Ivan Korčok aj Peter Pellegrini stoja na začiatku druhého kola prezidentských volieb pred problémom. Svoju platenú kampaň by v závere potrebovali vygradovať, výraznejšie to však nebude možné. Obaja sú totiž blízko pod finančným limitom pol milióna eur, ktorý nesmú prekročiť. Vďaka tomu môžu ešte viac zosilnieť špinavé praktiky, aké sa diali už aj doteraz.
Víťaz prvého kola volieb Ivan Korčok má na svojom transparentnom účte výdavky 428-tisíc eur, v skutočnosti sú však ešte o niečo vyššie, nakoľko tu, napríklad, chýba faktúra za utorkový míting v Bratislave. Peter Pellegrini mal v závere prvého kola silnú online kampaň, vďaka čomu sa dotiahol na Korčoka. Po zrátaní bilbordovej kampane, ktorú zatiaľ nezaplatil (jej výšku sme odhadli na 250-tisíc eur), má výdavky približne na úrovni svojho súpera.
Pellegrinimu však toho chýba na účte viac. Doteraz sa na ňom napríklad neobjavili žiadne cestovné výdavky, personálne náklady kampane, či náklady za výrobu produkčne pomerne náročných videí. V skutočnosti na tom teda môže byť ešte horšie ako Ivan Korčok. Obaja kandidáti tak majú na kampaň v druhom kole iba niekoľko desiatok tisíc eur, čo nie je vôbec veľa. Nemôžu si tak dovoliť žiadne výraznejšie platené aktivity.
Naplno sa tak prejavuje príliš nízky finančný limit pre prezidentské voľby, ako aj absencia osobitného limitu pre druhé kolo volieb. V Transparency sa obávame, že v tejto situácii bude pokračovať obchádzanie, či dokonca porušovanie volebných pravidiel, aké sme zaznamenali najmä na pozadí kampane Petra Pellegriniho.
V priebehu prvého kola vyšli dve vydania schránkového špeciálu mesačníka Extra Plus podporujúce tohto kandidáta, ktoré podľa nás možno považovať za zakázanú kampaň tretej strany. Nezákonná je z nášho pohľadu aj antikampaň Voľte s rozumom. Tá na internete vyvrcholila tesne pred začiatkom moratória masívnym šírením videí napádajúcich Korčoka, ktorého napríklad obviňuje z ľahostajnosti voči úmrtiam civilistov v palestínskej Gaze.
V poriadku však nemuselo byť ani vydanie časopisu Maxim nadmerne propagujúce Pellegrinoho, či vydanie týždenníka .týždeň s Ivanom Korčokom na titulke a uverejnenie videa s ním v čase volebného moratória. Osobitným problémom sú politické strany, ktoré zákaz kampaňovania v prospech kandidátov obchádzajú cez paralelne bežiacu eurokoampaň. Smer tak propagoval Pellegriniho na mítingoch MDŽ po celom Slovensku a hnutie Slovensko, napríklad, najnovšie vyvesilo bilbordy podprahovo útočiace na Pellegriniho.
Štátna volebná komisia pre voľby, ani ministerstvo vnútra doteraz nedokázali proti týmto, ani ďalším praktikám nijako zasiahnuť. Spolu s verejnosťou budeme sledovať, či tak budú schopné učiniť v druhom volieb a zabezpečiť tým väčšiu rovnosť šancí pre oboch kandidátov.
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/
Ak sa vám zdá, že aktuálna prezidentská kampaň je oproti tej spred piatich rokov akási ospalejšia, potvrdzujú to aj výdavky. Kým do moratória pred prvým kolom vynaložili kandidáti a ich podporovatelia (kampaňovať v ich prospech vtedy mohli aj tretie strany) z transparentných účtov dovedna cez 2,5 milióna eur, ich dnešní nástupcovia uhradili do začiatku moratória z účtov len cez 900-tisíc eur.
Všetkým pôvodným 11 kandidátom sa dosiaľ dovedna podarilo vyzbierať na transparentných účtoch 1,12 milióna eur. Z toho najviac získali od individuálnych podporovateľov, na kampane od nich prišlo až 4892 príspevkov v celkovej výške 542-tisíc eur (mimo kandidátov samotných). Priemerne darovali 111 eur, z toho dva boli 20-tisícové a päť 10-tisícových.
Ďalšími 281-tisícmi prispeli dvom kandidátom aj ich materské strany, 238-tisícmi sa na kampaniach podieľali kandidáti samotní. Firemných darcov bolo tentokrát len cez štyri desiatky, celkovo kandidátom poslali 60-tisíc eur. Z toho až 50-tisíc pritom bolo od jednej firmy – Filmosa SK, s.r.o.
Celkovo tak kandidátom previedlo na účet aspoň 10-tisíc eur iba 13 darcov, vrátane strán a kandidátov samotných. Vo voľbách 2019 bolo takýchto štedrých podporovateľov cez 50, vrátane 150-tisíc eur od šéfa Sme rodina Borisa Kollára pre vtedajšieho kandidáta strany Milana Krajniaka či darov od podnikateľov v desiatkach tisíc pre Roberta Mistríka, Bélu Bugára, Zuzanu Čaputovú, Maroša Šefčoviča aj Štefana Harabina.
Historicky najväčším politickým darcom zostáva vtedajší osemdesiatnik Rudolf Trávniček, ktorý v roku 2007 poslal HZDS Vladimíra Mečiara v igelitke cez 7 miliónov korún (238-tisíc eur). Keď sa ukázalo, že ide o nemajetného invalidného dôchodcu z bratislavskej garsónky hnutie začalo peniaze Trávničkovi údajne splácať.
Historicky druhým najväčším darcom je dosiaľ niekdajší politik Mosta-Híd László Sólymos, ktorý tejto strane v priebehu rokov 2009 až 2020 poslal na daroch takmer 230-tisíc eur. Vyše 208-tisícmi eur prispela stranám KDH a neskôr Kresťanskej únii jej dnešná predsedníčka Anna Záborská.
Podrobné dáta o takmer 15-tisíc príspevkoch a pôžičkách politickým stranám za roky 2002 až 2022 si môžete pozrieť v sekcii FINANCOVANIE portálu VOLBY TRANSPARENCY SK, kde sme zozbierali údaje o súkromných donoroch pre strany za vyše 56 miliónov eur ako aj o 349 miliónoch eur z príspevkov od štátu. Údaje o neštátnych zdrojoch vychádzajú z výročných správ strán za posledné dve dekády. Databázu plánujeme po zverejnení aktuálnych výročných správ rozšíriť aj o údaje za rok 2023, ako aj o dáta z práve prebiehajúcej i predchádzajúcej prezidentskej kampane.
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/
Záver predvolebnej kampane pred prvý kolom prezidentských volieb sa odohráva na internete. Tu prebral iniciatívu Peter Pellegrini, ktorý v poslednom týždni investoval do online reklamy viac ako 15-tisíc eur. Je to dvojnásobok toho, čo vložil v posledných dňoch jeho hlavný súper Ivan Korčok.
Silnú online kampaň má aj pretí preferenčne najsilnejší kandidát Štefan Harabin, ktorý do šírenia svojich videí investoval v poslednom týždni viac ako 13-tisíc. Korčoka tesne predbehol aj Krisztián Forró (s výdavkami na online takmer 8-tisíc eur). O polnoci začína volebné moratórium a kandidáti budú musieť svoju reklamu zastaviť.
Ján Kubiš v závere výraznejšie nepridal (týždňové výdavky 1,5 tisíc eur), zvyšní kandidáti dokonca nemajú vôbec žiadnu online kampaň. Aktuálna prezidentská kampaň na internete zaostáva za tou poslednou v roku 2019, kde len súčasná prezidentka Zuzana Čaputová dala na online celkovo až 220-tisíc eur, čo je suma, ktorú teraz zrejme neprekonajú všetci kandidáti dokopy.
Pellegrini sa tak v závere prvého kola kampane doťahuje celkovými výdavkami na Korčoka. Ten dal dosiaľ na online 52-tisíc eur, Pelleggrini už 47-tisíc. Oboch brzdí fakt, že obaja sa už dostali s celkovými výdavkami cez sumu 400-tisíc eur (pri Pellegrinim ide o náš odhad) a do polmiliónového limitu, ktorý platí pre kandidátov, im ostáva už iba niekoľko desiatok tisíc, ktoré si musia odložiť na druhé kolo volieb. Korčok je zrejme v o niečo horšej situácii kvôli dlhšej kampani, ktorú začal už vlani. V Transparency opakovane kritizujeme, že víťazi prvého kola prezidentských volieb nemajú k dispozícii osobitný limit pre druhé kolo.
Peter Pellegrini má najväčší zásah pri statuse s inscenovaným videom, v ktorom mu obyčajní ľudia vyjadrujú svoju podporu. Kandidát do jeho šírenia investoval jeden a pol tisíca eur, vďaka čomu sa zobrazilo väčšej časti slovenského Facebooku (až 800-tisíc zobrazení). Rovnakú sumu Ivan Korčok investoval na sociálnej sieti do videoreakcie na svojho súpera Pellegriniho v súvislosti s oznámením českého premiéra o prerušení medzivládnych konzultácií so Slovenskom (až 600-tisíc zobrazení).
Najúspešnejší status kampane však vyprodukoval Igor Matovič, ktorý nemá vôbec žiadnu platenú kampaň a ako jediný prezidentský kandidát ani transparentný účet. Video o tom, ako sa hovorca jeho hnutia Slovensko vydal za ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou do Abu Dhabi sa stalo virálnym. Aj bez sponzoringu ho na Matovičovom profile lajkovalo päťtisíc ľudí.
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/
Peter Pellegrini tají zrejme najväčšiu bilbordovú kampaň spomedzi všetkých prezidentských kandidátov. Naznačujú to dáta spoločnosti Kantar Media, ktorá pre nás pripravila prehľad platenej politickej reklamy za mesiac február. Agentúra zmonitorovala 1230 klasických bilbordov s tematikou prezidentských volieb, z ktorých mohol mať Pellegrini podľa nášho prepočtu až 700.
Favorit volieb dosiaľ nezverejnil na svojom transparentnom účte platby za outdoor. K dnešnému dňu má v kampani len výdavky 155-tisíc, v skutočnosti by to po zarátaní bilbordov mohlo byť podobne, ako má jeho hlavný rival Ivan Korčok (aktuálne 423-tisíc). Ten vo februári nakúpil 310 bilbordov, ďalších 150 mal iný prezidentský kandidát Ján Kubiš a stovku Krisztián Forró. Pellegrini a Korčok mali aj menšie množstvá drahých bigbordov a ďalších drahších reklamných formátov, ako je napr. reklama na autobusoch MHD.
Vyčísliť presne Pellegriniho bilbordovú kampaň nie je možné, nakoľko najväčšia bilbordová spoločnosť BigMedia bola opäť ochotná zverejniť iba celkový počet predaných nosičov s politickou reklamou. Zvyšní kandidáti nemali problém pre Transparency vyčísliť svoje bilbordy, vďaka čomu možno skonštatovať, že predseda Hlasu mal okolo 700 bilbordov, plus ďalšie väčšie formáty. Kým Korčok minul vo februári na outdoor 90-tisíc eur, u Pellegriniho to mohlo byť viac.
Príklad, Korčok mal vo februári na Prístavnom moste v Bratislave (jedna z najdrahších reklám, akú si možno kúpiť), jeden bigboard, Pellegrini tam mal dva. Marcová bilbordová kampaň stojí Korčoka podľa jeho transparentného účtu 142-tisíc eur, Pellegrini má aj v tomto mesiaci viditeľne viac reklamných plôch. Kým Korčok na bilbordy doteraz vynaložil 232-tisíc eur, outdoorová reklama predsedu Hlasu mohla vyjsť už na štvrť milióna. Náš odhad môže kandidát spresniť, ak zverejní podrobnosti kampane.
Pellegriniho kampaň sme minulý týždeň vyhodnotili ako najmenej transparentnú. Jej problémom je aj to, že predseda parlamentu na ňu dosiaľ vyzbieral len 250-tisíc eur, pričom svojich darcov tají na straníckom účte strany Hlas. Hodnota kampane však vysoko prevyšuje túto sumu a je otázka, z čoho vlastne predseda vládnej strany kampaň financuje. On samotný oznámil, že dodrží zákon a jeho strana darcov zverejní vo výročnej správe, to však bude až na budúci rok.
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/
Najprehľadnejšie údaje o vedení prezidentskej kampani majú voliči v roku 2024 k dispozícii u Ivana Korčoka, oproti minulosti si polepšil Štefan Harabin. Naopak, najmenej transparentnú kampaň vedie Peter Pellegrini.
Z jedenástich kandidátov, ktorí sa v roku 2024 usilujú získať post Prezidenta Slovenskej republiky a do súboja aj citeľnejšie investujú, vedú transparentnú kampaň iba traja. Okrem Ivana Korčoka (skóre 90%) dokáže verejnosť získať podrobnejší prehľad ešte o kampani Štefan Harabina (73%) a Krisztiána Forróa (70%). Vyplýva to z hodnotenia transparentnosti kampaní, ktoré už počas piatych volieb zostavuje protikorupčná organizácia Transparency International Slovensko.
S hodnotením „kampaň s výhradami“ skončili Ján Kubiš (skóre 45%) a Andrej Danko (43%), netransparentnú kampaň vedie Peter Pellegrini (30%). Zvyšní kandidáti platenú kampaň vôbec nemajú (Igor Matovič, Milan Náhlik, Patrik Dubovský), alebo ju pre jej nízku intenzitu (do päť tisíc eur) nebolo možné adekvátne zhodnotiť a porovnať (Marián Kotleba, Robert Švec).
V posledných voľbách v roku 2019sa do najvyššej kategórie dostali len dvaja kandidáti – Zuzana Čaputová a Robert Mistík. Harabin za nimi vtedy transparentnosťou zaostal, ešte väčšmi problematická bola kampaň jeho strany Vlasť v parlamentných voľbách 2020 spájaná s veľkými podozrivými darmi a pôžičkami. Tentokrát sa zatiaľ výraznejším pochybnostiam vyhýba, pričom aktuálne vedie zhruba desaťkrát menšiu kampaň ako pred piatimi rokmi, peniaze na ňu vyzbieral od vyše 700 drobných darcov.
Ivan Korčokzískal plné skóre v jedenástich z celkovo pätnástich indikátorov rozdelených do troch oblastí: Transparentný účet, Informovanosť o kampani a Komunikácia s voličmi. Kampaň má podrobne rozpísanú vo viac ako tristo výdavkových transakciách, pričom ako jediný uvádza aj počty zakúpených reklamných plôch. Naposledy sa mu v utorok (12.3.) podarilo dokúpiť 154 klasických bilbordov od reklamnej spoločnosti Arton za výhodnú cenu 50 eur za kus.
Korčok sa vyhýba zneprehľadňovaniu kampane cez veľké neprehľadné platby agentúram či dlhú časovú splatnosť faktúr. Najúspešnejší bol aj z hľadiska podporovateľov, keďže prezidentská kampaň môže byť podľa zákona postavená iba na vlastných zdrojoch a daroch. Podarilo sa mu vyzbierať pol milióna eur, čo je limit na výdavky v kampani, pričom ho podporilo viac ako 3300 darcov s priemernou výškou daru 140 eur. Ani on však s odvolaním sa na vyťaženosť v kampani nebol ochotný vyplniť rozšírené majetkové priznanie, ktoré Transparency zaslala všetkým kandidátom. Na rozdiel od roku 2019, kedy z pôvodne 15 kandidátov sprístupnili verejnosti podrobnejšie majetkové pomery až siedmi, neprejavil takúto otvorenosť z aktuálnej jedenástky nikto.
Kým kampaň Korčoka, ktorý minul už 418-tisíc eur, možno vďaka jej transparentnosti verejne dobre skontrolovať, ďalší favorit volieb Peter Pellegrini takúto možnosť neponúka. V súčasnosti sú na jeho účte výdavky vo výške 105-tisíc eur, aj keď jeho kampaň môže byť v týchto chvíľach podľa odhadu Transparency už trojnásobná. Na Pellegriniho účte nevidno najmä výdavky za bilbordovú kampaň v mesiacoch február a marec, ktorá bolo pravdepodobne spomedzi kandidátov najväčšia.
Predseda strany Hlas vykazuje kampaň najmä cez hromadné a slabo popísané agentúrne platby, a nemožno ju tak verejne takmer vôbec posúdiť. Netransparentná je však aj na príjmovej strane, keď si zablokoval transparentný účet a dary zbiera iba cez neverejný účet strany. Tá na rozdiel od minulosti teraz proaktívne nezverejňuje svojich darcov ani na webe, podrobnosti financovania prezidentskej kampane sa tak verejnosť zrejme dozvie až z výročnej správy Hlasu vyše rok po voľbách.
Pellegrini tiež ako jediný z kandidátov neponúka na svojom prezidentskom webe kontakt pre komunikáciu s voličmi, takúto možnosť si zablokoval aj na profile na sociálnej sieti. Na otázku občana ku kampani, ktorú formou mystery testovania položila Transparency, však odpovedal aspoň cez stranícky kontakt. Celkovo na občianske otázky reagovali cez email siedmi a cez sociálnu sieť len štyria z jedenástich kandidátov.
Transparentnosť prezidentskej kampane šéfa strany Aliancia Krisztiána Forróaznížil nákup bilbordov cez agentúru. Jej financovanie je postavené najmä na jeho osobnom vklade v doterajšej výške 50-tisíc eur. Najviac, až 135-tisíc eur, dosiaľ investoval z vlastných zdrojov Ján Kubiš, ktorého kampaň taktiež zneprehľadňujú početné súhrnné platby do agentúr. Andrej Danko, podobne ako Pellegrini, tají darcov na straníckom účte SNS, doposiaľ si vôbec nezaložil povinný prezidentský web. Jeho jedinými výdavkami v kampani sú slabo popísané platby za bilbordy. Podrobnosti o outdoorovej kampani nie je možné získať ani z transparentného účtu Harabina. Ten kampaňuje bez bilbordov, vylepené plagáty však v uliciach má.
Desať dní pred voľbami investovali kandidáti do presviedčania voličov podľa ich transparentných účtov dovedna iba trištvrte milióna eur. Pre porovnanie, v roku 2019 boli o tomto čase výdavky trojnásobne vyššie (celkovo 2,5 milióna eur), hoci vtedy sa na kampaniach podieľali ešte aj tretie strany. Ich podpora, napríklad prostredníctvom schránkového špeciálu časopisu Extra plus nahrávajúceho Petrovi Pellegrinimu, sa objavuje aj v aktuálnej kampani, aj napriek zákonnému zákazu.
V rámci hodnotenia Transparency skúmala kvalitu vykazovania kampaní na povinných transparentných účtoch, spôsob financovania kampane, dodržiavanie základných zákonných náležitostí,ako aj to, či je zabezpečená minimálna informovanosť voličov o kandidátovi. Pre lepšiu prehľadnosť sú hodnotení kandidáti roztriedení na princípe semafora do troch skupín: transparentná zelená kampaň, oranžová kampaň s výhradami a netransparentná červená kampaň.
Metodika hodnotenia bola publikovaná vopred a kandidáti sa s ňou mali možnosť oboznámiť. Podrobnosti hodnotenia sú zverejnené na špeciálnom webe venovanom kontrole financovania slovenskej politiky volby.transparency.sk.
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/
