V októbri Transparency International Slovensko zverejnila výsledky rebríčka Otvorená samospráva 2010 – hodnotenie 100 najväčších samospráv na Slovensku. Mestá a obce hospodária s 3,5 miliardami eur ročne. V sto najväčších samosprávach Slovenska žije 2,7 milióna ľudí. Transparency preto zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov. Hodnotenie sa uskutočnilo počas septembra 2010.
Iba polovica miest používa elektronické aukcie
V čase hospodárskej krízy, výpadku financií z podielových daní by mali samosprávy využiť každú príležitosť na šetrenie, ktorá sa vyskytne. O to viac, keď toto šetrenie nijak neovplyvní kvalitu a rozsah poskytovaných služieb. Ba naopak, viaceré samosprávy využívajúce elektronické aukcie majú skúsenosti so zvýšením kvality a rozsahu služieb poskytovaných externými dodávateľmi a často za ešte lepšie vysúťažené ceny. Je preto otázkou, prečo iba 41 zo 100 najväčších samospráv elektronické aukcie pri verejnom obstarávaní tovarov a služieb používa. Je asi transparentnejšie požiadať o dotáciu na vykrytie výpadkov v rozpočte samosprávy štát.
Ešte horšia je situácia pri využívaní elektronických aukcií na predaj a nájom majetku. Áno, aj na tieto úkony sú aukcie veľmi vhodné a ekonomicky výhodné. Pri predaji ich však využíva len 8 samospráv a pri nájmoch iba 4.
Majetkové priznania verejne priznáva len polovica primátorov
So zverejňovaním svojich príjmov, majetku a funkcií má stále polovica starostov najväčších samospráv problém. Zo zákona ho síce poskytovať musia, často však končí len v komisii mestského zastupiteľstva pre ochranu verejného záujmu, a nie je tak možné napríklad nárast majetku starostu kontrolovať verejnosťou. Aktívne a otvorene – prostredníctvom internetu – svoj majetok zverejňuje len 6 starostov. Po vyžiadaní majetkových priznaní síce úspešnosť stúpla na 51, zvyšok mestských úradov ale majetkové priznania odmietli poskytnúť alebo na žiadosti vôbec neodpovedali.
Bytové škandály aj kvôli nedostatku informácií
Iba v troch samosprávach: Šali, Bratislave – Petržalke a Žiline sú zoznamy prideľovaných bytov verejne a aktívne zverejňované prostredníctvom internetu. Tieto samosprávy sa v hodnotení umiestnili aj v top 10 najotvorenejších. Podobne negatívne je to aj zo zoznamami žiadateľov o byt. Samosprávy ich nezverejňujú, často argumentujúc ochranou osobných údajoch, resp. údajov o sociálnom statuse. Na mestské byty sa však jednotlivcom z daní skladáme všetci. A určite je zverejňovanie mien žiadateľov menej bolestivé, ako zistenie, že byt získal ten, ktorý ho určite nepotreboval.
Zmluvy a faktúry zverejňuje len 10 samospráv
Za posledné 4 roky sa stávalo často, že v otvorenosti, transparentnosti a efektívnom konaní predbiehali jednotlivé samosprávy aj štát. Dôkazom je aj 10 samospráv, ktoré už v septembri 2010 zverejňovali faktúry a zmluvy na svojich weboch. Výsledkom nie je len údajná „vyššia administratívna záťaž“ a potreba kúpiť jeden skener za 30 eur. Ale napríklad aj vďaka zverejňovaniu faktúr a zmlúv a ostatným transparentným opatreniam sa môže dosiahnuť výrazné šetrenie. Zverejňovanie totiž dopredu vyvíja tlak na predstaviteľov a zamestnancov miest a tiež na samotných obstarávateľov, aby boli zmluvy pre mesto výhodné. A tak sa napríklad v meste Šaľa môžu pochváliť, že aj napriek „krízovému roku“ 2009 skončili s hospodárskym prebytkom.
Tomáš Jacko
Článok pôvodne vyšiel na našom eTrend blogu.
