Štátna volebná komisia by sa mala pozrieť na kampane finálových prezidentských kandidátov. Podľa pozorovaní a prepočtov Transparency mohli obidvaja prekročiť limit pol milióna eur na výdavky v kampani. Kým v prípade Ivana Korčoka odhadujeme prekročenie finančného limitu o tisíce eur, pri Petrovi Pellegrinim to mohli byť až desaťtisíce.
Aj niekoľko hodín pred koncom kampane chýbajú na účtoch kandidátov faktúry za kampaň. U Korčoka ide už len o posledné platby, Petrovi Pellegrinimu nevidí verejnosť väčšinu výdavkov. Celkovú výšku kampane tak môžnoe iba odhadovať. Predpokladáme však, že obidvaja skončia oficiálne tesne pod hranicou pol milióna eur.
Pri Ivanovi Korčokovi máme otáznik ohľadom jeho bilbordovej kampane za mesiac apríl. Kandidáti museli s bilbordovými spoločnosťami dohodnúť, aby im po skončení marca reklamu neprelepili, ale ju nechali aj v prvom aprílovom týždni. Korčok takýto výdavok na účte nemá, jeho tím nám vysvetlil, že to zaplatil v rámci faktúry za marec. Podrobnosti, ktoré by to potvrdzovali, nám však neposkytli.
Korčok tiež stále nezaplatil za volebné mítingy z druhého kola kampane a otázkou môže byť aj to, či si má ako bezodplatné plnenie zarátať do kampane aj roznos jeho novín dobrovoľníkmi.
Peter Pellegrini tají celú svoju bilbordovú kampaň pričom tvrdí, že má na ňu 60-dňovú splatnosť, čo je pri politickej reklame neštandardné. Naše pozorovania a dáta agentúry Kantar ukazujú, že má viac bilbordov ako Ivan Korčok, navyše si v závere kampane dovolil zmeniť vizuál niektorých plôch. Jej výšku odhadujeme na 250 až 300 tisíc eur. On sám nám tieto výdavky nebol ochotný spresniť.
Pellegrinimu chýba na účte aj rad ďalších výdavkov, napríklad, prieskumy verejnej mienky, cestovné, personálne náklady kampane, produkcia videí, manažment sociálnych sietí, výroba reklamných predmetov. U Ivana Korčoka tento balík výdavkov presahuje sumu 100-tisíc eur. Pellegrini v druhom kole tiež vydal nákladné volebné noviny, oproti Korčokovi má aj pomerne drahú inzerciou v tlači.
Celkovo tak odhadujeme, že v skutočnosti mohli náklady tohto kandidáta na kampaň dosiahnuť aj sumu 550-tisíc eur. Overiť sa to dá nahliadnutím do jeho faktúr, na čo majú oprávnenie oficiálni kontrolóri kampane. V prípade prekročenia limitu kandidátovi hrozí finančná pokuta vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú limit prekročil.
Pellegrini má aj pár hodín pred koncom kampane na účte iba 250-tisíc eur, ktoré mu poslala jeho strana, pričom skutoční darcovia kampane ostanú do volieb ukrytí. Problémom jeho kampane je aj to, že ju z veľkej časti postavil na výkone funkcie predsedu parlamentu, čo sa dá zhodnotiť aj tak, že ju sčasti viedol nad rámec finančného limitu, za peniaze daňových poplatníkov.
Prelomiť finančný limit pomohli Pellegriniumu aj viaceré tretie strany, a to aj napriek tomu, že to pravidlá neumožňujú. Najväčšou je utajený investor dvoch inzertných vydaní mesačníka Extra Plus, pri ktorých sme náklady na tlač a distribúciu odhadli na 90-tisíc eur. V poriadku nebolo ani zneužitie eurokampaní politickými stranami na propagáciu prezidentských kandidátov. Najväčšiu podporu takto poskytla strana Smer Petrovi Pellegrinimu v rámci sérii podujatí k MDŽ.
Do konca kampane ostávajú posledné hodiny a už teraz sa zdá, že kompletné informácie nemusí mať verejnosť ani bezprostredne po voľbách. Vyzývame preto štátnu volebnú komisiu a ministerstvo vnútra, aby sa na kampaň obidvoch kandidátov bližšie pozreli.
Analýza vznikla vďaka podpore EMIF
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/
