Najdrahšou jednotlivou predvolebnou reklamou v tejto kampani sú Obyčajné noviny, ktoré v posledných dňoch roznášala Slovenská pošta do schránok domácností po celom Slovensku. Vytlačenie prvého čísla 30-stranového plnofarebného magazínu stálo 150-tisíc eur, do volieb majú vyjsť ešte dve podobne drahé vydania. Aj keď je vydavateľom novín OĽaNO, výdavky sa začali objavovať na transparentnom účte Kresťanskej únie, s ktorou hnutie kandiduje v koalícii. Malá strana bez štátnych príspevkov prekvapila a bude mať nakoniec až miliónovú kampaň, a to vďaka vysokým pôžičkám od dvoch súkromných veriteľov.
Kresťanská únia Anny Záborskej by mala zaplatiť dokopy za tri čísla Obyčajných novín až 450-tisíc eur. Ďalšie desiatky tisíc eur bude stáť ich roznáška Slovenskou poštou. Generálny manažér OĽaNO Július Jakab nás informoval, že noviny ako súčasť spoločnej kampane platí Kresťanská únia. „Na 98 percent to nie sú Matovičove peniaze,“ uviedol nám kandidát KÚ Michal Sygút. Z čoho ich teda únia platí? Michal Važan, ktorý má v KÚ na starosti kampaň vysvetlil, že to ide z pôžičiek a v blízkom čase zverejnia na webe informáciu o dvoch veriteľoch.
Foto koláž: Vizuál prvého čísla Obyčajných novín a prvé dve faktúry za ich tlač na transparentnom účte Kresťanskej únie.
Štvrť milióna požičala Kresťanskej únii martinská tlačiareň Fork, za ktorou je sympatizant strany Radovan Kraker. Ďalších 700-tisíc Bojnická urbárska akciová spoločnosť – ide o zatiaľ najväčšiu privátnu pôžičku (mimo bakových úverov) v tejto kampani. Akciovka Tomislava Jurika (niekdajší spoluvlastník Unipharmy) bola po minulé roky v strate, vlani skončila hospodárenie so ziskom 40-tisíc eur.
Pôžičky sú rizikové, keďže koalícia OĽaNO, Za ľudí, KÚ osciluje v prieskumoch okolo 7-percentej hranice pre vstup do parlamentu. V prípade vypadnutia z neho nemusí získať KÚ dostatok štátnych príspevkov na splatenie záväzkov. „Počítame s tým, že pôžička bude vrátená,“ neobáva sa rizika podnikateľ Kraker. Jeho tlačiareň podľa vykazovaných dát nemala voľný štvrťmilión – vlani mala síce stotisícový zisk, ale aj rovnaký úver, nemá úspory, či majetok vysokej hodnoty. Kraker však vysvetlil, že ide o peniaze z jeho dlhoročného podnikania.
V prípade aktuálne najbohatšej strany OĽaNO (podľa disponibilných zdrojov na účte) sa špekulovalo o tom, že môže prevalcovať konkurenciu až 9-miliónovou kampaňou, ak by dokázala obísť zákon a nejako posunúť milióny menším stranám v trojkoalícii (Za ľudí a Kresťanská únia), ktoré sami o sebe nemajú na trojmiliónovú kampaň, čo je limit na výdavky vo voľbách pre jednotlivé strany. K historicky najväčšej kampani sa naozaj schyľuje, aj keď to tak zatiaľ podľa transparentných účtov strán koalície nevyzerá.
OĽaNO nám totiž deklarovalo, že plánuje kampaň v objeme do troch miliónov eur. Podobne ako Kresťanská únia aj Za ľudia Veroniky Remišovej podľa ich vyjadrenia chystajú miliónovú kampaň. Spolu by tak trojkoalícia mohla prekročiť päťmiliónovú hranicu. V minulých voľbách 2020 minula koalícia PS – Spolu v spoločnej kampani iba 2,8 milióna eur.
Výdavky strán na volebnú kampaň v týchto dňoch prekročili 14 miliónov eur. Ako upozorňujeme už dlhšie, nejde o celkovú priebežne minutú sumu, keďže časť strán svoje výdavky z predkamapane pred 9. júnom nezverejňuje na transparentných účtoch a neodpovedala k tejto otázke ani nám v Transparency (viď obrázok).
Podľa nášho nedávno zverejneného hodnotenia transparentnosti 15 väčších kampaní má verejnosť na základe transparentných účtov lepšiu predstavu o predkampani v prípade šiestich strán, pričom najlepšiu prax sme identifikovali pri SaS. Na účte má z tohto obdobia pred oficiálnym začiatkom kampane až 134 podrobných transakcií.
Pôvodne sme k tejto šestici zaradili v hodnotení aj KDH, po kontrole sme však museli tento údaj upraviť na “čiastočne”, keďže hnutie nám predkampaň vyčíslilo iba cez náš dotazník. Jej výška podľa nich činila 114-tisíc eur. Za chybu, ktorá KDH znížila skóre v prvom kole hodnotenia zo 71% na 67%, sa ospravedlňujeme. Hodnotenie transparentností kampaní plánujeme v najbližších týždňoch zopakovať, pred voľbami tak majú všetky strany príležitosť na zlepšenie a ukázanie, že k verejnej kontrole nie sú ľahostajní.
Necelé štyri týždne pred voľbami sa stranám na transparentných účtoch podarilo vyzbierať 14,4 milióna eur. Najväčšie príjmy má dosiaľ na účte Smer (2,3 milióna eur) pred Hlasom (1,7 milióna) a Sme rodina (1,6 milióna). Nad milión dosiaľ ešte prišlo na účty Progresívneho Slovenska, SaS a KDH. Príjmy na kampaň budú v jej finále ešte značne rásť, už teraz však účty poskytujú dobrú predstavu, odkiaľ strany peniaze na kampaň získavajú.
Až 85% príjmov na transparentné účty strán prišlo z ich bežných účtov. V prípade Smeru a Hlasu ide až o 100%, podobná situácia je však aj pri OĽaNO, SaS či SNS. V prípade Republiky, ktorá zostala po odtrhnutí od ĽSNS bez štátneho príspevku, je to naopak priebežne len 21,5%.
Opakuje sa tak situácia spred posledných volieb 2020, kedy sme tri týždne pred nimi na účtoch strán registrovali o necelý milión eur menej, no podiel príjmov z bežných účtov strán bol v podstate totožný.
Vysoké vlastné investície strán však celkom nepredstavujú obraz reality. A to práve preto, že viaceré, najmä nové a menšie strany vlastné peniaze v podstate nemajú, a na bežné účty im prišli z pôžičiek. Napríklad Hlas na kampaň získal dvojmiliónový bankový úver, KDH z rovnakej banky 600-tisíc eur.
Viacerým stranám sa však úvery z bánk získať nepodarilo a požičiavať si tak museli od členov, sympatizantov či podnikateľov. To je vo výraznejšej miere prípad Progresívneho Slovenska s pôžičkami v objeme cez 1,3 milióna eur, státisíce si požičali aj v Aliancii, SNS, Republike, u Demokratov či Modrých.
Aspoň v niektorých prípadoch vieme tieto pôžičky identifikovať priamo na transparentných účtoch, napríklad v prípade lídra Republiky Milana Uhríka (100-tisíc eur), podnikateľa a kandidáta Modrých Patrika Anda (200-tisíc eur) či Zsolta Simona z Maďarského fóra (35-tisíc eur).
Peniaze od identifikovateľných kandidátov strán a ich rodín, či už ide o dary alebo pôžičky, predstavujú aktuálne na transparentných účtoch cez 10% príjmov a teda takmer 1,5 milióna eur.
Podporovatelia sa dosiaľ cez dary vyzbierali na takmer 360-tisíc a teda 2,5% všetkých príjmov na transparentných účtoch 27 kandidujúcich subjektov. Najviac unikátnych darcov má dosiaľ na účte PS (279), nasledované KDH (207) a Demokratmi (143). Podobnú sumu (344-tisíc eur) a teda 2,4% získali strany priebežne aj od firiem.
Koľko minú jednotlivé strany na kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami? A zmestia sa všetky do trojmiliónových limitov, alebo budú niektoré balansovať na hrane či za ňou? Možnosti občianskej kontroly sú pri týchto otázkach obmedzené, keďže do výdavkových limitov sa zarátava aj obdobie predkampane už od polovice decembra 2022. Koľko minuli strany počas polročnej predkampane, zistíme zo strohých záverečných správ strán až po voľbách.
Ako ukazujú transparentné účty strán aj naše nedávne hodnotenie transparentnosti kampaní, aj v tejto otázke však prevládajú medzi stranami veľké rozdiely v prístupe. „Niektorí priznávajú tieto výdavky a majú ich aj na transparentnom účte, niektorí nám neodpovedali ani na otázky a toto sú peniaze, o ktorých netušíme nič,“ zhodnotila naša kolegyňa a analytička Martina Hilbertová vo včerajšej relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo.
Kým na kampaň v roku 2020 strany vynaložili 23 miliónov eur, aktuálne sa výdavky na transparentných účtoch blížia k 14 miliónom. Predkampaň v Transparency dosiaľ odhadujeme na najmenej tri milióny, aktuálne sa teda celkové náklady na kampaň môžu pohybovať cez 17 miliónov. Finále kampaní je však stále pred nami a my v Transparency ho budeme pozorne monitorovať.
Celý rozhovor Martiny u Braňa Závodského o priebehu kampaní, ich financovaní a transparentnosti si môžete vypočuť aj pozrieť tu: https://youtu.be/8C3LaN5yVTs
V Transparency International už od prezidentských volieb 2019 monitorujeme a hodnotíme aj transparentnosť volebných kampaní a ich financovania. Tentokrát nás zaujímalo aj to, ako sa na tento aspekt kampane pozerajú voliči. Rozdiely medzi sympatizantmi strán sú priepastné.
Bilbordy sú podľa odpovedí voličov menej dôležité, ako transparentnosť kampane a financovania strany. Platí to však skôr pre prozápadne strany. Ilustračné foto – TASR
V Transparency International už od prezidentských volieb 2019 monitorujeme a hodnotíme aj transparentnosť volebných kampaní a ich financovania. Tentokrát nás zaujímalo aj to, ako sa na tento aspekt kampane pozerajú voliči. Rozdiely medzi sympatizantmi strán sú priepastné.
NEMÁME ČO SKRÝVAŤ, IDEME PRÍKLADOM. Status s takýmto titulkom a infografikou s citátom šéfa strany Richarda Sulíka „Zverejnil som najpodrobnejšie majetkové priznanie“ publikovala v decembri 2019 Sloboda a Solidarita. Išlo o reakciu na naše prvé kolo hodnotenia transparentností kampaní pred februárovými parlamentnými voľbami 2020, súčasťou ktorého bola aj požiadavka na lídrov strán zverejniť detailnejšie informácie o ich majetkoch. SaS vtedy skončila v našom hodnotení druhá, za koalíciou PS/Spolu.
Poradie po 3,5 rokoch sa ani po rozšírení metodiky odvtedy veľmi nezmenilo (hodnotenie aktuálne pozostáva zo 17 indikátorov zaradených do troch kategórií – Transparentný účet – 40% váha; Financovanie kampane – 30% váha; Informovanosť o kampani – 30% váha). SaS obsadila druhé miesto za PS aj v čerstvom hodnotení pred septembrovými predčasnými voľbami. Statusom o „najtransparentnejšej kampani“ sa tentokrát pochválil aj líder PS Michal Šimečka. Je táto téma však okrem politikov, novinárov či protikorupčných aktivistov zaujímavá aj pre bežných voličov?
Na bilbordoch vraj nezáleží
V Transparency sme si túto otázku položili spolu s agentúrou IPSOS, ktorá sa na Slovensku pravidelne venuje aj prieskumom politických preferencií. Prostredníctvom ich prieskumu na reprezentatívnej vzorke 1003 respondentov starších ako 18 rokov, ktorý agentúra vykonala od 10. do 14. 8. 2023 pomocou on-line zberu dát, sme sa spýtali na niekoľko otázok.
Tou prvou bolo, či transparentnosť kampane a jej financovania voliči vôbec považujú za dôležitú. Základná odpoveď znie, že vcelku áno, keďže zo siedmich konkrétnych možností ju zaškrtávali ako tretiu najčastejšiu (pri maximálne troch možnostiach išlo o 22,3% respondentov, viď graf nižšie). Za dôležitejšie voliči podľa vlastných odpovedí považujú iba „kvalitu volebných programov“ a „vystupovanie politikov v médiách a diskusiách“.
Iste, tieto odpovede nemožno brať úplne doslovne, keďže volebné programy v skutočnosti zrejme precízne študuje len zlomok voličov a väčšina skôr registruje najmä heslovité programové priority. Základnú predstavu nám však odpovede voličov dávajú, a to aj ak transparentnosť financovania porovnáme s menej preferovanými možnosťami „deklarovanie strán, s kým chcú po voľbách spolupracovať“, „možnosť stretnúť politikov osobne“ či ich „posolstvá na bilbordoch a sociálnych sieťach“.
Mimochodom, zaujímavý je rozpor medzi deklarovaným vlažným postojom voličov k bilbordom a vysokými nákladmi strán na outdoorovú kampaň (napríklad vo vlaňajších samosprávnych voľbách na ne politici vynaložili odhadom až tretinu všetkých výdavkov). Odpovede respondentov prieskumu tak možno interpretovať aj ako ďalšie potvrdenie známej poučky politického marketingu, podľa ktorej sa len bilbordmi voľby síce vyhrať nedajú, ale bez nich sa dajú ľahko prehrať.
Nejasné financovanie odrádza takmer polovicu
Dôležitosť vnímania tohto aspektu kampane nám však lepšie ozrejmi druhá otázka z prieskumu. V tej sme sa voličov spýtali: „V prípade, ak by ste sa dozvedeli, že politická strana, ktorej voľbu zvažujete, nevie dostatočne hodnoverne vysvetliť pôvod peňazí na svoju kampaň alebo postupuje pri vykazovaní zdrojov netransparentne, ovplyvnilo by to vaše rozhodovanie o jej podpore vo voľbách?“
Z odpovedí respondentov vyplynulo, že netransparentný alebo nehodnoverný spôsob financovania kampane by mohol byť závažnou prekážkou pre voľbu takejto strany až pre takmer 46% z nich. Naopak, neovplyvnilo alebo skôr neovplyvnilo by to 44% respondentov (zvyšok predstavujú rozhodnutí nevoliči).
K transparentnosti sú voliči Smeru ľahostajní
Ako je ale teda možné, že ak je pre takmer polovicu respondentov transparentnosť kampaní a jej financovania taká dôležitá, na čele rebríčkov preferencií sa skôr držia strany s problematickou transparentnosťou ako Smer, Hlas či Republika?
Na jednej strane platí, že aj napriek viacerým pochybnostiam o financovaní týchto strán (viď Hlasu tu alebo Republiky tu) či veľmi nízkou transparentnosťou kampane Smeru, podobný škandál o ich financovaní ako naposledy v prípade neskôr zbankrotovanej Vlasti Štefana Harabina, sa zatiaľ neprevalil. Ako ukazuje ďalší graf z prieskumu, zároveň platí aj to, že nie pre voličov všetkých strán sú tieto témy rovnako dôležité.
V spomínanej otázke vyššie o možnom prehodnotení voľby strany s nejasným financovaním a netransparentným vykazovaním peňazí pripustilo takýto postoj viac než 60% sympatizantov iba pri Progresívnom Slovensku, Demokratoch, SaS a KDH. Zhodou okolností, tri z týchto strán skončili na najvyšších priečkach aj v našom hodnotenia transparentnosti kampaní.
Naopak, v prípade Republiky by takéto problémy považovala za podstatné tretina a v prípade Smeru len štvrtina ich sympatizantov (viď graf vyššie). Postoje voličov týchto strán sú tak v súlade so správaním ich obľúbených politikov. Smer ďaleko najhoršie vyšiel aj v našom hodnotení.
Hoci podľa výdavkov na transparentných účtoch vedie Smer najväčšiu predvolebnú kampaň priebežne za dva milióny eur, o jej financovaní na účte neposkytuje takmer žiadne informácie. Kampaň financuje pravdepodobne výlučne zo straníckych peňazí, ktoré však z transparentného účtu obratom presúva vo veľkých súhrnných platbách do vlastnej eseročky – Agentúry Smer. Verejnosť tak nemá žiadne informácie o tom, čo, od koho, kedy a za koľko strana nakúpila. Transparentný účet Smeru, ktoré mimochodom v minulosti presadila práve táto strana, je tak iba karikatúrou verejnej kontroly.
Neféroví v kampani, neféroví po zvolení
Posledný zaujímavý pohľad na dôležitosť transparentnosti kampaní a ich financovania nám prieskum IPSOSu ponúka cez otázku o význame a dôvodoch takéhoto monitoringu. Vyše polovica všetkých respondentov sa stotožnila s tvrdením, že „ak strana či politik postupuje neférovo v kampani, bude tak robiť aj po zvolení“. Necelých 40% sa priklonilo aj k téze, že „za netransparentnosťou kampane sa môžu skrývať snahy záujmových skupín či zahraničných aktérov ovplyvňovať voľby“.
Pre úplnosť – 13% respondentov si z možností vybralo aj tú, že „tieto témy môžu byť dôležité, ale organizáciám ako Transparency International Slovensko pri nich nedôverujem“.
Otvoriť verejnej kontrole sa stále dá
Aký teda vyplýva z prieskumu IPSOSu záver? Hoci transparentnosť kampaní a ich financovania je iba jednou z viacerých dôležitých tém pre zvažovanie voličov, rozhodne im nie je ľahostajná. Možno s výnimkou väčšiny voličov strán ako Smer, Republika či Kotlebovci, ktorí majú priority evidentne nastavené inak, ako prozápadne orientované politické sily. Voliči si taktiež veľmi jasne uvedomujú riziká nejasných zdrojov či netransparentnosti pri financovaní, či už v podobe možného koristníckeho prístupu k verejným zdrojom po voľbách, alebo skrytých záujmov zo strany oligarchov či zahraničných aktérov.
V Transparency budeme preto po prezidentských voľbách 2019, parlamentných voľbách 2020 a samosprávnych voľbách 2022 v monitorovaní kampaní a upozorňovaní na prešľapy pokračovať aj naďalej. Tesne pred voľbami plánujeme zopakovať aj aktuálne hodnotenie transparentnosti kampaní. Náš portál VOLBY.TRANSPARENCY.SK so zverejnenými výsledkami prvého kola dáva otvoreným stranám jasný návod, čo zlepšiť (napríklad v SaS by sa opäť mohli vrátiť aj k dobrej praxi ochoty lídra Richarda Sulíka odtajniť podrobnejšie jeho majetky, ku ktorej sa tentokrát neodhodlal).
Nielen ako protikorupčnú organizáciu, ale aj ako voličov by nás tešilo, ak by status s titulkom „NEMÁME ČO SKRÝVAŤ, IDEME PRÍKLADOM“ mohlo o mesiac zverejniť čo najviac strán. A nám všetkým by tak poskytli ďalší argument, prečo si pri volebnej urne vybrať (alebo nevybrať) práve ich.
Michal Piško
Tento výstup mohol vzniknúť aj vďaka podpore Nadácie Pontis. Podporte Transparency – kontrole kampaní a financovania sa môžeme venovať aj vďaka ľuďom, ktorým férovosť a transparentnosť predvolebného boja nie je ľahostajná. Pridajte sa aj Vy: https://transparency.sk/volby/ Ďakujeme!
