Po vyše roku od podania nášho podnetu pre možné prelomenie zákonného limitu na prezidentskú kampaň Petrom Pellegrinim poznáme záver preverovania. Ministerstvo vnútra podľa TV Markíza nezistilo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konanie o pokute.
Z reportáže nie je jasné, akým serióznym preverovaním k tomu úradníci rezortu vedeného Matúšom Šutajom Eštokom dospeli. Vyrozumenie, ktoré by nám umožňovalo zmeniť názor, zatiaľ neposkytli ani nám.
V Transparency sme, naopak, stále presvedčení, že prelomenie limitu bolo očividné. Naša analýza dát o objeme Pellegriniho reklamy a tržných cien ukázala prekročenie polmiliónového limitu minimálne o 250-tisíc. Ak by sme zarátali aj aktivity tretích strán v jeho prospech, skutočné náklady by sa mohli blížiť miliónu.
Najvýraznejšie bolo prekročenie vidno na bilbordovej kampani. Po započítaní reálnych zliav, ktoré mali politici v tom období, sme ju vyčíslili na 417-tisíc eur (viď obrázok). Aj keď bola Pellegriniho kampaň dvojnásobná oproti súperovi Ivanovi Korčokovi, zaplatil za ňu len polovicu a rozdiel vysvetľoval práve „výraznými zľavami“.
V záverečnej správe k voľbám však žiadne zľavy nevykázal, hoci ich mal povinnosť započítať ako bezodplatné plnenie. Do limitu, ktorý vyčerpal takmer na euro (499 451 eur), by sa už nezmestili. Úradníkom tak stačilo zamerať sa na túto nezrovnalosť.Benevolentnosť úradníkov pripomína prístup ich kolegov z bratislavského okresného úradu, ktorí nevideli zakázané kampaňové reklamy ministra Šutaja Eštoka v prospech Pellegriniho. V tomto prípade sme sa spolu s ďalšími mimovládkami obrátili aj na prokuratúru, ktorá postup úradníkov napadla žalobou.
Preskúmanie prokuratúry by si podľa nás zaslúžilo aj aktuálne rozhodnutie rezortu. Inak hrozí, že vlažný prístup k preverovaniu podozrení sa stane návodom, ako obchádzať férovú súťaž. Mimochodom, pokuta by tu bola dvojnásobkom prekročenia limitu a mohla sa tak vyšplhať aj do naozaj odstrašujúcej výšky.
Oba prípady, aj nedávne informácie o porušení zákona pri pôžičke Hlasu od firmy Pellegriniho sestry, podčiarkujú ešte jednu dôležitú vec:
Naozaj veríme, že zárukou nezávislého preverovania podozrení Hlasu a jeho čestného predsedu budú ministerstvo, okresný úrad či volebná komisia – vedené nominantmi Hlasu? Navyše bez transparentného zdôvodňovania? A nejde pritom len o Hlas, po ďalších voľbách sa podobná situácia môže pokojne opakovať v inom garde.
