcií alebo špecifickému zameraniu firiem, podarilo jednoznačne identifikovať, šlo najviac peňazí práve do outdooru. Do bilbordov, citylightov, bannerov a ďalších reklamných pútačov investovali kandidáti dovedna prinajmenšom 2,6 milióna eur a teda necelých 23% všetkých výdavkov. Ak by sme medzi jednotlivé typy výdavkov matematicky rozdelili aj spomínanú bližšie neidentifikovateľnú tretinu celkového koláča, na outdoor by z neho vychádzalo zhruba 34% a teda asi 3,9 milióna eur.

Tento odhad sa nám zdá realistický aj na základe porovnania údajov, ktoré sme získali od výskumnej agentúry Kantar, ktorá reklamný priestor na Slovensku dlhodobo komerčne monitoruje. Aj keď nie všetky bilbordové spoločnosti sú ochotné zverejňovať údaje o politickej reklame a známe sú len cenníkové ceny, Kantaru sa za posledné štyri mesiace kampane podarilo napočítať výdavky kandidátov a strán na outdoor za 3,2 milióna eur.

Ďalšie porovnanie nám môže priniesť ešte analýza záverečných účtov strán a kandidátov, ktoré sú však málo podrobné. Tie dnes pozostávajú iba zo šiestich riadkov, outdoor sa skrýva v širšej skupine „nákladov na úhradu volebných plagátov“.

Najpodrobnejším pohľadom na štruktúru výdavkov kampaní, tak aj napriek spomínaným nedostatkom, zostávajú transparentné účty. Ak by sme podobne ako pri bilbordoch matematicky rozdelili tretinu bližšie nešpecifikovaných transakcií aj medzi ostatné typy výdavkov, za outdoorom (34%) by nasledovali propagačné materiály kandidátov (cca. 30%), výdavky na online propagáciu (cca. 14%), kampaňové podujatia (9%), inzercia v tlačených médiách (7,5%), prieskumy (2,3%), reklama v televízii a rozhlase (1,4%) a ďalšie – napríklad administratívne náklady (1,7%).

Najvýraznejším záverom našej analýzy však zostáva fakt, že verejnú kontrolu výdavkov kandidátov stále značne sťažuje kolísavá kvalita transparentných účtov, ako aj málo podrobné (a digitálne nespracovateľné!) záverečné správy. Ak už verejné orgány či kandidáti vynakladajú toľko energie na možnosť sledovania financovania kampaní, štát by sa nemal uspokojiť s takýmto polotovarom a systém vykazovania výdavkov by mal nastaviť tak, aby sme mohli skutočne hovoriť o transparentnej a efektívnej verejnej kontrole.

Informáciu, ktorá volebná kampaň bola v nedávnych spojených komunálnych a župných voľbách najdrahšia sa dozvedáme až mesiac po ich konaní. Tak dlho trvalo čakanie na záverečné správy , ktoré situáciu vyjasnili. Dlho sa zdalo, že najviac financií je za volebnou kampaňou Rudolfa Kusého, ktorý útočil na post primátora Bratislavy. Napokon ho predbehol staronový šéf hlavného mesta Matúš Vallo.

Ministerstvo vnútra zverejnilo záverečnú správu Vallovej strany Team Bratislava, ktorá vynaložila na kampaň dovedna 361-tisíc eur. Kampaň Vallovho vyzývateľa Kusého napokon neprelomila hranicu 300-tisíc eur. Tri strany (Sme rodina, KDH a Dobrá voľba) podporujúce tohto kandidáta sa na ňu podľa ich transparentných účtov vyskladali dokopy sumou 292-tisíc eur. Vallova kampaň je tak napokon výrazne najdrahšia, keď druhú v poradí Kusého kampaň prekonala o 70-tisíc eur.

Problémom je, že kampane Matúša Valla a Rudolfa Kusého v skutočnosti neexistujú. Oficiálne je iba stranícka kampaň Vallovej strany Team Bratislava. Vallo po kritike, že si nezaložil vlastný transparentný účet vyhlásil, že jeho kampaň je totožná s kampaňou jeho strany. V skutočnosti to tak však nie je a sú v nej zahrnuté aj ďalšie výdavky súvisiace s kampaňami ďalších členov strany. Team Bratislava tiež zarátala do kampane aj náklady na založenie strany v sume 77-tisíc eur.

Podobne aj v prípade Kusého oficiálne existujú iba stranícke kampane Sme rodina, KDH a Dobre voľby. To je aj vysvetlenie, ako mohli títo dvaja kandidáti prelomiť limit 250-tisíc eur na kampaň v hlavnom meste, ktorú majú nezávislí kandidáti. Urobili to cez stranícke kampane, pre ktoré platia vyššie limity.

Volebný súboj o hlavné mesto Slovenska tak veľmi názorne ukázal nedostatky v pravidlách volebného zápolenia. Už po druhý krát sa ukázalo, že limit kampane 250-tisíc je pre Bratislavu pritesný (prelomený bol aj v roku 2018). Naplno sa prejavilo aj zvýhodnenie politických strán oproti nezávislým kandidátom – Vallo aj Kusý teoreticky mohli minúť ešte aj oveľa viac, pretože ich strany 1,5 miliónový limit pre spojené voľby zďaleka nevyčerpali.

Kusý, ktorého po voľbách obvinili z korupcie, navyše previedol jednu z najmenej transparentných kampaní, keď ju celú ukryl v prostredí mediálnej agentúry, takže o nej netušíme takmer nič. Navyše sa prevalilo, že KDH iba predstieralo stranícku podporu, v skutočnosti boli za ňou skrytí súkromní darcovia, čo sa verejnosť dozvedela až po voľbách. Dosť dôvodov na vylepšenie volebného zákona, čo poviete?

(luk)

Najväčšiu kampaň v októbrových spojených komunálnych a župných voľbách mal podľa všetkého Rudolf Kusý, ktorý sa neúspešne pokúsil zosadiť Matúša Valla z postu primátora Bratislavy. Po voľbách prišli do agentúry zabezpečujúcej Kusého kampaň dobiehajúce platby dovedna za 55-tisíc eur, čím sa celková výška jeho kampane vyšplhala na 292-tisíc eur. Či je to konečná suma sa zrejme dozvieme až zo záverečných správ, ktoré musia kandidáti a strany zverejniť do mesiaca po voľbách.

Kusý teda zrejme citeľne prekročil limit 250-tisíc eur, ktorý platí pri súboji o Hlavné mesto pre nezávislých kandidátov. Limit sa na neho nevzťahoval, keďže kampaň mu financovalo viacero strán, z ktorých každá mohla na kampaň v spoločných voľbách minúť celoslovensky až 1,5 milióna eur. Tento dvojaký štandard nepovažujeme v Transparency práve za férový, zákonodarca by mal podľa nás podmienky pre kandidátov vyrovnať.

Kusého kampaň sme zároveň kritizovali pre nízku transparentnosť, keďže ju celú tvorilo iba sedem veľkých platieb spomínanej českej agentúre Temper Communication a.s. Necelá dva týždne po voľbách sa ukazuje, že kampaň hlavného vyzývateľa bratislavského primátora bola ešte netransparentnejšia, k čomu prispelo KDH.

Počas celej predvolebnej kampane sa javilo, že Kusého najväčším podporovateľom bude Sme rodina s príspevkom takmer 100-tisíc eur. Hnutiu Borisa Kollára však agentúra tesne pred voľbami vrátila necelých 18-tisíc. Kusého kampaň sumou 70-tisíc eur podporila aj jeho domovská Dobrá voľba. Dva dni po voľbách však poslalo Kusého agentúre ďalších 25-tisíc aj mimoparlamentné KDH. Spolu s predošlými príspevkami sa tak podpora KDH pre Kusého vyšplhala až na 105-tisíc eur.

Predseda KDH Milan Majerský včera v rozhovore pre Denník N prekvapivo bez podrobností oznámil, že podľa všetkého Kusému neposlali stranícke peniaze, ale išlo o sponzorský dar, ktorý cez transparentný účet KDH iba pretiekol. Zabezpečiť ho mal pritom priamo Kusý. Majerský nevedel, o akého sponzora ide a teraz to plánuje zisťovať.

Problémom je, že sponzor nepreviedol peniaze na transparentný účet kresťanských demokratov (takéto príspevky tu nefigurujú), ale zrejme na stranícky účet hnutia. To de facto znamená, že KDH pomohlo v kampani utajiť pôvod najväčšieho finančného príspevku v najväčšej kampani volieb, keď ho vydávalo za stranícky. Je zarážajúce, že sa informácia o tom, že hnutie neposlalo do Kusého kampane stranícke peniaze, objavila až po voľbách.

Veľkých sponzorov mal aj Kusého súper primátor Matúš Vallo, ktorý ich však všetkých odkryl, keďže ich príspevky prišli priamo na volebný transparentný účet strany Team Bratislava.

Od KDH preto očakávame, že riadne vysvetlí, prečo postupovalo takýmto netransparentným spôsobom a čím skôr odhalí aj identitu utajeného sponzora. Podobne aj Sme rodina a Dobrá voľba by mali jasne povedať, či Kusého podporili z vlastných peňazí.

EDIT: KDH dodatočne zverejnilo, že darcom bol Rudolf Hrubý z ESET-u, ktorý prispel hnutiu na primátorskú kampaň Rudolfa Kusého 25-tisíc eur. Zvyšok príspevku KDH na Kusého kampaň mal ísť z pôžičky a ďalších neidentifikovaných príjmov strany.

Obrázok – Denník N

Kandidáti na županov a primátorov dokázali počas 4,5 mesiaca trvajúcej kampane pred voľbami nazhromaždiť na presviedčanie voličov dovedna 12 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy príjmov všetkých kandidátov a strán, ktorí si podľa zákona mali zriadiť transparentný účet. V Transparency sme všetky takéto účty dohľadali a dáta z nich zozbierali na portáli VOLBY.TRANSPARENY.SK.

Povinnosť viesť platenú kampaň cez transparentný účet sa vzťahovala na všetkých kandidátov na županov, ako aj na primátorov a starostov v mestách, obciach a mestských častiach Bratislavy a Košíc nad 5000 obyvateľov. Takýchto samospráv máme vrátane ôsmich žúp aktuálne na Slovensku 167. Dovedna sa v nich o priazeň voličov uchádzalo 708 politikov (76 v župných a 632 v miestnych voľbách).

Transparentný účet sa nám nepodarilo dohľadať pri vyše 160 z nich. Zväčša preto, že im kampaň financovali cez svoje spoločné transparentné účty iba politické strany. Narazili sme však aj na desiatky nezávislých či kandidátov ministrán, ktorí nevyužívali transparentné účty vôbec a platenú kampaň tak zrejme úplne vypustili.

Štruktúra príjmov na transparentných účtoch sa v závere kampane oproti našej priebežnej analýze z polovice októbra už veľmi nemenila. Viac ako 40 percent príjmov získali kandidáti od strán, ktoré do kampaní naliali 4,85 milióna eur. Najviac, cez 1,1 milióna eur, pritom na kampaňový účet vložilo hnutie Sme rodina.

Vyše 30 percent peňazí pre uchádzačov o posty županov a primátorov miest nad 5000 obyvateľov pochádzalo od kandidátov samotných a ich identifikovateľných rodinných príslušníkov. Firemné dary tvorili len 2,2 percenta z celej sumy.Až 26% alebo 3,13 milióna eur prispeli kandidátom podporovatelia, v niektorých prípadoch aj vrátane ich spriaznených kandidátov na poslancov. Najúspešnejším bol v tomto ohľade bratislavský primátor Matúš Vallo a jeho Team Bratislava, ktorí dokázali zburcovať vyše 1200 unikátnych darcov. Tí im dovedna prispeli takmer 250-tisíc eur.

Výdavky na účtoch sú zatiaľ zhruba o 1,3 milióna eur nižšie ako príjmy, splatnosť faktúr dobieha aj po voľbách.

Podrobnosti o financovaní kampaní si môžete pozrieť na portáli VOLBY.TRANSPARENY.SK, kde dáta ďalej kompletizujeme a kde bude po vyúčtovaní kampaní k dispozícii aj knižnica transparentných účtov, ktoré začnú postupne zo stránok bánk miznúť.

Predsedovi strany Spolu a poslancovi parlamentu Miroslavovi Kollárovi sa nepodarilo obhájiť post primátora Hlohovca. V pomere 45:55 prehral s mestským poslancom Ivanom Baranovičom. „Zmenu máme už túto sobotu vo svojich rukách,“ burcoval vyzývateľ doterajšieho primátora voličov na sociálnej sieti pár dní do volieb. Cez víkend mohol oslavovať.

Podobný priebeh však vo víkendových voľbách primátorov a starostov nebol vôbec častý. Mandát sa podarilo obhájiť šéfom radníc až v 71% z 2904 obcí, kde sa konali voľby. Ak by sme vzdali do úvahy len tých primátorov a starostov, ktorí znovu kandidovali, ich úspešnosť bola drvivá. Obhájiť mandát sa podarilo až 86% percentám z nich, čo je ešte o niečo viac, ako naposledy. Presvedčivý výsledok úradujúcich šéfov radníc je do veľkej miery nepochybne aj ich dobrým vysvedčením. Mnohé mestá (podobne ako župy, kde pozíciu neobhájil len Milan Belica v Nitrianskom kraji) boli mimoriadne aktívne aj pri boji s pandémiou, čo bolo neraz v očividnom kontraste s vajataním vlády a štátnych inštitúcií.

Druhým, tiež očividným dôvodom úspechu mnohých z nich, bola aj výhodná pozícia kandidatúry z funkcie. Tá im prinášala v kampani citeľné výhody oproti ich vyzývateľom. A to nielen v podobe väčšieho či menšieho stotožňovania úspechov či rozvoja mesta s vlastnými zásluhami, ale aj vo forme neférových výhod ako bolo zneužívanie verejných zdrojov či mestských a obecných komunikačných kanálov (radničné noviny, oficiálne weby, sociálne siete a pod.) na vlastnú propagáciu.

Zďaleka nie všetci primátori a starostovia lákavému pokušeniu podľahli a mnohí sa naozaj snažili pozíciu obhájiť predovšetkým vo férovej súťaží myšlienok a riešení. Aj my v Transparency sme však na prípady zneužívania funkcií počas volebného roka opakovane narážali a upozorňovali, obdobné podnety k nám najčastejšie prichádzali aj od občanov.

Transparency tu aj najbližšie štyri roky bude taktiež na to, aby sme na takéto prípady upozorňovali a cez verejný tlak vysielali spolu s vami signál politikom, že do slušnej spoločnosti tieto praktiky nepatria.