Nový portál ukazuje, kto platí slovenskú politiku

Z aktuálne činných strán dokázalo za posledné dve dekády získať z neštátnych zdrojov najväčšiu sumu KDH. Najviac darcov oslovilo, aj napriek kratšej existencii, Progresívne Slovensko. Dary a pôžičky za takmer štyri milióny eur eviduje aj Smer, hoci od volieb v roku 2016 sa spolieha už len na príspevky od štátu. Ukazuje to nová online databáza protikorupčnej organizácie Transparency International Slovensko spracovaná z výročných správ strán a hnutí.

Politické strany a hnutia minuli na kampaň pred nedávnymi predčasnými parlamentnými voľbami minimálne 22 miliónov eur, ktoré k dnešnému dňu evidujú na svojich transparentných účtoch. Stále ide o neúplne číslo, ku ktorému v záverečných správach ešte pribudnú údaje o predkampaniach.  

Už dnes je však jasné, že väčšinu z týchto zdrojov získali strany zo štátnych príspevkov. Aj v nasledujúcom volebnom období medzi ne ministerstvo financií rozdelí  bezmála 100 miliónov eur. Aj v týchto voľbách však hrali dôležitú úlohu privátne financie. Hoci tieto informácie z transparentných účtov nie je možné presne odčítať, z darov, úverov a pôžičiek strany odhadom získali až 40 percent zdrojov na kampaň.  

Údaje z transparentných účtov, ktoré po voľbách strany spravidla rušia, Transparency od roku 2022 zálohuje na portáli https://volby.transparency.sk/. Pre lepšiu kontrolu financovania politiky verejnosťou sa organizácia aktuálne rozhodla vytvoriť a sprístupniť aj databázu neštátnych príjmov strán a hnutí za desaťročia dozadu.  Na podstránke portálu https://volby.transparency.sk/financovanie Transparency dosiaľ zhrnula údaje o darcoch a veriteľoch 21 prevažne stále aktívnych strán za dve dekády dozadu. Tieto údaje boli dosiaľ dostupné iba v stovkách výročných správ rôznych politických subjektov, neraz v podobe naskenovaných obrázkov bez možnosti vyhľadávania a kopírovania.

Medzi rokmi 2002 a 2022 zmapovaných 21 strán a hnutí získalo mimo štátnych príspevkov na činnosť najmenej 43,8 miliónov eur. Celkovo ide o takmer 14-tisíc príspevkov od takmer 6800 fyzických osôb či firiem. Dary a pôžičky stranám poskytlo aj takmer tristo jednotlivých právnických osôb, vrátane 21 úverov od šiestich bánk.  

Na zháňanie financií sú odkázané predovšetkým nové strany, ktoré ešte neprešli voľbami a tiež mimoparlamentné strany, na ktoré sa ujde iba menšia časť z celkového koláča štátnych príspevkov. V najväčšej miere sa ich darí získavať vo forme pôžičiek od súkromných osôb a úverov. Takýmto spôsobom zabezpečili strany viac ako polovicu zmapovaných oficiálnych zdrojov (cez 23 miliónov eur). Štvrtinu tvorili  dary (cez 11 miliónov eur).

Portál umožňuje darcov a veriteľov filtrovať a zoraďovať podľa preferencií, napríklad podľa názvu strany, donora či výšky transakcie. Obsahuje aj údaje o kumulatívnych sumách poskytnutých subjektami a osobami, ako aj príznak v prípade darov a bezodplatných plnení nad 10-tisíc a pôžičiek nad 100-tisíc eur (netýka sa bankových úverov). Pri každej transakcii je dostupný aj odkaz na zdrojový dokument s ďalšími dodatočnými informáciami. 

Pomocou databázy sa tak dajú identifikovať aj najštedrejší darcovia či veritelia slovenskej politiky.

V desiatke najväčších individuálnych podporovateľov strán sú takmer výlučne bývalí či súčasní predsedovia strán: Michal Truban (PS), Ivan Štefunko (PS),  Alojz Hlina (KDH), Andrej Danko (SNS), či Béla Bugár a László Sólymos (obaja Most-Híd). Historicky najväčšími veriteľmi sú zakladateľ strany Za ľudí a bývalý Prezident SR Andrej Kiska, spolu so zakladateľom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom. Obaja úspešní podnikatelia investovali do vlastnej politickej kariéry cez 1,7 milióna eur. 

Na rozdiel on mnohých západných krajín na Slovensku zatiaľ nie je rozvinutá tradícia mecenášov, ktorí by oficiálne štedro dotovali politiku. Najväčším podporovateľom politiky je spolumajiteľ siete elektroobchodov NAY Peter Zálešák, ktorý stranám Za Ľudí, Progresívne Slovensko a Team Bratislava požičal dovedna cez milión eur.

Pohľad na rebríček Top 10 darcov ukazuje okrem politikov aj ďalších podnikateľov, napríklad Miloša Jarošku, ktorého médiá v minulosti označili za blízkeho veľkopodnikateľovi Vladimírovi Poórovi, a ktorý pred voľbami 2020 podporil stranu Spolu (dnešní Demokrati) finančnými darmi v celkovej výške 160-tisíc eur. Medzi najväčšími darcami v priebežne budovanej databáze sa aktuálne vyskytujú aj podnikatelia Ján Ružička, ktorý podporil sumou 150-tisíc Most-Híd a Ľubor Benkovič so 134-tisícovými darmi v prospech SaS.   

Dlhodobo najúspešnejšie v získavaní privátnych zdrojov  je KDH, ktorému patrí každé piate zmapované euro. Z celkovo viac ako 8 miliónov eur, ktoré sa kresťanským demokratom podarilo  získať, tvoria tri štvrtiny úvery a pôžičky. Za dve desaťročia KDH podporilo aj unikátnych 930 väčších darcov (najmä straníkov) s priemernou výškou daru 994 eur. Dlhoročná členka KDH, dnes predsedníčka Kresťanskej únie, Anna Záborská, darovala na politiku už 209-tisíc eur.

Najštedrejší darcovia sú však za stranou Most-Híd, pri ktorej databáza mapuje najviac darov až za 2,62 milióna eur, na ktoré sa vyskladalo iba 194 unikátnych darcov. Výška priemerného daru v tejto strane je až 8215 eur. Súčasný šéf László Sólymos daroval vlastnej strane už 229-tisíc eur.  Účinný fundraising, teda oslovenie širšej bázy drobných podporovateľov, dokázalo doteraz predviesť najmä Progresívne Slovensko.  Na necelý darovaný milión do konca roku 2022 sa strane vyskladalo 1168 jednotlivých darcov, priemerná výška daru je 252 eur.  Pomerne vysoké sumy od bánk sa podarilo získať aj Smeru, ide však ešte o úvery z obdobia 2002 až 2011.

Sumy v databáze nemusia byť konečné, keďže zákon stranám prikazuje uvádzať vo výročných správach iba zmluvných darcov a teda najmä dary nad 1000 eur.  Negatívnym aspektom zostáva technická stránka oficiálneho zverejňovania príjmov politických strán a hnutí. Vytvorenie databázy veriteľov a darcov analytikom a dobrovoľníkom Transparency súhrnne zabralo stovky hodín, keďže výročné správy v drvivej väčšine nie sú zverejnené v strojovo spracovateľnom formáte. Databázu plánuje organizácia postupne dopĺňať aj o ďalšie významnejšie strany z minulosti ako SDKÚ, HZDS či Vlasť, ako aj každoročne aktualizovať o údaje z nových výročných správ.

Pre viac informácií kontaktujte: Ľuboš Kostelanský, lubos.kostelansky@transparency.sk, 0948/003 625, Martina Hilbertová, martina.hilbertova@transparency.sk, Michal Piško, pisko@transparency.sk

Za pomoc so zberom dát ďakujeme stážistom Alexovi Fazekašovi a Viktórii Gašparíkovej, ako aj dobrovoľníkom Jurajovi Bádalovi, Radoslavovi Marekovi, Marianne Švecovej, Matúšovi Vojčíkovi, Zuzane Knapekovej a Danielovi Balážovi.

Integrity Watch 3.0 is funded by the European Union’s Internal Security Fund — Police. 

Analýza vznikla vďaka podpore EMIF 

Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Comments Off on Nový portál ukazuje, kto platí slovenskú politiku

Moratórium dezinformácie nezastavilo, mohli tak ovplyvňovať voličov

Šírenie dezinformácií tesne pred voľbami nezastavilo ani široko a všeobecne nastavené moratórium v slovenskej legislatíve. Boj s dezinformáciami komplikuje aj to, že ich neraz šíria samotní politici.

„Moratórium je nulitné, zrúdne, definované o ničom v zákone a nevykonateľne. A zase niekomu vyhovuje, že to roky takto necháva v zákone a každý rok sa moratórium porušuje,“ rozprával vo videu svojim fanúšikom počas nedávneho volebného moratória provokatérsky a v minulosti aj väzobne stíhaný youtuber Martin Daňo.

„Ja mám médium a kašlem na vás, lebo tento zákon neviete roky zmeniť, aj tak budem robiť, čo robím… na nás neplatí!,“ rozohňoval sa pred 22 tisícmi divákov živého prenosu s názvom Volebné Moratórium absurditum! Vo videu, počas ktorého Daňo publikum vyzýva aj na finančnú podporu, si priebežne ventiloval svoje nesympatie k viacerým stranám a politikom. Fanúšikov však zároveň upozorňoval na nepravosť virálneho rozhovoru medzi predsedom PS Michalom Šimečkom a novinárkou Monikou Tódovou o údajnom manipulovaní volieb.

„Fake“ moratórium

Aj táto epizóda z online priestoru počas zákonom stanoveného moratória ukazuje, ako sa jeho aktuálne nastavenie míňa účinku. Počas moratória je zverejňovanie informácií v prospech alebo neprospech kandidujúcich politikov a strán zakázané, platí to však len pre médiá. Na neplatený obsah na sociálnych sieťach či platformách ako YouTube sa obmedzenie nevzťahuje, hoci v niektorých prípadoch sa virálne šíriace videá reťazovo dostanú k desiatkam až stovkám tisíc ľudí. Problém umocňuje aj fakt, že neraz ide o vymyslený či manipulatívny obsah, ktorého primárnym cieľom je v posledných hodinách kampane ovplyvniť výsledky volieb.

A tak, kým tradičné médiá sa v článkoch či vysielaní 48 hodín pred voľbami takmer obávali čo i len vysloviť názov konkrétnej strany, v online prostredí množstvo aktérov využívalo politicky vyprázdnený mediálny priestor na strhávanie pozornosti.

Aktuálne parlamentné voľby boli historicky prvými, kedy bola využitá umelá inteligencia na výrobu falošných, takzvaných deepfake nahrávok, použitých v politickom súboji a to aj počas moratória. Na sociálnych sieťach sa objavila spomínaná falošná nahrávka telefonátu medzi Michalom Šimečkom a Monikou Tódovou, podľa ktorej malo byť hlasovanie zmanipulované v prospech PS. Odborníci ju označili za deepfake a na ostražitosť v tejto súvislosti upozornila aj polícia. Facebook ju napokon zablokoval na základe analýzy tlačovej agentúry AFP.

Napriek tomu ju na sociálnych sieťach, ale aj cez reťazové maily, zdieľali tisícky ľudí. „Rozhodne išlo o najvirálnejší jednotlivý kus v rámci celej kampane, ktorý priživoval teórie o údajnej manipulácii volieb,“ povedal pre Denník N Robert Barca z agentúry AFP, ktorý zaregistroval 130-tisíc pozretí videa. Deepfake nahrávky sa šírili aj krátko pred začiatkom moratória, či už to bol Šimečkov naklonovaný hlas o drastickom zvýšení piva, či zmanipulované video prezidentky o tom, že ak vyhrá PS, tak bude v príhovore oslovovať  všetkých „72 pohlaví,” ktorých uzákonením strašila dezinfoscéna celú predvolebnú kampaň.

S nahrávkami už skúsenosti máme

S výbušnými nahrávkami tesne pred voľbami má Slovensko skúsenosti už aj spred éry umelej inteligencie. V roku 2010 Denník SME dva dni pred parlamentnými voľbami zverejnil nahrávku s hlasom podobným predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, na ktorej hovorí o zháňaní miliónov vlastnou hlavou. Vtedajšie zákony však moratórium pre parlamentné voľby neurčovali a Fico tak mohol bezprostredne reagovať a záznam vo všetkých médiách označovať za podvrh. Moratórium pre všetky typy volieb sa do legislatívy dostalo až následne v roku 2014.

Mimochodom, Fico sa vtedy bránil tvrdením, že podobná nahrávka sa dá vyrobiť za „tri minúty“. Aj keď tvrdenie vzhľadom na kvalitu nahrávky a autenticky znejúci Ficov hlas nepôsobilo hodnoverne a jej pravosť sa pre zásah vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika nepodarilo preveriť, v ére umelej inteligencie sa výroba uveriteľných nepravých videí môže už čoskoro naozaj počítať na minúty.

Denník SME zverejnil dva dni pred parlamentnými voľbami v roku 2010 nahrávku hlasu podobného šéfovi Smeru Robertovi Ficovi, podľa ktorej jeho strana preprala pred voľbami 2002 milióny korún od mecenášov. Zdroj: Denník SME

Mediálne zákony nestačia

Ako potvrdili aj aktuálne voľby, ani takéto zákonne obmedzenie však nedokáže ochrániť voličov pred šírením hoaxov, ktoré môžu na poslednú chvíľu ovplyvňovať ich rozhodnutie. „Máme skúsenosti, že v posledných dvoch dňoch dochádza k takým dezinformáciám, takým útokom, že to môže výrazne ovplyvniť výsledky volieb,“ zhodnotil skúsenosti krátko po voľbách na diskusii Transparency v Košiciach aj predseda Ústrednej volebnej komisie Ladislav Orosz.

Nepomohla ani snaha upraviť pravidlá kampaní a moratória okrem volebných zákonov aj nepriamo cez novú mediálnu legislatívu (zákon o mediálnych službách, zákon o publikáciách). Tá síce do regulácie zahrnula aj spravodajské online portály či platformy ako Netflix či Voyo, šíreniu antikampaní počas 48-hodinového moratória to však nezabránilo.

Ako sme naznačili, vo viacerých prípadoch nešlo ani o porušenie zákona, keďže videá sa šírili virálne, bez odplaty, alebo sa na prevádzkovateľov videokanálov na zahraničných platformách slovenská legislatíva ani nevzťahovala.

Okrem množstva nedostatkov a dier vo volebných zákonoch (ktoré sme opísali už po vlaňajších miestnych a regionálnych voľbách) tak horúcim kandidátom na novelizáciu zostáva aj otázka moratória.

Zákon by nemal znevýhodňovať

V Transparency súhlasíme, že štát by na snahu o zabezpečenie rovnosti šancí pre kandidujúce subjekty rezignovať nemal. Je však očividné, že vo svete politickej komunikácie preklápajúcej sa do virtuálneho prostredia, ako aj rýchlo sa šíriacich dezinformácií, verejné inštitúcie dostatočne pružne reagovať nedokážu.

Ďalšia deepfake nahrávka o zvyšovaní cien piva, ktorá sa objavila tesne pred začiatkom moratória, sa Facebookom dokonca šíri dodnes. Ľudia ju napríklad stále komentujú na profile Rudolfa Huliaka, potenciálneho kandidáta SNS na ministra.

Falošná nahrávka o údajnom pláne Progresívneho Slovenska zdražovať po voľbách pivo sa na profile novozvoleného poslanca za SNS Rudolfa Huliaka dala nájsť ešte aj dva týždne po voľbách. Zdroj: FB R. Huliaka

Ak sa moratórium napriek problémom rozhodneme zachovať, namiesto všeobecných a často obchádzaných zákazov by vhodnejším riešením bolo čo najsubtílnejšie taxatívne vymedzenie obmedzení a na ne sa vzťahujúcich aktérov. Ak sa spoločnosť zhodne na zákaze platenej agitácie tesne pred voľbami, zákon by zároveň nemal znemožňovať napádaným subjektom sa účinne brániť. V prípade závažných útokov by tak, hoci napríklad aj so súhlasom štátnej komisie pre voľby, mali dostať aj možnosť zverejnenia a šírenia vecnej reakcie, teda akéhosi práva na odpoveď.

Povedú dezinformácie až k spochybneniu volieb?

Šéf volebnej komisie Ladislav Orosz, ktorý pôsobí aj v Správnej rade Transparency, upozorňuje aj na to, že pred voľbami šírené dezinformácie môžu teoreticky viesť až k neplatnosti volieb. A to vtedy, ak sa stanú relevntným podkladom pre sťažnosti na Ústavný súd.

Dôležitým opatrením sa ukazuje aj rýchla a účinná páka na zahraničné platformy ako Facebook či YouTube, aby vedeli klamlivý a nenávistný obsah v priebehu moratória rýchlo identifikovať a stopnúť. V tomto ohľade bude nevyhnutné vyvíjať ďalej aktivitu aj z úrovne Európskej únie.

Problematické sa nám javí aj aj obmedzovanie verejnej diskusie a slobody prejavu, keď sa médiá a ich hostia musia počas moratória o stranách a politikoch rozprávať takmer v inotajoch. Pre porovnanie, v Česku sa média aj počas volieb riadia iba všeobecnými pravidlami na pluralitu a moratórium sa obmedzuje na zákaz zverejňovania prieskumov tri dni pred voľbami a agitácie v okolí volebných miestností.

Politici ako hviezdy dezinfoscény

Ani tá najlepšia legislatíva však za nás nevyrieši problém nízkej politickej kultúry. Jej prejavom je okrem iného tiež to, že aj počas aktuálnej kampane sa medzi najväčších šíriteľov dezinformácií radili aj samotní politici. Či už išlo o spomínaného Huliaka a ďalších zvolených poslancov za SNS, alebo aj o špičky Smeru a Republiky šíriacich nepodložené strašenie manipuláciou volieb.

V zákonnej lehote napokon ich výsledok nikto relevantný nenapadol a o téme manipulácií už mlčia aj politici, ktorí túto tému mesiace rozdúchavali. Ako však ukazuje prednostné hlasovanie, mnohým z nich vírenie strachu a zlosti napokon pomohlo v popularite i získaní mandátu. Najznámejší politický obľúbenec aj aktér dezinfoscény Ľuboš Blaha zo Smeru získal 220-tisíc krúžkov, čo bol spomedzi všetkých zvolených poslancov piaty najlepší výsledok.

Vplyv šírených dezinformácií na verejnú mienku potvrdil na jar aj prieskum agentúry AKO pre televíziu JOJ, podľa ktorého sa zmanipulovania volieb výrazne nadpriemerne obávali voliči Smeru, SNS a Republiky, ktoré tieto informácie šírili. Počet tých, ktorí majú obavy, v prieskume klesol po vysvetľovacej kampani ministerstva vnútra.

Príchylnosť časti politikov k dezinfoscéne, samozrejme komplikuje aj akcieschopnosť štátu proti dezinformáciám a manipuláciám bojovať. Ich nebezpečnosť sa ešte väčšmi zvýrazňuje bezprostredne pred voľbami, keďže rastie aj ich potenciál ovplyvňovať výsledky hlasovania a naštrbovať tak demokratické procesy. Ako ukázali aj aktuálne voľby, spoliehať sa v tejto otázke na moratórium, nie je dostačujúce. O to viac, ak k porušovaniu jeho princípov bude dochádzať beztrestne.

Problematikou dezinformácií  a právneho štátu sa intenzívne zaoberáme aj v Transparency, v nasledujúcich dňoch zverejníme aj podrobnejšiu analýzu o pokrývaní korupčných káuz a tém právneho štátu alternatívnymi médiami. Téme sa budeme venovať aj na seminári „Ako chrániť právny štát pred dezinformáciami” od 20. do 22. októbra v Tatrách.

Michal Piško, Martina Hilbertová, Ľuboš Kostelanský

Analýza vznikla vďaka podpore EMIF 

Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Tagged , , , | Comments Off on Moratórium dezinformácie nezastavilo, mohli tak ovplyvňovať voličov

Strany na online reklamu minuli najmenej 2,8 milióna, v závere valcovalo najmä OĽaNO

Ak sa Vám v posledných mesiacoch zdalo, že otvoriť sociálne siete bez vyskakujúcich politických reklám je takmer nemožné, dôvodom boli masívne investície strán do online priestoru. Výdavky na inzerciu na platformách Facebook/Instagram a Google/Youtube dosiahli podľa údajov z ich knižníc reklám minimálne 2,8 milióna eur (3,36 mil. eur s DPH). Do monitoringu sme zahrnuli viac ako 400 profilov strán a politikov, za ktorých reklamy platil niektorý z 27 kandidujúcich subjektov.

Celkovo do online reklám na sociálnych sieťach podľa monitoringu Transparency najviac investovalo Progresívne Slovensko a to cez 394-tisíc eur. Nasledovali Demokrati s 342-tisíc a tristotisícovú hranicu ešte prekonala aj Sme rodina. Tento výpočet ukazuje, že ani masívne investovanie do online reklamy na úspech vo voľbách nestačí, keďže z prvej trojice až dve strany na parlament nedosiahli.

Záver kampane malo v online prostredí jednoznačne najsilnejšie hnutie OĽaNO, ktoré do Facebooku investovalo za posledné tri týždne cez 80-tisíc eur. Ich videá so Zlaticou Kušnírovou (ktoré Meta predčasne pozastavila) a bitkou Igora Matoviča so Smerákmi, patrili k vôbec najpromovanejším politickým reklamám v kampani. Za prvé podľa knižnice reklám Meta uhradilo OĽaNO 7 až 8-tisíc eur, za druhé o dvetisíc menej. Obe dosiahli podľa údajov z databázy do milióna zobrazení.

Z hľadiska počtu platených reklám na sieťach Facebook/Instagram však bolo OĽaNO až štvrtým najčastejšie platiacim subjektom. Celkovo najviac reklám od marca na týchto sieťach sponzorovali KDH a to až 3674 a Smer – 3131. Smer však do reklám investoval citeľne menej ako KDH a ďalší, keďže ich často ostro vyhranený obsah sa dokázal presadzovať aj organicky. Róbert Fico má na profile až 257-tisíc sledovateľov, jeho predvolebné posty komentujú tisícky užívateľov a v niektorých prípadoch ich zdieľalo až 10-tisíc užívateľov.

Z hľadiska demografie cielila FB online reklamy najviac na ženy Kresťanská únia, tie tvorili viac ako dve tretiny ich publika. Naopak, zhruba dve tretiny mužov oslovovali platenými statusmi Republika, ĽSNS a KSS. Na mladých do 24 rokov sa sústredilo najmä PS (31% podiel zásahu), v kategórii 65+ to bol predovšetkým Smer (25% podiel). Smer sa citeľne menej zameriaval aj na voličov Bratislavského kraja (6% podiel), najväčšiu pozornosť im naopak venovala SaS (24%).

Aktuálna celková suma na online reklamy je o niečo nižšia, ako náš odhad spred volieb v roku 2020, ktorý sme rátali predovšetkým na základe dát na transparentných účtoch strán (na online reklamy šlo vtedy dovedna asi 3,5 milióna eur s DPH).

O vyššiu sumu ako 2,8 milióna eur však pôjde v konečnom zúčtovaní aj teraz, keďže spoločnosť Meta nezverejňuje drobné výdavky a neumožňuje ani filtrovať špecifické obdobie. V Transparency sme začali tieto údaje zhŕňať v marci. Predkampaň, na ktorú sa tiež vzťahujú finančné limity, začala už v polovici decembra 2022.

V uvedených sumách za obe voľby nie sú zarátané ani priame výdavky do médií, z ktorých časť putuje na ich webové stránky.

Ďalšie podrobnosti o kampaniach aj v online priestore nájdete na našom portáli https://volby.transparency.sk/parlament2023/

Analýza vznikla vďaka podpore EMIF 

Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Tagged , , , , , , , , , , , , | Comments Off on Strany na online reklamu minuli najmenej 2,8 milióna, v závere valcovalo najmä OĽaNO

Strany by po voľbách mali otvoriť aj otázku svojho financovania

Deväť politických strán s výsledkom nad 3 percentná v parlamentných voľbách získa v priebehu nového volebného obdobia od štátu cez 90 miliónov eur.

„Aktuálny systém vychádza zo správneho predpokladu, že je lepšie, keď sa na strany poskladáme my všetci, ako by ich mali platiť skryte oligarchovia, ktorí by v skutočnosti do veľkej miery rozhodovali o tom, kto tu bude pri moci, voľby by si mohli takto kúpiť a my voliči by sme boli len v role štatistov. Druhá strana mince je však prílišná závislosť od štátnych príspevkov, ktorá nie je zdravá,“ zhodnotil analytik Transparency International Slovensko Ľuboš Kostelanský vo včerajšej epizóde podcastu Denníka SME Dobré ráno o financovaní politických strán.

Aktuálny systém totiž neprimerane zvýhodňuje väčšie strany a pri aktuálnej realite, kedy na úspech vo voľbách treba minimálne milión či až dva milióny vrátane predkampane, stavia ich menších či nových konkurentov do značne rizikovej až špekulatívnej pozície.

Zabehnuté a veľké strany ako Smer, si zo štátneho príspevku, naopak, môžu dovoliť pohodlne financovať aj kampane pre ďalšie typy volieb, platiť činnosť, ako aj viesť v podstate permanentnú imidžovú kampaň. A to všetko bez motivácie zapojiť do svojho financovania členov či sympatizantov.

V Transparency preto dlhodobo navrhujeme, aby bola časť štátnych peňazí, podobne ako v Nemecku, naviazaná na ďalšie príjmy. Štátny príspevok by sa tak neodvíjal automaticky len od výsledku vo voľbách, ale aj od schopnosti strany získať prostriedky na svoju činnosť od členov, ľudí či firiem. Takýto model by strany motivoval aj k odkrývaniu skrytých darcov.

„Je potrebné rovnomernejšie prerozdeliť štátne príspevky pre strany, aby sa narušil monopol, ktorý majú úspešné strany vďaka štedrému štátnemu financovaniu. Tiež je napríklad otázka, či by nemala byť výška príspevku pre strany naviazaná aj na veľkosť jej štruktúr, čo by strany tlačilo do toho, aby boli štandardnejšími subjektami a nielen eseročkami okolo svojho majiteľa – predsedu,“ dodáva v rozhovore náš kolega Ľuboš Kostelanský.

Celú epizódu Dobrého rána o financovaní politických strán si môžete vypočuť tu

https://podcasty.sme.sk/…/dobre-rano-drahu-kampan…

Analýza vznikla vďaka podpore EMIF 

Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Tagged | Comments Off on Strany by po voľbách mali otvoriť aj otázku svojho financovania

Zadlženým Demokratom vo voľbách tesne ušiel štátny príspevok. O státisíce môžu prísť aj veritelia ďalších strán

Kým víťazi volieb, strana Smer a Progresívne Slovensko získajú od štátu na ďalšie fungovanie 23 a 18 miliónov eur, viacerí porazení budú zrejme bojovať o prežitie. Nepriaznivý výsledok v sobotňajších parlamentných voľbách má nepríjemnú dohru aj pre stranu Demokrati. Len dve tisícky hlasov ju delili od hranice troch percent, pri dosiahnutí ktorej by získala nárok na štátny príspevok.

Teraz stojí pred otázkou, ako splatiť polku zo zrejme až 1,8 miliónovej kampane postavenej z veľkej časti na pôžičkách členov a sympatizantov. Najväčším známym veriteľom je manžel volebnej líderky strany Andrey Letanovskej, ktorý na kampaň požičal 90-tisíc eur. Demokrati však pravdepodobne nezverejnili ešte mená všetkých veriteľov, aktuálne majú podľa webu pôžičky za 285-tisíc eur.

Podobný problém má aj strana Modrí, ktorej viac ako miliónová kampaň stojí taktiež z väčšej časti na pôžičkách. Vo voľbách napokon úplne prepadli a získali iba 0,26 percenta. Z pohľadu financovania ide o vysoko neúspešnú kampaň, pri ktorej sa cena jedného hlasu vyšplhala na hranicu 100 eur. Dokopy majú pôžičky za viac ako pol milióna eur, pričom najväčším veriteľom je syn niekdajšieho ministra za SDKÚ Milana Horta Michal. Cez akciovku EOSNEBOTRA požičal strane 281-tisíc eur, ďalších 100-tisíc eur jej daroval.

Nové politické značky vznikli len krátko pred voľbami a nedisponujú dostatočným majetkom, ktorý by im umožnil splatenie vysokých záväzkov. Pred krachom ich zrejme môže zachrániť len to, ak sa veritelia, vzhľadom na nízky volebný zisk, vzdajú nároku na vrátenie peňazí. S Demokratmi sa nám dnes ohľadom ich kampane spojiť nepodarilo. Radovan Struhár z Modrých nám vysvetlil, že tento týždeň bude zasadať ich finančná komisia, ktorá sa bude situáciou zaoberať.

Možný nízky volebný zisk si v zmluvách s veriteľmi dopredu ošetrilo Maďarské fórum, ktoré svojim veriteľom zaručilo vrátenie peňazí iba v prípade prekročenia hranice troch percent. Predseda strany Zsolt Simon nám dnes potvrdil, že pôžičky, ktoré podľa transparentného účtu strany dosahujú celkovú sumu 149-tisíc eur, preklasifikujú v zmysle zmlúv na dary. To sa týka aj samotného Simona, ktorý je najväčším veriteľom strany.

Z časti postavilo svoju kampaň na pôžičkách aj donedávna vládne hnutie Sme rodina, ktoré vo voľbách spadlo pod hranicu troch percent. Pôžičky v celkovom objeme 340-tisíc eur poskytol samotný predseda Boris Kollár. Na rozdiel od nových strán, však Sme rodina disponuje majetkom, ktorý umožňuje takýto záväzok splatiť.

Analýza vznikla vďaka podpore EMIF 

Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/

Posted in volby-hlavna-stranka-aktuality, volby.transparency.sk, volby2023-aktuality | Tagged , , , | Comments Off on Zadlženým Demokratom vo voľbách tesne ušiel štátny príspevok. O státisíce môžu prísť aj veritelia ďalších strán