Najtransparentnejšou župou je Trenčianska, Bystrická ďalej klesá

Väčšina žúp pre vyššiu transparentnosť za posledné dva roky veľa nespravila

Slovenské župy sú tesne pred koncom svojho štvrtého obdobia opäť o čosi transparentnejšie, ako na jeho začiatku. Aktuálni predstavitelia ôsmich samosprávnych krajov dokázali zvýšiť priemerné skóre transparentnosti oproti roku 2013 o vyše šesť percentuálnych bodov na súčasných 54,3 percenta. Vyplýva to zo najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý Transparency pripravila už štvrtýkrát.

Nárast badať aj oproti poslednému medzivolebnému rebríčku z roku 2015, kedy skóre žúp dosiahlo 50,3%. Samosprávne kraje sú v priemere aj o niečo otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktoré v poslednom hodnotení z roku 2016 získali 51,3%.

Na tomto progrese sa však výrazne podieľal najmä vysoký nárast skóre v Trenčianskej župe, pri väčšine ostatných krajov môžeme konštatovať, že v otváraní sa verejnej kontrole skôr stagnujú. Trenčiansky kraj prvýkrát neskončil posledný a za dva roky sa v skóre transparentnosti vyšplhal z necelých 41 až na rekordných takmer 75 percent.

Trenčianska župa si na stránke zriadila sekciu „Otvorená župa“, na ktorej začala zverejňovať množstvo dovtedy neprístupných materiálov. Na stránke sa začali pravidelne objavovať videozáznamy z rokovaní zastupiteľstiev, zápisnice z komisií, registre investičných akcií, priebeh a výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, zoznamy pridelených dotácií, majetkové priznania politikov či informácie o počte miest i žiadostí v zariadeniach sociálnych služieb.

Tieto dokumenty predtým na stránke Trenčianskej župy chýbali, viaceré z nich dosiaľ nezverejňujú ani ďalšie kraje. Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja navyše prijalo aj viacero protransparentných rozhodnutí ako zavedenie etických kódexov volených predstaviteľov i zamestnancov alebo nového rokovacieho poriadku otvárajúceho zasadnutia komisií aj verejnosti. Úrad spustil aj projekt participatívneho rozpočtu, v ktorom si obyvatelia kraja hlasovaním sami rozhodujú, ktoré občianske projekty na zvýšenie kvality života v komunite župa finančne podporí.

Trenčiansky kraj na prvej priečke vystriedal Banskobystrickú župu, ktorá dosiaľ vždy figurovala na čele rebríčka. Po zvolení Mariana Kotlebu (ĽSNS) za župana sa však kraj začal pozvoľna uzatvárať verejnej kontrole a z výrazného náskoku v podobe 65% v roku 2013 sa prepadol až na dnešných 51%. Oproti poslednému rebríčku z roku 2015 Banskobystrická župa stratila takmer päť percentuálnych bodov a klesla na piate miesto.

Banskobystrický župný úrad prestal zverejňovať zápisnice z obchodných verejných súťaží na predaj alebo prenájom majetku, pozície vedúcich oddelení a referentov obsadzoval cez výberové konania len výnimočne, naďalej pretrváva aj zneužívanie župných novín a facebookového profilu na nadmernú propagáciu župana a očierňovanie jeho oponentov. Časopis Bystrický kraj dnes už síce nie je platený priamo z krajského rozpočtu, župa ho však stále označuje ako propagačno-informačný materiál BBSK, prezentuje ho na župnej stránke a jeho obsah pripravujú zamestnanci úradu.

Periodiká financované alebo podporované župami sme tento rok prvýkrát hodnotili na základe metodiky projektu Hlásne trúby, ktorý analyzuje aj objektívnosť a verejnoprávny charakter novín v stovke najväčších miest na Slovensku. Zo vzájomného porovnania vyšli župy o čosi horšie ako mestá, keď v priemere získali iba 40-percentné skóre (oproti 45% pri mestách).

Pri väčšine župných médií tak platí, že z hľadiska objektívneho informovania o živote kraja, ako i zapájania ľudí do rozhodovania, sú užitočné len málo.

V celkovom poradí skončili ako najmenej otvorené Trnavská (48,6%) a Košická župa (48%). Košický kraj vedený Zdenkom Trebuľom (Smer) obstál medzi najslabšími až v štyroch z 11 hodnotených oblastí od Účasti verejnosti na rozhodovaní, cez Financie a verejné obstarávanie, Zariadenia sociálnych služieb až po Dopravnú politiku.

Tab.1

Výsledky rebríčku transparentnosti žúp 2017

Celkové poradie v rebríčku 2017

Skóre transparentnosti

Zmena oproti 2015 (v percentuálnych bodoch)

Posun v poradí oproti roku 2015

1. Trenčianska župa

74,8%

+34,1 pp)

(+7)

2. Žilinská župa

55,2%

+3,0 pp)

(+1)

3. Nitrianska župa

54,6%

+5,6 pp)

(+4)

4. Prešovská župa

52,6%

-1,9 pp)

(-2)

5. Banskobystrická župa

51,1%

-4,9 pp)

(-4)

6. Bratislavská župa

49,7%

-0,6 pp)

(-2)

7. Trnavská župa

48,6%

-1,1 pp)

(-1)

8. Košická župa

48,0%

-2,0 pp)

(-3)

Celkovo najlepšie hodnotenými sa rovnako ako pred dvomi rokmi stali oblasti Prístupu k informáciám a Financií a verejného obstarávania. Spomedzi nich badať ďalšie zlepšovanie najmä v druhej spomínanej oblasti, keď viacero žúp začalo zverejňovať registre investičných akcií a mierne sa zvýšila aj kvalita zverejňovaných zmlúv (zo 45 na 58%).

Citeľný progres župy dosiahli najmä v oblastiach Dopravnej politiky, v ktorej sa zlepšilo informovanie o dopravných licenciách i zmenách cestovných poriadkov a Účasti verejnosti na rozhodovaní. V tej pribudli najmä informácie o procese pripomienkovania župných nariadení, záznamy zo zastupiteľstva už zverejňujú všetky kraje a stúpol aj počet krajov s komisiami otvorenými pre verejnosť.

Naopak, slabinami žúp stále zostávajú oblasti Predaja a prenájmu majetku a Personálnej politiky. Z necelých 400 referentských pozícií, ktoré župy od januára 2016 obsadzovali, bola cez výberové konanie prijatá menej ako tretina z nich. Zápisnice z výberových konaní obsahujúce sumárne hodnotenie komisie a poradie uchádzačov aktuálne zverejňuje iba Prešovská župa.

Tab.2

Výsledky žúp v rebríčku transparentnosti 2017 podľa oblastí
Politika (oblasť) Váha v % Priemerné výsledky v %
Prístup k informáciám 23,8% 75,39%
Financie a verejné obstarávanie 23,5% 63,83%
Účasť verejnosti na rozhodovaní 9,3% 42,36%
Etika a konflikt záujmov 8,8% 41,25%
Predaj a prenájom majetku 8,0% 27,98%
Mediálna politika 6,0% 46,20%
Personálna politika 6,0% 36,15%
Podniky a organizácie VÚC 5,0% 51,38%
Dotácie a granty 4,3% 38,43%
Zariadenia sociálnych služieb 3,5% 46,88%
Dopravná politika 2,0% 46,88%
Celkovo 100,0% 54,33%

 

Transparentnosť žúp sme celkovo merali pomocou 117 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzali sme pritom z desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálu tender.sme.sk, až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom.

Meranie transparentnosti žúp považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor na korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá. V žiadnom prípade sa tak lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak.

Rebríček transparentnosti žúp je súčasťou Programu Otvorená samospráva, ktorý podporili Open Society Institute v Budapešti a Veľvyslanectvo USA na Slovensku. Všetky informácie o rebríčku vrátane podrobných výsledkov nájdete na stránke samosprava.transparency.sk ako aj v prezentácii na podstránke projektu venovanej analýzam. V prípade doplňujúcich otázok sa prosím obráťte na nižšie uvedené kontakty.

 Materiály k tlačovej konferencii:

Tlačová správa

Prezentácia

Michal Piško, pisko@transparency.sk, 0905/840 421

Mário Kajan, mario.kajan@transparency.sk, 0949/486 750

Posted in samospravy, zupy | Comments Off on Najtransparentnejšou župou je Trenčianska, Bystrická ďalej klesá

AŽ TRI ŠTVRTINY MESTSKÝCH NOVÍN SÚ SKÔR PROPAGANDOU

Najprínosnejšie radničné noviny vydáva bratislavské Nové Mesto

Väčšina slovenských miest a aj mnohé väčšie obce ročne investujú do vydávania radničných periodík dovedna milióny eur. Ich účelom je informovať obyvateľov o samosprávnych témach, ktoré pre komerčné média často nie sú dostatočne atraktívne. Mnohí obyvatelia, aktivisti, opoziční politici či novinári z rôznych kútov Slovenska však roky poukazujú, že realita na Slovensku je úplne iná. Radničné noviny, ktoré dôverne poznajú, vraj deformujú skutočnosť a slúžia hlavne ako hlásne trúby primátorov a starostov. Predkladajú o tom aj množstvo rukolapných dôkazov. Až dosiaľ však na Slovensku neexistoval projekt, ktorý by úroveň radničných novín podrobnejšie mapoval a porovnával.

Transparency International Slovensko sa preto inšpirovalo obdobným projektom českého združenia Oživení a na základe ich overenej metodiky sme sa zamerali na podrobné hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru novín v 100 najväčších mestách na Slovensku. Do porovnania sme napokon zaradili 83 samospráv, ktoré vydali alebo financovali za posledné dva roky aspoň päť čísel radničných novín. Podrobné hodnotenie za jednotlivé periodiká nájdete na našej novej podstránke hlasnetruby.transparency.sk.

TIS-hlásne Trúby 2016 – Tlačová Správa by Transparency International Slovakia on Scribd

Celú prezentáciu výsledkov hodnotenia si môžete pozrieť tu.

Za pomoc pri príprave hodnotenia ďakujeme kolegom z českého združenia Oživení, tvorcom portálu Mariánovi Kišďurkovi a Daliborovi Hrtánkovi a spolupracovníkom Máriovi Kajanovi, Ľubošovi Kostelanskému, Lucii Hanusinovej, Jakubovi Čevelovi, Orsi Hrubej a Hede Adamišinovej, ako aj donorom z Open Society Institute a Holandského veľvyslanectva v Bratislave.  

Posted in hlasne-truby | Comments Off on AŽ TRI ŠTVRTINY MESTSKÝCH NOVÍN SÚ SKÔR PROPAGANDOU

Slovenské mestské firmy taja viac ako české či maďarské

V najnovšej štúdii Transparency International Slovensko sme sa spolu s expertmi z krajín V4 pozreli na úroveň transparentnosti mestských firiem. Slovenské spoločnosti z porovnania nevychádzajú lichotivo. V hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií nedosiahli ani tretinu možných bodov, výrazne zaostali aj za českými a maďarskými kolegami. Mestské firmy pritom často rozhodujú o podstatných zdrojoch samospráv. Len deväť slovenských firiem zaradených do porovnania hospodári dovedna s takmer 380 miliónmi eur, čo je zhruba toľko ako ročný rozpočet Košíc a Prešova dokopy. O tom, aké konkrétne nedostatky v mestských firmách panujú i o odporúčaniach na ich zlepšenie sa viac dočítate na v našej analýze zahŕňajúcej aj prípadovú štúdiu Bratislavského dopravného podniku.

Posted in firmy, firmy-analyzy, firmy2015 | Comments Off on Slovenské mestské firmy taja viac ako české či maďarské

Najtransparentnejším slovenským mestom je Vranov nad Topľou

Až dve tretiny miest sa oproti roku 2014 väčšmi otvorili verejnej kontrole 

Prístupnosť verejnej kontrole v 100 najväčších slovenských mestách sa dva roky od posledných volieb mierne zvýšila, a to v priemere o 4 percentuálne body. Ako ukázal aktuálny rebríček transparentnosti miest, ktorý Transparency International Slovensko pripravila už štvrtýkrát, priemerné skóre otvorenosti miest sa prvýkrát prehuplo cez hranicu 50 percent (51,3%). Mestá tak dosiahli mierne lepší výsledok ako slovenské župy (50,2%). 

Oproti roku 2010, kedy sme transparentnosť miest merali prvýkrát, sa celkové skóre miest zlepšilo už o 11 percentuálnych bodov.

Vlaňajší víťaz rebríčka Mesto Martin (76,5%) sa vrátilo na 2. pozíciu z roku 2012, keď sa tentokrát pred neho dokázal dostať 23-tisícový Vranov nad Topľou (78,7%). Toto východoslovenské mesto sa pritom ešte pred štyrmi rokmi delilo o poslednú 99. priečku s Bytčou. Jeho predstavitelia však po nelichotivom umiestnení vyjadrili odhodlanie výrazne otvoriť mesto verejnej kontrole a už v roku 2014 sa stali skokanom ročníka. Tretie miesto rovnako ako vlani obsadila Rožňava.

TIS-Tlačová Správa-rebríček Mestá2016 by Transparency International Slovakia on Scribd

Prezentáciu výsledkov si môžete pozrieť tu.

Posted in mesta, samospravy | Comments Off on Najtransparentnejším slovenským mestom je Vranov nad Topľou

O projekte – mestá

2022

Hodnotenie Otvorená samospráva, ktoré zverejňuje od roku 2010 občianske združenie Transparency International Slovensko (TIS), sme v roku 2022 prvýkrát aktualizovali len raz za štvorročné volebné obdobie. Aktuálny rebríček transparentnosti stovky najväčších mestských samospráv sa špecificky zameriava na prax za roky 2020 až 2022. Monitoruje predovšetkým úroveň transparentnosti (teda obsah a množstvo poskytovaných informácií), existenciu písaných pravidiel pre dôležité procesy, kvalitu protikorupčných mechanizmov ako aj nástroje zapájania verejnosti dom rozhodovania.  Vychádza pritom z piatich zdrojov dát:

  • Kvality informovanosti prostredníctvom webových stránok samospráv (váha 71,9 %)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí bežných občanov aj TIS, no podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 8,75 %)
  • Odpovedí samospráv zaslaných v dotazníku TIS na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 14,35 %)
  • Informácie získané prostredníctvom údajov z ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) a EKS (Elektronický kontraktačný systém) (váha 3,5 %)
  • Hlasnetruby.transparency.sk – Prínosnosť radničných novín pre informovanosť občanov o politike a činnosti samosprávy – Index Benefit: (váha 1,5 %)

HODNOTENÉ OBLASTI

TIS vybrala 11 oblastí a 109 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu majú oblasti Prístup k informáciám, Rozpočet a zmluvy a Účasť verejnosti na rozhodovaní v samospráve. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách vrátane otázok sú vysvetlené na ich podstránkach. Vo väčšine otázky odrážajú existenciu určitého nástroja transparentnosti (napr. používate elektronické aukcie aj pri predajoch? Áno/Nie), teda sú založené na verejne dostupných, ľahko merateľných a objektívne overiteľných dátach. Maximálny počet bodov za všetky oblasti, ktorý mohla samospráva získať bol 100.

Hodnotenie prebiehalo v období jún až október 2018.

Oblasť Váha v %
I. Prístup k informáciám 23,5
II. Účasť verejnosti na rozhodovaní 15
III. Verejné obstarávanie 7,5
IV. Predaj a prenájom majetku 8,5
V. Rozpočet a zmluvy 17
VI. Dotácie a granty 7
VII. Byty a zariadenia sociálnych služieb 5,5
VIII. Personálna politika 4,5
IX. Etika a konflikt záujmov 4,8
X. Územné plánovanie a stavebný úrad 3,3
XI. Obecné podniky a organizácie 3,5
SPOLU 100

ZNÁMKY A STUPNICA

Celkové hodnotenie jednotlivých samospráv je uvedené v percentách od 0 do 100 %. Pri hodnotení sú zobrazené nielen percentuálne hodnoty za celú samosprávu, ale tiež percentuálne vyjadrenie získaných bodov za jednotlivú politiku (oblasť). Hodnotenie okrem týchto percentuálnych hodnôt poskytuje pre lepšie zorientovanie sa a porovnanie tiež známky. Tie boli prideľované podľa nasledovnej stupnice:

Známka %
A+ 80-100
A 75-79
A- 70-74
B+ 65-69
B 60-64
B- 55-59
C+ 50-54
C 45-49
C- 40-44
D+ 35-39
D 30-34
D- 25-29
E+ 20-24
E 15-19
E- 10-14
F 0-9

Rebríček Otvorená samospráva 2022 je len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy. Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým podľa TIS samospráva vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú, a naopak. Dobré formálne pravidlá spravidla vedú k nižšej korupcii, ale určite jej menší rozsah negarantujú.

Hodnotenie Otvorená samospráva 2022 nadväzuje na komplexné hodnotenia samospráv z rokov 2010, 2012, 2014, 2016 a 2018. Transparency International opäť o niečo spresnila a zdokonalila tento rebríček upravením niektorých otázok či miernymi zmenami v ich váhe a hodnotení. Až 94% otázok z predošlého ročníka však zostalo rovnakých alebo ekvivalentných a výsledky aktuálneho rebríčka sú tak do veľkej miery porovnateľné s predošlými hodnoteniami.

Metodologické upozornenie: Hlavným cieľom merania transparentnosti v samosprávach je poukázať na mieru otvorenosti voči verejnej kontrole. Nedá sa vylúčiť, že niektoré informácie vyhodnotené v rebríčku ako nezverejnené alebo nenájdené, sa na webe samosprávy môžu nachádzať. Ak sú však zverejnené na užívateľsky ťažko dostupnom alebo neintuitívnom mieste (kde ich neboli napriek snahe v primeranom čase schopní nájsť ani naši hodnotitelia), takéto zverejňovanie informácií sa z nášho pohľadu míňa účelu, ktorým má byť práve účinná verejná kontrola.

POĎAKOVANIE

Rebríček transparentnosti miest je súčasťou Projektu Aktívnym občianstvom ku kvalitnejšej samospráve (With Active Citizenship for a Better Selfgovernment). Projekt je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Zároveň by sme chceli za pomoc pri príprave projektu a zbere dát poďakovať aj externým spolupracovníkom Transparency Kristíne Rankovovej, Kristíne Márovej, Kataríne Kostelanskej, Eve Demkovej, Petrovi Klátikovi, Lukášovi Jankovičovi z OZ Alvaria a za poskytnutie dát k verejnému obstarávaniu aj portálu Transparex.

Ak sa Vám tento projekt páči, prosím zvážte podporu Transparency alebo konkrétneho projektu. Oceníme však aj podporu prostredníctvom šírenia odkazu na túto stránku a pridaním sa k naším fanúšikom na Facebooku.

Poznámka autorov

Pre samosprávy, ich volených a nevolených zástupcov a zamestnancov, by malo hodnotenie Otvorená samospráva 2022 slúžiť ako motivácia a zároveň ocenenie ich práce a snahy správať sa otvorene a poskytovať svojim občanom kvalitné informácie. Aj to je totiž spôsob, akým sa dá podporovať rozvoj v miestnej samospráve vrátane prílevu investícií a zlepšovania kvality života jej obyvateľov.

Kontakt

Ľuboš Kostelanský lubos.kostelansky@transparency.sk
Michal Piško pisko@transparency.sk
Kristína Kroková kristina.krokova@transparency.sk

2018

Hodnotenie Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva 2018, ktoré zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní u počtom obyvateľov 100 najväčších miestnych samospráv, vychádza z piatich zdrojov dát:

  • Kvality informovanosti prostredníctvom webových stránok samospráv (váha 71,8 %)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí bežných občanov aj TIS, no podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 9,7 %)
  • Odpovedí samospráv zaslaných v dotazníku TIS na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 14 %)
  • Informácie získané prostredníctvom údajov z EKS (Elektronický kontraktačný systém) (váha 3 %)
  • Hlasnetruby.transparency.sk – Prínosnosť radničných novín pre informovanosť občanov o politike a činnosti samosprávy (Index Benefit): (váha 1,5 %)

HODNOTENÉ OBLASTI

TIS vybrala 11 oblastí a 105 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve, verejné obstarávanie a oblasť rozpočtu a zmlúv. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách vrátane otázok sú vysvetlené na ich podstránkach. Vo väčšine otázky odrážajú existenciu určitého nástroja transparentnosti (napr. používate elektronické aukcie aj pri predajoch? Áno/Nie), teda sú založené na verejne dostupných, ľahko merateľných a objektívne overiteľných dátach. Maximálny počet bodov za všetky oblasti, ktorý mohla samospráva získať bol 100.

Hodnotenie prebiehalo v období jún až október 2018.

Oblasť Váha v %
I. Prístup k informáciám 22,25
II. Účasť verejnosti na rozhodovaní 15
III. Verejné obstarávanie 9,5
IV. Predaj a prenájom majetku 8,5
V. Rozpočet a zmluvy 16,5
VI. Dotácie a granty 7
VII. Byty a zariadenia sociálnych služieb 5,5
VIII. Personálna politika 4,5
IX. Etika a konflikt záujmov 4,75
X. Územné plánovanie a stavebný úrad 3
XI. Obecné podniky a organizácie 3,5
SPOLU 100

ZNÁMKY A STUPNICA

Celkové hodnotenie jednotlivých samospráv je uvedené v percentách od 0 do 100 %. Pri hodnotení sú zobrazené nielen percentuálne hodnoty za celú samosprávu, ale tiež percentuálne vyjadrenie získaných bodov za jednotlivú politiku (oblasť). Hodnotenie okrem týchto percentuálnych hodnôt poskytuje pre lepšie zorientovanie sa a porovnanie tiež známky. Tie boli prideľované podľa nasledovnej stupnice:

Známka %
A+ 80-100
A 75-79
A- 70-74
B+ 65-69
B 60-64
B- 55-59
C+ 50-54
C 45-49
C- 40-44
D+ 35-39
D 30-34
D- 25-29
E+ 20-24
E 15-19
E- 10-14
F 0-9

Rebríček Otvorená samospráva 2018 je len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy. Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým podľa TIS obec vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú, a naopak. Dobré formálne pravidlá spravidla vedú k nižšej korupcii, ale určite jej menší rozsah negarantujú. Na komplexnejší obraz o transparentnosti TIS ponúka samosprávam osobitný audit samosprávy v projekte Transparentné mesto, ktorého sa už zúčastnili mesto Martin, Žiar nad Hronom, mestská časť Bratislava-Ružinov, Prievidza, Banská Bystrica či Trnava.

Hodnotenie Otvorená samospráva 2018 nadväzuje na komplexné hodnotenia samospráv z rokov 2010, 2012, 2014 a 2016. Transparency International opäť o niečo spresnila a zdokonalila tento rebríček upravením niektorých otázok či miernymi zmenami v ich váhe a hodnotení. Až 87% otázok z predošlého ročníka však zostalo zachovaných a výsledky aktuálneho rebríčka sú tak do veľkej miery porovnateľné s predošlými hodnoteniami.

Metodologické upozornenie: Hlavným cieľom merania transparentnosti v samosprávach je poukázať na mieru otvorenosti voči verejnej kontrole. Nedá sa vylúčiť, že niektoré informácie vyhodnotené v rebríčku ako nezverejnené, sa na webe samosprávy môžu nachádzať. Ak sú však zverejnené na užívateľsky ťažko dostupnom alebo neintuitívnom mieste (kde ich neboli napriek snahe v primeranom čase schopní nájsť ani naši hodnotitelia), takéto zverejňovanie informácií sa z nášho pohľadu míňa účelu, ktorým má byť práve účinná verejná kontrola.

POĎAKOVANIE

Projekt Otvorená samospráva 2018 bol podporený z grantu Open Society Foundation a z projektu Podpora angažovanosti občanov a otvorenosti miestnych samospráv v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.

Ak sa Vám tento projekt páči, prosím podporte nás finančne alebo šírením odkazu na túto stránku, alebo sa staňte naším fanúšikom na Facebooku.

Poznámka autorov

Pre samosprávy, ich volených a nevolených zástupcov a zamestnancov, by malo hodnotenie samospráv Otvorená samospráva 2018 slúžiť ako motivácia a zároveň ocenenie ich práce a snahy správať sa otvorene a poskytovať svojim občanom kvalitné informácie. Aj to je totiž spôsob, akým sa dá podporovať rozvoj v miestnej samospráve vrátane prílevu investícií a zlepšovania kvality života jej obyvateľov.

TIS k výsledkom rebríčka transparentnosti miest 2018 spracovala aj sumárnu analýzu. Podobné hodnotenia transparentnosti samospráv plánujeme zverejňovať aj v budúcnosti.

Kontakt

Michal Piško pisko@transparency.sk
Gabriel Šípoš sipos@transparency.sk
Eva Bilená eva.bilena@transparency.sk

2016

Hodnotenie Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva 2016, ktoré zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní u počtom obyvateľov 100 najväčších miestnych samospráv, vychádza zo štyroch zdrojov dát:

  • Kvality informovanosti prostredníctvom webových stránok samospráv (váha 70,6 %)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí bežných občanov, no podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 10,7 %)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí TIS podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 16,5 %)
  • Informácie získané prostredníctvom údajov z EKS (Elektronický kontraktačný systém) (váha 2 %)
  • Informácie z Obchodného registra Slovenskej republiky (váha 0,3 %)

HODNOTENÉ OBLASTI

TIS vybrala 11 oblastí a 96 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve, verejné obstarávanie a oblasť rozpočtu a zmlúv. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách vrátane otázok sú vysvetlené na ich podstránkach. Vo väčšine otázky odrážajú existenciu určitého nástroja transparentnosti (napr. používate elektronické aukcie aj pri predajoch? Áno/Nie), teda sú založené na verejne dostupných, ľahko merateľných a objektívne overiteľných dátach. Maximálny počet bodov za všetky oblasti, ktorý mohla samospráva získať bol 100.

Hodnotenie prebiehalo v období júl až november 2016.

Oblasť Váha v %
I. Prístup k informáciám 21
II. Účasť verejnosti na rozhodovaní 15
III. Verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb 9
IV. Predaj a prenájom majetku 9.5
V. Rozpočet a zmluvy 17
VI. Dotácie a granty 7
VII. Byty a sociálne zariadenia 6
VIII. Personálna politika 4.5
IX. Etika a konflikt záujmov 4.5
X. Územné plánovanie a stavebný úrad 3
XI. Obecné podniky a investície 3.5
SPOLU 100

ZNÁMKY A STUPNICA

Celkové hodnotenie jednotlivých samospráv je uvedené v percentách od 0 do 100 %. Pri hodnotení sú zobrazené nielen percentuálne hodnoty za celú samosprávu, ale tiež percentuálne vyjadrenie získaných bodov za jednotlivú politiku (oblasť). Hodnotenie okrem týchto percentuálnych hodnôt poskytuje pre lepšie zorientovanie sa a porovnanie tiež známky. Tie boli prideľované podľa nasledovnej stupnice:

Známka %
A+ 80-100
A 75-79
A- 70-74
B+ 65-69
B 60-64
B- 55-59
C+ 50-54
C 45-49
C- 40-44
D+ 35-39
D 30-34
D- 25-29
E+ 20-24
E 15-19
E- 10-14
F 0-9

Rebríček Otvorená samospráva 2016 je len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy. Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým podľa TIS obec vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú, a naopak. Dobré formálne pravidlá spravidla vedú k nižšej korupcii, ale určite jej menší rozsah negarantujú. Na komplexnejší obraz o transparentnosti TIS ponúka samosprávam osobitný audit samosprávy v projekte Transparentné mesto, ktorého sa už zúčastnilo mesto Martin, Žiar nad Hronom, mestská časť Bratislava-Ružinov a mesto Prievidza.

Hodnotenie Otvorená samospráva 2016 nadväzuje na komplexné hodnotenia samospráv z rokov 2010, 2012 a 2014. Transparency International opäť o niečo spresnila a zdokonalila tento rebríček upravením niektorých otázok či miernymi zmenami v ich váhe a hodnotení.

Metodologické upozornenie: Hlavným cieľom merania transparentnosti v samosprávach je poukázať na mieru otvorenosti voči verejnej kontrole. Nedá sa vylúčiť, že niektoré informácie vyhodnotené v rebríčku ako nezverejnené, sa na webe samosprávy môžu nachádzať. Ak sú však zverejnené na užívateľsky ťažko dostupnom a neintuitívnom mieste (kde ich neboli napriek snahe schopní nájsť ani naši hodnotitelia), takéto zverejňovanie informácií sa z nášho pohľadu míňa účelu, ktorým má byť práve účinná verejná kontrola.

POĎAKOVANIE

Partnerom projektu Otvorená samospráva 2016, ktorému ďakujeme za podporu, je Open Society Institute – Budapest.

Ak sa Vám tento projekt páči, prosím podporte nás finančne alebo šírením odkazu na túto stránku, alebo sa staňte naším fanušíkom na Facebooku.

Poznámka autorov

Pre samosprávy, ich volených a nevolených zástupcov a zamestnancov, by malo hodnotenie samospráv Otvorená samospráva 2016 slúžiť ako motivácia a zároveň ocenenie ich práce a snahy správať sa otvorene a poskytovať svojim občanom kvalitné informácie. Aj to je totiž spôsob, akým sa dá podporovať rozvoj v miestnej samospráve vrátane prílevu investícií a zlepšovania kvality života jej obyvateľov.

TIS plánuje zverejňovať podobné hodnotenie transparentnosti samospráv aj v budúcnosti.

Kontakt

Gabriel Šípoš sipos@transparency.sk
Michal Piško pisko@transparency.sk
Anna Dráľová anna.dralova@transparency.sk

2014

Hodnotenie Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva 2014, ktoré zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní u počtom obyvateľov 100 najväčších miestnych samospráv, vychádza zo štyroch zdrojov dát:

  • Kvality informovanosti cez webové stránky samospráv (váha 57%)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí TIS podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 26,5%)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe neoficiálnych – súkromných žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 11,5%)
  • Informácie získane z databázy Úradu pre verejné obstarávanie a z tender.sme.sk (váha 5%)

HODNOTENÉ OBLASTI

TIS vybrala 11 oblastí a 102 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve, verejné obstarávanie a oblasť rozpočtu a zmlúv. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách vrátane otázok sú vysvetlené na ich podstránkach. Vo väčšine otázky odrážajú existenciu určitého nástroja transparentnosti (napr. používate elektronické aukcie aj pri predajoch? Áno/Nie), teda sú založené na verejne dostupných, ľahko merateľných a objektívne overiteľných dátach. Maximálny počet bodov za všetky oblasti, ktorý mohla samospráva získať bol 100.

Hodnotenie prebiehalo v období júl až september 2014.

Oblasť Váha v %
I. Prístup k informáciám 21
II. Účasť verejnosti na rozhodovaní 14.5
III. Verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb 12
IV. Predaj a prenájom majetku 9.5
V. Rozpočet 12
VI. Dotácie a granty 7
VII. Byty a sociálne zariadenia 6.5
VIII. Personálna politika 4.5
IX. Etika a konflikt záujmov 6
X. Územné plánovanie a stavebný úrad 3
XI. Obecné podniky a investície 4
SPOLU 100

ZNÁMKY A STUPNICA

Celkové hodnotenie jednotlivých samospráv je uvedené v percentách od 0 do 100%. Pri hodnotení sú zobrazené nielen percentuálne hodnoty za celú samosprávu, ale tiež percentuálne vyjadrenie získaných bodov za jednotlivú politiku (oblasť). Hodnotenie okrem týchto percentuálnych hodnôt poskytuje pre lepšie zorientovanie sa a porovnanie tiež známky. Tie boli prideľované podľa nasledovnej stupnice:

Známka %
A+ 80-100
A 75-79
A- 70-74
B+ 65-69
B 60-64
B- 55-59
C+ 50-54
C 45-49
C- 40-44
D+ 35-39
D 30-34
D- 25-29
E+ 20-24
E 15-19
E- 10-14
F 0-9

Rebríček Otvorená samospráva 2014 je len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy. Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým podľa TIS obec vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú, a naopak. Dobré formálne pravidlá spravidla vedú k nižšej korupcii, ale určite jej menší rozsah negarantujú. Na komplexnejší obraz o transparentnosti TIS ponúka samosprávam osobitný audit samosprávy v projekte Transparentné mesto, ktorého sa už zúčastnilo mesto Martin, Žiar nad Hronom, mestská časť Bratislava-Ružinov, a mesto Prievidza.

Hodnotenie Otvorená samospráva 2014 nadväzuje na komplexné hodnotenia samospráv z roku 2010 a 2012. Transparency International opäť o niečo spresnila a zdokonalila tento rebríček upravením niektorých otázok či miernymi zmenami v ich váhe a hodnotení.

POĎAKOVANIE

Partnermi projektu Otvorená samospráva 2014, ktorým za podporu ďakujeme, sú nadácia ekoPolis, Datalan, Microsoft a HP.

Ak sa Vám tento projekt páči, prosím podporte nás finančne alebo šírením odkazu na túto stránku, alebo sa staňte naším fanušíkom na Facebooku.

Poznámka autorov

Pre samosprávy, ich volených a nevolených zástupcov a zamestnancov, by malo hodnotenie samospráv Otvorená samospráva 2014 slúžiť ako motivácia a zároveň ocenenie ich práce a snahy správať sa otvorene a poskytovať svojim občanom kvalitné informácie. Aj to je totiž spôsob, akým sa dá podporovať rozvoj v miestnej samospráve vrátane prílevu investícií a zlepšovania kvality života jej obyvateľov.

TIS plánuje zverejňovať podobné hodnotenie transparentnosti samospráv aj v budúcnosti.

Kontakt

Gabriel Šípoš sipos@transparency.sk
Katarína Klingová klingova@transparency.sk
Martin Kollárik kollarik@transparency.sk

2012

Hodnotenie Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva 2012, ktoré zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní u počtom obyvateľov 100 najväčších miestnych samospráv, vychádza zo štyroch zdrojov dát:

  • Kvality informovanosti cez webové stránky samospráv (váha 57%)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí TIS podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 22,5%)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe neoficiálnych – súkromných žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 17,5%)
  • Informácie získane z databázy Úradu pre verejné obstarávanie 3%

HODNOTENÉ OBLASTI

TIS vybrala 11 oblastí a 111 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým právomoci miestnych samospráv vyplývajúce zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politiky, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve a verejné obstarávanie. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách vrátane otázok sú vysvetlené na ich podstránkach. Vo väčšine otázky odrážajú existenciu určitého nástroja transparentnosti (napr. používate elektronické aukcie aj pri predajoch? Áno/Nie), teda sú založené na verejne dostupných, ľahko merateľných a objektívne overiteľných dátach. Maximálny počet bodov za všetky oblasti, ktorý mohla samospráva získať bol 100.

Hodnotenie prebiehalo v období september až november 2012.

Oblasť Váha v %
I. Prístup k informáciám 20
II. Účasť verejnosti na rozhodovaní 15
III. Verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb 11
IV. Predaj a prenájom majetku 10
V. Rozpočet 10
VI. Dotácie a granty 7
VII. Byty a sociálne zariadenia 7
VIII. Personálna politika 5
IX. Etika a konflikt záujmov 6
X. Územné plánovanie a stavebný úrad 5
XI. Obecné podniky a investície 4
SPOLU 100

ZNÁMKY A STUPNICA

Celkové hodnotenie jednotlivých samospráv je uvedené v percentách od 0 do 100%. Pri hodnotení sú zobrazené nielen percentuálne hodnoty za celú samosprávu, ale tiež percentuálne vyjadrenie získaných bodov za jednotlivú politiku (oblasť). Hodnotenie okrem týchto percentuálnych hodnôt poskytuje pre lepšie zorientovanie sa a porovnanie tiež známky. Tie boli prideľované podľa nasledovnej stupnice:

Známka %
A+ 80-100
A 75-79
A- 70-74
B+ 65-69
B 60-64
B- 55-59
C+ 50-54
C 45-49
C- 40-44
D+ 35-39
D 30-34
D- 25-29
E+ 20-24
E 15-19
E- 10-14
F 0-9

Rebríček Otvorená samospráva 2012 je len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy. Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým podľa TIS obec vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú, a naopak. Dobré formálne pravidlá spravidla vedú k nižšej korupcii, ale určite jej menší rozsah negarantujú. Na komplexnejší obraz o transparentnosti TIS ponúka samosprávam osobitný audit samosprávy v projekte Transparentné mesto, ktorého sa už zúčastnilo mesto Martin, Žiar nad Hronom, Bratislava-Ružinov, a Prievidza.

Hodnotenie Otvorená samospráva 2012 nadväzuje na prvé komplexné hodnotenie z roku 2010. Transparency International sa pokúsila tohtoročný rebríček ešte spresniť a zdokonaliť, napríklad aj férovejším prerozdelením bodov samosprávam, ktoré nemajú zriadené napr. mestské rady, nevlastnia byty alebo mestské podniky.

POĎAKOVANIE

Partnermi projektu Otvorená samospráva 2012 sú UNDP, Embassy of the United States, a Open Society Institute . Za spoluprácu na hodnotení územných plánov samospráv ďakujeme organizácii UzemnePlany.sk.

Ak sa Vám tento projekt páči, prosím podporte nás finančne alebo šírením odkazu na túto stránku, alebo sa staňte naším fanušíkom na Facebooku.

Poznámka autorov

Pre samosprávy, ich volených a nevolených zástupcov a zamestnancov, by malo hodnotenie samospráv Otvorená samospráva 2012 slúžiť ako motivácia a zároveň ocenenie ich práce a snahy správať sa otvorene a poskytovať svojim občanom kvalitné informácie. Aj to je totiž spôsob, akým sa dá podporovať rozvoj v miestnej samospráve vrátane prílevu investícií a zlepšovania kvality života jej obyvateľov.

TIS plánuje aj naďalej zverejňovať podobné hodnotenie opakovane.

Kontakt

Tomáš Jacko jacko@transparency.sk
Gabriel Šípoš sipos@transparency.sk

2010

Hodnotenie Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva 2010, ktoré zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní u počtom obyvateľov 100 najväčších miestnych samospráv, vychádza z troch zdrojov dát:

  • Kvality informovanosti cez webové stránky samospráv (váha 50%)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe žiadostí TIS podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 36%)
  • Odpovedí samospráv zaslaných na základe neoficiálnych – súkromných žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (váha 14%)

HODNOTENÉ OBLASTI

TIS vybrala 11 oblastí, ktoré zahŕňajú predovšetkým právomoci miestnych samospráv vyplývajúce zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politiky, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve a verejné obstarávanie. Bližšie informácie o jednotlivých oblastiach a politikách vrátane otázok sú vysvetlené na ich podstránkach. Vo väčšine otázky odrážajú existenciu určitého nástroja transparentnosti (napr. používate elektronické aukcie? Áno/Nie), teda sú založené na verejne dostupných, ľahko merateľných a objektívne overiteľných dátach. Maximálny počet bodov za všetky oblasti, ktorý mohla samospráva získať bol 100.

Oblasť Váha v %
I. Prístup k informáciám 20
II. Účasť verejnosti na rozhodovaní 15
III. Verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb 15
IV. Predaj a prenájom majetku 10
V. Rozpočet 8
VI. Dotácie a granty 7
VII. Byty a sociálne zariadenia 7
VIII. Personálna politika 5
IX. Etika a konflikt záujmov 5
X. Územné plánovanie a stavebný úrad 5
XI. Obecné podniky a investície 3
SPOLU 100

ZNÁMKY A STUPNICA

Celkové hodnotenie jednotlivých samospráv je uvedené v percentách od 0 do 100%. Pri hodnotení sú zobrazené nielen percentuálne hodnoty za celú samosprávu, ale tiež percentuálne vyjadrenie získaných bodov za jednotlivú politiku. Hodnotenie okrem týchto percentuálnych hodnôt poskytuje pre lepšie zorientovanie sa a porovnanie tiež známky. Tie boli prideľované podľa nasledovnej stupnice:

Známka %
A+ 80-100
A 75-79
A- 70-74
B+ 65-69
B 60-64
B- 55-59
C+ 50-54
C 45-49
C- 40-44
D+ 35-39
D 30-34
D- 25-29
E+ 20-24
E 15-19
E- 10-14
F 0-9

Rebríček Otvorená samospráva 2010 je len prvotným ukazovateľom otvorenosti samosprávy. Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým podľa TIS obec vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú, a naopak. Dobré formálne pravidlá spravidla vedú k nižšej korupcii, ale určite jej menší rozsah negarantujú. Na komplexnejší obraz o transparentnosti TIS ponúka samosprávam osobitný audit samosprávy v projekte Transparentné mesto, ktorého sa už zúčastnilo mesto Martin, a v súčasnosti začína v Prievidzi a v Žiari nad Hronom.

Poznámka autorov

Pre samosprávy, ich volených a nevolených zástupcov a zamestnancov, by malo hodnotenie samospráv Otvorená samospráva 2010 slúžiť ako motivácia a zároveň ocenenie ich práce a snahy správať sa otvorene a poskytovať svojim občanom kvalitné informácie. Aj to je totiž spôsob, akým sa dá podporovať rozvoj v miestnej samospráve vrátane prílevu investícií a zlepšovania kvality života jej obyvateľov.

TIS plánuje zverejňovať podobné hodnotenie opakovane.

Kontakt

Tomáš Jacko jacko@transparency.sk
Gabriel Šípoš sipos@transparency.sk
Ivan Rončák roncak@transparency.sk

Posted in mesta, o-projekte | Comments Off on O projekte – mestá