Z návrhu, aby sa na konsolidácii podieľali aj politické strany, zrejme nebude nič. Osekanie štátnych príspevkov pre strany o tridsať percent avizoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zmena zákona sa však zasekla v pripomienkovom konaní, ktoré sa síce skončilo v júli, pripomienky však stále nie sú vyhodnotené. Súčasťou budúcoročného štátneho rozpočtu sa tak už pravdepodobne nestane.
Priestor na šetrenie pritom existuje. Slovensko totiž financuje politické strany štedro. Ukazuje to aj porovnanie so susedným Českom.
Naši kolegovia z českej Transparency informovali, že politické strany zastúpené v tamojšej snemovni získali v dobiehajúcom volebnom období (v rokoch 2021 až 2024) z verejného rozpočtu 2,37 miliardy českých korún, čo je v prepočte 97 miliónov eur. Politické strany na Slovensku naproti tomu dostali v predošlom skrátenom volebnom období (2020 až 2023) 71 miliónov eur a v tomto (2024 až 2027) na ich účtoch pribudne až 93 miliónov.
Z takéhoto porovnania je zrejmé, že náš štátny rozpočet je zaťažený prevádzkou politických strán pomerne o niečo viac, ako bohatší český štátny rozpočet. Naši politici sú teda v lepšej situácii ako českí kolegovia, čo sa pri súčasných hospodárskych problémoch Slovenska môže javiť aj ako život nad pomery.
My v Transparency môžeme na základe dlhoročného sledovania financií v slovenskej politike skonštatovať, že na štátne príspevky sa dá siahnuť bez toho, aby to politické strany existenčne ohrozilo. Lepšia, než jednoduchý 30-percentný rez, by však aj tu bola hlbšia reforma, ktorá by riešila slabiny súčasného modelu.
Po vzore Česka by, napríklad, mohli strany získavať štátne prostriedky aj za výsledky v iných ako parlamentných voľbách, napr. v eurovoľbách, komunálnych a regionálnych voľbách. Odstrániť však treba najmä nadmerné zvýhodňovanie najúspešnejších politických strán, s čím má problém i Česko. Viac ako polovicu zo všetkých štátnych príspevkov tu získali tri politické strany (ANO, ODS a STAN) zo siedmich v snemovni. Príspevky pre hnutie expremiéra Andreja Babiša tvoria takmer tretinu (746 miliónov CZK, 31,5%).
Podobne u nás, získajú v tomto volebnom období tri najúspešnejšie strany z celkovo deviatich s príspevkami (Smer, PS a Hlas) až 60-percent všetkých financií. Vládny Smer až 23 miliónov eur. Dôsledkom takejto nerovnováhy je, že najbohatšie strany môžu viesť permanentnú kampaň za štátne, kým tie menej úspešné sú odkázané na zložité zháňanie ďalších zdrojov, aby mohli ako tak konkurovať.
A to ešte minister Šutaj Eštok navrhuje osekanie štátnych príspevkov pre strany mimo parlamentu, ktoré existujú aj v Česku. Takýto zámer sme vďaka podpore verejnosti napadli, cieľom našej hromadnej pripomienky je, aby sa tak bohaté strany ako Smer nedostali ešte do výhodnejšej pozície a neutrpelo pre našu demokraciu dôležité konkurenčné prostredie v politike.
Informáciu o financovaní politických strán v Česku nájdete na volebnom portáli českej pobočky Transparency. Podrobnosti o hromadnej pripomienke Transparency a Via Iuris si môžete pozrieť tu.
