Kandidát strany Princíp na košického župana Džemal Kodrazi porušil pri financovaní svojej volebnej kampane zákon. Jeho jediný viditeľný príjem na transparentnom účte tvorí 5-tisícový vklad z bankomatu, čo zákon o volebnej kampani neumožňuje. Ten striktne hovorí, že na účet „musia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu“. Pri vkladoch v hotovosti totiž nie je možné skontrolovať, kto peniaze na účet vložil a či išlo o peniaze samotného kandidáta, niektorého z darcov či strany. Preveriť nemožno ani to, či kandidát neprijal peniaze od subjektu, ktorému to zákon neumožňuje (napríklad od občianskeho združenia).
„Áno máte pravdu, že som urobil vklad cez bankomat, sú to moje vlastné financie. Áno, to je chýba ktorú som spravil mojou nevedomosťou. A bohužiaľ to neviem to už napraviť,“ napísal nám Kodrazi. Zvláštnosťou účtu kandidáta Princípu (v uplynulých komunálnych voľbách strana kandidovala pod názvom Šport do Košíc a na Východ) je aj to, že jeho výdavky zobrazované na účte od 18. augusta presahujú príjmy o vyše 10-tisíc eur.
Kodrazi nie je jediný, kto v kampani používa „keš“. Na opačnej – výdajovej strane vidno výbery kartou najmä pri Kotlebovcoch. Od začiatku kampane si už z bankomatu vytiahli dokopy 18 800 eur, čo je vyše desatina ich doterajších kampaňových výdavkov. Desaťtisíc eur si začiatkom septembra v hotovosti vybral aj kandidát na prešovského župana Ján Bync, ktorý za kampaň doteraz zaplatil najviac zo všetkých nezávislých kandidátov na Slovensku (cez 170-tisíc eur). Jeden výber „kešu“ vo výške 5-tisíc eur s poznámkou „dotácia pokladnice“ však v júni zrealizovala napríklad aj strana Smer.
V Transparency sme takúto prax kritizovali už pred parlamentnými voľbami, keď na účte Kotlebovcov výbery v hotovosti taktiež presahovali desať percent všetkých výdavkov. Účel aj koneční adresáti týchto transakcií tak zostali počas kampane pred verejnosťou skryté, čo je v priamom rozpore so zmyslom transparentných účtov.
Posted involby2022-aktuality|Comments Off on Kandidát na košického župana porušil zákon o kampani
Verejná kontrola je v roku 2022 najľahšia v Partizánskom, najviac prekážok kladie aktívnym občanom Nová Dubnica.
V poradí šiesty rebríček transparentnosti miest, ktorý už od roku 2010 zverejňuje Transparency International Slovensko, priniesol dosiaľ najlepšie výsledky v histórií meraní. Zlepšiť aspoň nepatrne sa v priebehu volebného obdobia dokázalo 74 zo stovky najväčších mestských samospráv. Ich priemerné skóre presiahlo 63%, čo je oproti roku 2018 nárast o 6 percentuálnych bodov. Mestá v otvorenosti stále zaostávajú za župami, ktoré v májovom meraní dosiahli v priemere skóre 69%.
Rebríček transparentnosti nemeria úroveň služieb, efektívnosť hospodárenia ani korupciu. Čím otvorenejšia je ale samospráva voči verejnej kontrole, tým ľahšie sa v nej dokážu obyvatelia na veciach verejných podieľať a upozorňovať aj na prípadné nedostatky a zlyhania. Kvalitu práce našich zástupcov v samosprávach dokážeme posúdiť len vtedy, ak sa kľúčové rozhodnutia nerobia skryté za dverami nedostupných kancelárií, ale pred očami verejnosti.
Kým pred štyrmi rokmi získali najvyšší rating transparentnosti A+ len dve mestá, aktuálne je ich už päť. Najväčšiu mieru transparentnosti obyvateľom v roku 2022 poskytuje Partizánske so skóre takmer 88%, nasleduje ostatný víťaz rebríčka Vranov nad Topľou s vyše 86% a Stará Turá s takmer 84%. Najvyšší rating ešte získali Prievidza (83%) a Rožňava (81%).
Čelo rebríčka tak obsadili prevažne menšie samosprávy, Stará Turá s 8,5-tisíc obyvateľmi patrí vôbec k najmenším vo výbere. Toto mesto sa dostalo aj medzi trojicu skokanov rebríčka, keď si polepšilo o 72 pozícií a takmer 33 percentuálnych bodov. Z hľadiska umiestnenia zaznamenal najväčší vzostup Šamorín (z 96. na 17. pozíciu), skóre si najviac vylepšilo Humenné (z necelých 32% na takmer 67%).
Krajské mestá s výhodou väčších rozpočtov a viac zamestnancov sa umiestnili od 6. Banskej Bystrice až po Prešov v úvode štvrtej desiatky.
Ako mesto najmenej otvorené voči verejnej kontrole možno v súčasnosti označiť Novú Dubnicu so skóre 35%. Medzi najslabšími obstála až v 8 z 11 posudzovaných oblastí.
Celkovo bodovali samosprávy najlepšie v kategóriách Územné plánovanie a stavebný úrad, Prístup k informáciám a Rozpočet a zmluvy, pri ktorých získali v priemere cez 75% možných bodov. Váha jednotlivých kategórií v rebríčku je však značne rozdielna (viď tabuľka).
V praxi to znamená napríklad to, že až 9 z 10 miest zverejňuje v istej forme na svojom webe oznámenia či rozhodnutia v stavebnom a územnom konaní, 8 z 10 zverejňuje vopredmateriály na rokovania zastupiteľstiev a 9 z 10 samospráv sa snaží svoj rozpočet opísať obyvateľom zrozumiteľným jazykom.
Najslabšie výsledky dosiahli mestá v oblastiach Etika a konflikt záujmov, Dotácie a granty (po 41%) a Predaj a prenájom majetku (38%). Negatívnymi príkladmi z týchto oblastí sú nedôsledné zverejňovaniemajetkových priznaní poslancov (vlaňajšie malo v septembri 2022 zverejnených len 37% miest), absencia špecifických kritérií pre prideľovanie dotácií na kultúru či šport (až v 56% miest) či chýbajúce sekcie o výsledkoch súťaží na predaj a prenájom majetku (našli sme v tretine miest).
Potešiteľné je, že zlepšenie sme v priemere namerali až pri 75 zo 103 medziročne porovnateľných indikátorov. Tých bolo v aktuálnej edícii celkovo 109.
Vyzdvihnúť možno viacero ukazovateľov naprieč všetkými oblasťami verejnej kontroly. Počas pandémie opäť citeľne stúpol počet miest uverejňujúcich video alebo zvukové záznamy z rokovaní mestských poslancov. Aktuálne sme ich nenašli už len v prípade 11 zo 100 najväčších miest. V roku 2018 ich ešte bolo 28. Vzrástol aj počet samospráv využívajúcich nástroje participatívneho rozpočtovania, keď obyvatelia sami rozhodujú o využití časti mestských peňazí na komunitné projekty. Aktuálne je v stovke miest takých už 39. Etický kódex volených predstaviteľov už má prijatých 57% hodnotených samospráv, kým naposledy to bolo len 38%.
Rebríček identifikuje aj problematické oblasti. Cez výberové konania mestá stále prijímajú menej ako 60% referentov a zhruba 85% vedúcich zamestnancov. Výšku odmien poslancov prehľadne a pravidelne nezverejňujú vyše dve tretiny samospráv. Rokovania komisií zastupiteľstiev sú automaticky otvorené aj pre verejnosť iba v polovici miest. Výraznejšie sa ešte neujalo ani ohlasovanie nekalých praktík zamestnancami radníc, od roku 2019 zaznamenali aspoň jeden podnet iba v 12 z nich.
Podobne ako pri župách sme do hodnotenia miest zahrnuli aj novú otázku na otvorené dáta. Aspoň minimum datasetov v štandardoch umožňujúcich vytváranie vizualizácií či aplikácií zverejňovalo 51 zo 100 miest. Ďalej sú v tomto ohľade veľké mestá, najmä Bratislava, Košice, Prešov a Trnava.
Pri zostavovaní rebríčku sme vychádzali z piatich rôznych zdrojov od webov miest, cez dotazník zaslaný úradom, radničné médiá, informácie z portálov ÚVO či EKS až po otázky bežných občanov. Negatívne dopadol predovšetkým náš test mestských organizácií. Vybrané zariadenia sociálnych služieb či kultúrne organizácie sme cez infožiadosť spolupracovníka požiadali o jednoduchú informáciu o nákladoch na upratovacie služby. Až 54% z nich vôbec neodpovedalo, čím porušili zákon.
Meranie transparentnosti samospráv považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá zužuje priestor pre nekalé praktiky. V žiadnom prípade sa však horšie hodnotená samospráva nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak. Podrobné výsledky hodnotenia, vrátane analytických funkcií, nájdete na portáli http://samosprava.transparency.sk.
„Projekt ‘Aktívnym občianstvom ku kvalitnejšej samospráve (With Active Citizenship for a Better Selfgovernment)’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.
Netransparentné informovanie o platbách za kampaň v nitrianskej župe je zrejme nákazlivé. Koncom augusta sme v Transparency kritizovali kandidáta Hlasu a Sme rodina Branislava Becíka za neidentifikovateľné platby na jeho transparentnom účte dovedna za 46-tisíc eur. O šesť týždňov bližšie k voľbám to vyzerá podobne aj na transparentných účtoch jeho vážnych súperov – súčasného župana Milana Belicu (kandiduje ako nezávislý) a Martiny Holečkovej (koalícia KDH, SaS, Tím Kraj Nitra, Šanca, Spolu, ODS, DS, OKS, Za ľudí).
Belica z transparentného účtu zatiaľ na kampaň odoslal dovedna 30-tisíc eur v piatich platbách, komu však nie je jasné ani pri jednej. Namiesto údaju o protistrane figuruje pri všetkých len údaj „NOTPROVIDED“ (neposkytnuté). Z poznámok aspoň čiastočne vidno, že išlo o platby za prieskum, komunikačnú kampaň či bilbordy a facebook. Sedem väčších neidentifikovateľných platieb dovedna za takmer 35-tisíc má na účte aj Holečková, z poznámok možno vyčítať len, že išlo o úhrady faktúr.
Slovenská sporiteľňa, kde majú obidvaja založený transparentný účet, nám potvrdila, že informácia NOTPROVIDED znamená, že klient údaj o protistrane nevyplnil a banka ho k dispozícii nemá.
Spomínaný nešvár nie je rozšírený len v súboji o nitrianskeho župana. Vôbec najnetransparentnejšiu kampaň v tomto ohľade má bývalý futbalový rozhodca, poslanec parlamentu a aktuálny kandidát na prešovského primátora Ľuboš Micheľ (Hlas). Na jeho účte svieti informácia „NOTPROVIDED“ až pri 16 platbách dovedna za 62-tisíc eur. Z popiskov tiež vidno iba, že išlo o úhrady faktúr. Komu a za čo, verejnosť nezistí. Výraznejšie sa tento problém objavuje napríklad aj na účtoch nezávislých kandidátov na primátora Nitry Štefana Štefeka (6 platieb dovedna za vyše 10-tisíc eur) a Trenčína Miloša Mičegu (2 platby dokopy cez 17-tisíc). Mičega nám už dávnejšie odpísal, že v jeho prípade išlo o úhradu mediálnej kampane pre spoločnosť UNIVERSAL McCANN.
Mimochodom, vyššie spomínaný kandidát na nitrianskeho župana Branislav Becík si našu kritiku zobral k srdcu a využil možnosť Fiobanky editovať poznámky pri platbách aj spätne. Z nich sa už dnes dá vyčítať nielen to, že išlo napríklad o platby reklamným agentúram Nubium, BigMedia či ISPA, ale aj čo a v akom množstve si od nich kandidát objednával.
Posted involby2022-aktuality|Comments Off on Údaje o kampani župana Belicu: NOTPROVIDED
V roku 2017 sa vyzývateľovi vtedajšieho banskobystrického župana Mariana Kotlebu podaril na regionálne pomery husársky kúsok. Ján Lunter rozbehol pred voľbami crowdfundingovú kampaň, na transparentný účet mu podľa údajov na jeho webe prispelo 538 darcov takmer 23-tisíc eur. „Moju kampaň podporilo viac ako 500 darcov, čo nemá v histórii Slovenska obdobu,“ pochvaľoval si Lunter. Kotlebu s prehľadom porazil. Zopakovať úspešnú crowdfundingovú kampaň sa odvtedy podarilo len pár politikom, najmä súčasnému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi v roku 2018 a aktuálnej prezidentke Zuzane Čaputovej o rok na to.
Necelý mesiac pred spojenými miestnymi a župnými voľbami to na masovejšie zopakovanie modelu sympatizantami financovanej kampane veľmi nevyzerá. Výraznejší počet unikátnych darcov sa zatiaľ podarilo zmobilizovať opäť len Vallovi. Ten si pred voľbami založil regionálnu stranu Team Bratislava a z darov už vyzbierali cez 150-tisíc eur. Cez dve tretiny mu na účet poslali šiesti väčší darcovia (najviac žilinský podnikateľ Milan Dubec), na zvyšných 50-tisíc sa Vallovej strane vyzbieralo 640 menších darcov.
Takmer stovka unikátnych darcov podporila aj nezávislú kandidátku na banskobystrickú primátorku Dianu Javorčíkovú, ktorej sa takto bez vkladov od vlastnej rodiny podarilo vyzbierať už takmer 26-tisíc eur. Na treťom mieste s 87 darcami je aktuálne žilinský primátor Peter Fiabáne, ktorý od menších darcov vyzbieral zhruba 30-tisíc eur. Väčšie sumy sa podarilo získať aj košickému županovi Rastislavovi Trnkovi a košickému primátorovi Jaroslavovi Polačekovi. Obaja majú cez 50 unikátnych darcov, v prípade Polačeka ide často o kandidátov na poslancov z jeho širokej koalície.
Crowdfundingová kampaň sa zatiaľ veľmi nedarí politickým stranám, najviac voličov a členov ochotných prispieť má nateraz KDH. Od 43 z nich sa im podarilo vyzbierať okolo 23-tisíc eur. Podobnú sumu dosiaľ získala od 34 unikátnych darcov aj ďalšia nová regionálna strana Tím Kraj Nitra.
S neprajníkmi sa naopak borí Hlas, ktorej predseda Peter Pellegrini voličov nedávno vyzýval na zaslanie hoc aj tisícového alebo päťsto eurového daru. „Čo si naškrabkáme, to máme,“ vravel. Hlas má však dosiaľ na transparentnom účte iba dvadsať darov, z toho až 17 centových s ironizujúcim komentárom. Viaceré odkazujú práve na jeho citát o „naškrabkaní“. Pár „darcov“ však Pellegrinimu zanechalo aj komentáre za hranicou slušnosti, čo je slabinou dnešného nastavenia transparentných účtov bez minimálneho limitu na dar. Hlas tieto centové príspevky posiela voličom späť.
(mp)
Posted involby2022-aktuality|Comments Off on Politický crowdfunding sa darí zatiaľ najmä Vallovi