Každý piaty tender sa u nás robí elektronickou aukciou

Každý piaty tender sa u nás robí elektronickou aukciou

Najväčšie úspory pri e-aukciách sa dosiahli pri stavebných prácach a konzultačných službách

Každé piate verejné obstarávanie za uplynulých 12 mesiacov sa konalo aukčným spôsobom. Na objeme obstarávania sa aukcie podieľali dvanástimi percentami. Za dvanásť mesiacov od povinného zavedenia elektronických aukcií vo verejnom sektore v apríli 2011 sa aukcie použili v 764 tendroch za 148 miliónov eur bez DPH. Za jeden rok tak objem i počet uskutočnených aukcií dosiahol trojnásobne vyššiu úroveň ako za celú históriu verejného obstarávania  na Slovensku.  Pre porovnanie, v celom roku 2009 sa elektronické aukcie použili len pri 48 väčších nákupoch za 9,1 milióna eur. Vyplýva to za analýzy Transparency International Slovensko na základe dát z portálu Otvorené verejné obstarávanie (tender.sme.sk).

Najviac sa aukcie používali pri nákupoch zdravotníckeho tovaru a pri obstarávaní hotelových a reštauračných služieb. Tieto dve skupiny tvorili takmer polovicu objemu aukcií (pozri graf v prílohe). Pri desatine objemu aukcií sa nakupovali stavebné práce a podobné objemy smerovali aj na nákup kancelárskej techniky.

Najvyššie úspory pri elektronických aukciách oproti tendrom bez ich použitia dosiahli obstarávania právnych a konzultačných služieb (úspora 21% z plánovanej ceny) a stavebných prác (úspora 20%, viac v tabuľke č.1 v prílohe). Výrazné úspory sa aukciami za ostatný rok dosiahli aj pri nákupe služieb pre likvidáciu odpadu (14%) a pri energiách (9%). Naopak žiadne úspory aukčnou metódou nedosiahli nákupy nábytku a potravín, a len mierne pri kúpe áut a zdravotníckej techniky (zhruba dve percentá).

Najväčší počet aukcií uskutočnil Národný ústav tuberkulózy a pľúcnych chorôb (55 tendrov za 0,8 milióna eur). Z ministerstiev boli najaktívnejšie ministerstvo obrany (51 tendrov za 10,6 mil. eur) a ministerstvo práce, ktoré aukcie použilo pri 50 zákazkách za takmer 28,4 milióna eur. Z miest bola najväčším obstarávateľom s aukciami za 3,7 milióna eur Považská Bystrica.

Priemerná veľkosť tendrov s použitou akciou dosiahla 194  tisíc eur. Minuloročná novela zákona o verejnom obstarávaní zaviedla povinnosť používať elektronické aukcie pre tovary a služby nad 40 tisíc eur a pre stavebné práce nad 200 tisíc eur (do 1.januára 2012 boli limity vyššie). Pri službách a stavbách však môžu obstarávatelia ostať pri klasickej metóde, ak nie je dostatočne možné definovať technické požiadavky na nakupovaný predmet.

Hlavnou výzvou pre reguláciu verejného obstarávania v oblasti aukcií ostáva väčšia kontrola zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a podpora aukcií s tzv. otvoreným koncom, kde v priebehu súťaže nové najnižšie ponuky umožňujú dostatočný čas pre konkurentov reagovať pred definitívnym ukončením aukcie.

Gabriel Šípoš , riaditeľ Transparency International Slovensko

 

Prílohy

Graf č. 1. Podiel objemu nakupovaných predmetov pri tendroch, kde sa použili elektronické aukcie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č.1. Cenová úspora pri elektronických aukciách podľa predmetu (predmety, kde bolo vykonaných minimálne 10 aukcií od apríla 2011; úspora počítaná oproti predpokladanej cene)

Zdroj: Dáta tender.sme.sk, prepočty Transparency International Slovensko

 

Tabuľka č. 2. Najväčší obstarávatelia podľa objemu vykonaných aukcií (apríl 2011-marec 2012)

Zdroj: tender.sme.sk

 

Tabuľka č. 3. Najväčší obstarávatelia podľa počtu vykonaných aukcií (apríl 2011-marec 2012).

Zdroj: tender.sme.sk

Posted in vestnik | Comments Off on Každý piaty tender sa u nás robí elektronickou aukciou

Pred voľbami sa naozaj míňa viac

Pred voľbami sa naozaj míňa viac

Dáta o tendroch potvrdzujú vplyv politického cyklu

S odchodom vlády je mnohokrát spojená personálna výmena nielen vo vláde samotnej, ale aj vo veľkej časti vládnych inštitúcií. Ľudia sa však s prístupom k moci a príležitostiam lúčia vždy neradi. Striedanie vlád je preto obdobím, kedy sa ľudia vo funkciách snažia vyťažiť pre seba a svojich blízkych maximum, ktoré ich pozícia ponúka, a to všetko z prirodzenej obavy, že po výmene vlád už podobnú príležitosť mať nebudú. V Transparency International Slovensko sme sa preto rozhodli pozrieť na rozdiely v objeme verejného obstarávania v závislosti od času zostávajúceho do volieb. Očakávali sme, že s krátiacim sa časom zostávajúcim do volieb sa bude objem verejného obstarávania zvyšovať.

Nášmu predpokladu nasvedčujú aj známe prípady predražených chybných zmlúv podpísaných narýchlo tesne pred voľbami. Za niektoré z prípadov môžeme spomenúť Mikolajovu zmluvu o pripojení škôl na internet v hodnote 37,7 milióna eur podpísanú len dva dni pred voľbami, zmluvu Úradu vlády v hodnote vyššej ako milión eur určenú na školenia zamestnancov podpísanú v rovnakom čase, alebo kritizovaný Uhliarikov tender (vyhlásený tiež iba pár mesiacov pred voľbami) na výber firmy, ktorá mala vykonávať poradenské služby pre všetkých asi 70 organizácií rezortu zdravotníctva- tento tender bol však nakoniec zrušený.

Príkladov je teda dosť. Na preskúmanie, či sú tieto prípady iba náhodou, alebo ide naozaj o trend, ktorý sa dá pozorovať pri striedaní vlád sme sa pozreli na dáta z portálu tender.sme.sk. Zamerali sme sa najmä na údaje o objeme verejného obstarávania v ústrednej štátnej správe a miestnej samospráve v období 10 mesiacov pred voľbami, v mesiac volieb a 10 mesiacov po voľbách. Mesiac volieb a mesiac po voľbách sme zvolili kvôli tomu, že u niektorých tendrov môže trvať aj do dvoch mesiacov, kým sa ponuky vyhodnotia a tender sa definitívne uzavrie. Pozerali sme sa iba na dáta od roku 2009, keďže zverejnené údaje do tohto obdobia nemusia byť kompletné a teda nemusia mať výpovednú hodnotu. U vlády Ivety Radičovej sme sa pozreli na posledných 12 mesiacov pred voľbami, keďže na marcové a aprílové údaje si ešte budeme musieť počkať.

Z dát, na ktoré sme sa pozerali, sme odstránili aj jednorázové položky, ako napr. diaľnice, ktoré by nám ovplyvňovali priemerné hodnoty za mesiac do značnej miery. Dáta vyobrazené v prvom a druhom grafe nám môžu naznačiť istý trend, musíme však pripomenúť, že v roku 2010 boli povinne zverejňované iba výsledky tendrov s hodnotou nad 60 000 EUR, zatiaľ čo od apríla roku 2011 sa povinne zverejňujú tendre už od 10 000 EUR. U obidvoch prípadov však môžeme skutočne pozorovať rastúci trend objemu verejného obstarávania s približujúcimi sa voľbami. Tento rast je zjavnejší najmä v posledných dvoch-troch mesiacoch vlády Roberta Fica.

0703-1

Na predchádzajúcom grafe môžeme jasne pozorovať nárast objemu obstarávania pred voľbami a jeho prudký pokles po voľbách, čo iba potvrdzuje predpoklad, že pred voľbami sa skutočne utráca viac. Pokles na uvedenom grafe však môže súvisieť aj s tým, že v čase formovania novej vlády je nižší objem verejného obstarávania prirodzený kvôli prebiehajúcim zmenám vo vládnych inštitúciách. U vlády Ivety Radičovej nárast verejného obstarávania nie je až taký dramatický, ale môžeme ho jasnejšie pozorovať od vyhlásenia predčasných volieb (označený v grafe červenou čiarou). U volieb do miestnej samosprávy sme podobný trend nezaznamenali.

0703-02

Autor: Ľuba Riapošová, Transparency International Slovensko

Posted in vestnik | Comments Off on Pred voľbami sa naozaj míňa viac

Štát nakupoval v roku 2011 efektívnejšie

Štát nakupoval v roku 2011 efektívnejšie
Objem tendrov s viac ako piatimi uchádzačmi sa za dva roky zdvojnásobil

Firmy o štátne zákazky súťažili v minulom roku viac a štát tak dosiahol vyššie úspory ako v predchádzajúcich rokoch. Nákupy s jedným uchádzačom klesli za posledné tri roky zo 47% na 38% objemu všetkých tendrov, kým na druhej strane z desatiny na pätinu vzrástol objem obstarávania, v ktorom súťažilo aspoň päť firiem. Priemerná úspora oproti predpokladanej cene dosiahla minulý rok 14%, kým v roku 2009 to bolo len 5%. Vyplýva to z analýzy kvality verejného obstarávania v rokoch 2009-2011, ktorú pripravila Transparency International Slovensko.

Kým v roku 2009 o verejné zákazky v priemere súťažili 2,3 firmy, minulý rok to už bolo 3,6 uchádzačov. Vysoká účasť spoločností v tendroch pozitívne vplýva na kvalitu a výhodnosť ponúk. Slovensko tak za dva roky stiahlo na polovicu zaostávanie oproti krajinám EÚ,  kde o priemerný tender súťaží päť dodávateľov.

Hlavným dôvodom zvýšenia súťaživosti a výhodnosti ponúkaných cien je okrem ekonomickej krízy najmä masové zavedenie elektronických aukcií a sprísnenie postupu užšou súťažou. V druhej polovici roka 2011 sa e-aukcia používala už v každom štvrtom tendri, kým v roku 2009 to bolo v každom 140. obstarávaní.

Ako ukázala minuloročná štúdia Transparency, úspory pri aukciách sú v priemere dvojnásobné oproti tendrom s klasickou metódou jedného kola ponúk.

Minulý rok celý verejný sektor zadal zákazky za 2,5 miliardy eur. Práve štátne tendre sú podľa prieskumov medzi podnikateľmi oblasťou vysoko náchylnou na klientelizmus a korupciu.

V štúdii čerpala Transparency dáta o výsledkoch verejného obstarávanie z aplikácie Otvorené verejné obstarávanie (tender.sme.sk)

Celá analýza je prístupná online na http://bit.ly/Obstaravanie2011.

Projekt monitoringu kvality štátnych zákaziek bol podporený zo zdrojov Siemens Integrity Initiative.

Posted in vestnik | Comments Off on Štát nakupoval v roku 2011 efektívnejšie

Transparentnosť spoločností založených mestom

Ako sú kreované riadiace a kontrolné orgány v mestských spoločnostiach, sedia v nich aj miestni poslanci, na základe čoho prijímajú zamestnancov a aké informácie zverejňujú o svojom hospodárení? Tieto a mnohé ďalšie podrobnosti o činnosti mestských firiem sa dočítate v našej publikácii z roku 2011 Transparentnosť spoločností založených mestom.

Posted in firmy, firmy-analyzy, firmy2015 | Comments Off on Transparentnosť spoločností založených mestom

Keď web župy nie je len povinnosťou: Dobré príklady online transparentnosti žúp

Samosprávne kraje obstáli v prvom rebríčku otvorenosti skôr zle. V priemere kraje nedosiahli ani polovicu možných bodov a najlepší banskobystrický kraj len 53 bodov zo sto. V rebríčku miest z roku 2010, ktorý skúmal takmer totožné oblasti pritom najlepšia Šaľa dosiahla až 71 bodov.

Takmer 70 bodov bolo prideľovaných na základe (ne)zverejnených informácií na internetových stránkach.  Tie sú v dnešnej dobe oveľa prirodzenejším komunikačným prostriedkom voči občanom ako úradné tabule, noviny alebo regionálna televízia. Výsledky ukazujú, že väčšina žúp jednak nemá na internete dôležité dokumenty ako výsledky obstarávaní  alebo zoznamy neúspešných žiadateľov o dotácie.

Nájdu sa však aj župy s dobrými stránkami, ktoré by sme radi vyzdvihli.

V banskobystrickom kraji napríklad používajú vzorový web zastupiteľstiev, kde si návštevník vie nájsť zápisnice z každého zasadnutia zastupiteľstva ako aj jeho komisií. Internetová stránka zastupiteľstiev ponúka možnosť radenia informácií chronologicky, podľa komisií, zúčastnených osôb, alebo fulltextového vyhľadávania podľa kľúčových slov. Pre lepšiu orientáciu slúži zoznam všetkých citovaných osôb s popisom ich funkcie.

Bystrická župa ako jediná tiež ponúka osobitný dokument, ktorý podrobne vysvetľuje prebiehajúce investície kraja, od účelu po sumy už preinvestované ako aj tie plánované v ďalších troch rokoch.

Ešte užitočnejšie by bolo dáta nevkladať len do pdf dokumentov, ale urobiť dáta triediteľné (napr. podľa výšky investícií) a vizualizovať polohu stavieb aj do máp, aby občania videli, čo sa stavia či mení v ich okrese či meste.

Žilinská župa pekne spracuváva zaslané infožiadosti.   Okrem zákonnej povinnosti odpovedať ich aj zverejňuje na svojom webe. Tým šetrí čas aj sebe aj občanom, aby sa nepýtali na rovnaké veci ako iní žiadatelia. Je akurát škoda, že odpovede sú delené po rokoch – nie je možné vyhľadávať vo všetkých odpovediach. Mnohé z nich sú pritom stále platné.

Naopak, príkladom zle spravovaných webstránok je trnavská župa, ktorá pokrýva skôrr otreby úradníkov kraja ako občanov. Hlavné záložky delia stránku podľa odborov úradu, nie podľa tém, ktoré by mohli občania hľadať, ako napr. rozpočet, dotácie, či voľné pracovné pozície. Stránky sú plné dlhých textov s prílohami, takmer bez hyperliniek. Snaha zistiť ako hlasovali poslanci zastupiteľstva je márna, dostanete len chybový odkaz. Množstvo dokumentov je ukladané bez ohľadu na to, či ide o návrhy predpisov, záverečný účet alebo informácie o fotografickej súťaži do jednej podstránky výstižne nazvanej „Dokumenty a výzvy“.  V orientácii nepomôže ani vyhľadávanie na hlavnej stránke, ktoré nerobí nič.

 

Gabriel Šípoš, Matej Kurian

Posted in samospravy, samospravy_old, zupy, zupy2011 | Comments Off on Keď web župy nie je len povinnosťou: Dobré príklady online transparentnosti žúp