Transparency's CMS

Šírenie dezinformácií tesne pred voľbami nezastavilo ani široko a všeobecne nastavené moratórium v slovenskej legislatíve. Boj s dezinformáciami komplikuje aj to, že ich neraz šíria samotní politici.

„Moratórium je nulitné, zrúdne, definované o ničom v zákone a nevykonateľne. A zase niekomu vyhovuje, že to roky takto necháva v zákone a každý rok sa moratórium porušuje,“ rozprával vo videu svojim fanúšikom počas nedávneho volebného moratória provokatérsky a v minulosti aj väzobne stíhaný youtuber Martin Daňo.

„Ja mám médium a kašlem na vás, lebo tento zákon neviete roky zmeniť, aj tak budem robiť, čo robím… na nás neplatí!,“ rozohňoval sa pred 22 tisícmi divákov živého prenosu s názvom Volebné Moratórium absurditum! Vo videu, počas ktorého Daňo publikum vyzýva aj na finančnú podporu, si priebežne ventiloval svoje nesympatie k viacerým stranám a politikom. Fanúšikov však zároveň upozorňoval na nepravosť virálneho rozhovoru medzi predsedom PS Michalom Šimečkom a novinárkou Monikou Tódovou o údajnom manipulovaní volieb.

„Fake“ moratórium

Aj táto epizóda z online priestoru počas zákonom stanoveného moratória ukazuje, ako sa jeho aktuálne nastavenie míňa účinku. Počas moratória je zverejňovanie informácií v prospech alebo neprospech kandidujúcich politikov a strán zakázané, platí to však len pre médiá. Na neplatený obsah na sociálnych sieťach či platformách ako YouTube sa obmedzenie nevzťahuje, hoci v niektorých prípadoch sa virálne šíriace videá reťazovo dostanú k desiatkam až stovkám tisíc ľudí. Problém umocňuje aj fakt, že neraz ide o vymyslený či manipulatívny obsah, ktorého primárnym cieľom je v posledných hodinách kampane ovplyvniť výsledky volieb.

A tak, kým tradičné médiá sa v článkoch či vysielaní 48 hodín pred voľbami takmer obávali čo i len vysloviť názov konkrétnej strany, v online prostredí množstvo aktérov využívalo politicky vyprázdnený mediálny priestor na strhávanie pozornosti.

Aktuálne parlamentné voľby boli historicky prvými, kedy bola využitá umelá inteligencia na výrobu falošných, takzvaných deepfake nahrávok, použitých v politickom súboji a to aj počas moratória. Na sociálnych sieťach sa objavila spomínaná falošná nahrávka telefonátu medzi Michalom Šimečkom a Monikou Tódovou, podľa ktorej malo byť hlasovanie zmanipulované v prospech PS. Odborníci ju označili za deepfake a na ostražitosť v tejto súvislosti upozornila aj polícia. Facebook ju napokon zablokoval na základe analýzy tlačovej agentúry AFP.

Napriek tomu ju na sociálnych sieťach, ale aj cez reťazové maily, zdieľali tisícky ľudí. „Rozhodne išlo o najvirálnejší jednotlivý kus v rámci celej kampane, ktorý priživoval teórie o údajnej manipulácii volieb,“ povedal pre Denník N Robert Barca z agentúry AFP, ktorý zaregistroval 130-tisíc pozretí videa. Deepfake nahrávky sa šírili aj krátko pred začiatkom moratória, či už to bol Šimečkov naklonovaný hlas o drastickom zvýšení piva, či zmanipulované video prezidentky o tom, že ak vyhrá PS, tak bude v príhovore oslovovať  všetkých „72 pohlaví,” ktorých uzákonením strašila dezinfoscéna celú predvolebnú kampaň.

S nahrávkami už skúsenosti máme

S výbušnými nahrávkami tesne pred voľbami má Slovensko skúsenosti už aj spred éry umelej inteligencie. V roku 2010 Denník SME dva dni pred parlamentnými voľbami zverejnil nahrávku s hlasom podobným predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, na ktorej hovorí o zháňaní miliónov vlastnou hlavou. Vtedajšie zákony však moratórium pre parlamentné voľby neurčovali a Fico tak mohol bezprostredne reagovať a záznam vo všetkých médiách označovať za podvrh. Moratórium pre všetky typy volieb sa do legislatívy dostalo až následne v roku 2014.

Mimochodom, Fico sa vtedy bránil tvrdením, že podobná nahrávka sa dá vyrobiť za „tri minúty“. Aj keď tvrdenie vzhľadom na kvalitu nahrávky a autenticky znejúci Ficov hlas nepôsobilo hodnoverne a jej pravosť sa pre zásah vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika nepodarilo preveriť, v ére umelej inteligencie sa výroba uveriteľných nepravých videí môže už čoskoro naozaj počítať na minúty.

Mediálne zákony nestačia

Ako potvrdili aj aktuálne voľby, ani takéto zákonne obmedzenie však nedokáže ochrániť voličov pred šírením hoaxov, ktoré môžu na poslednú chvíľu ovplyvňovať ich rozhodnutie. „Máme skúsenosti, že v posledných dvoch dňoch dochádza k takým dezinformáciám, takým útokom, že to môže výrazne ovplyvniť výsledky volieb,“ zhodnotil skúsenosti krátko po voľbách na diskusii Transparency v Košiciach aj predseda Ústrednej volebnej komisie Ladislav Orosz.

Nepomohla ani snaha upraviť pravidlá kampaní a moratória okrem volebných zákonov aj nepriamo cez novú mediálnu legislatívu (zákon o mediálnych službách, zákon o publikáciách). Tá síce do regulácie zahrnula aj spravodajské online portály či platformy ako Netflix či Voyo, šíreniu antikampaní počas 48-hodinového moratória to však nezabránilo.

Ako sme naznačili, vo viacerých prípadoch nešlo ani o porušenie zákona, keďže videá sa šírili virálne, bez odplaty, alebo sa na prevádzkovateľov videokanálov na zahraničných platformách slovenská legislatíva ani nevzťahovala.

Okrem množstva nedostatkov a dier vo volebných zákonoch (ktoré sme opísali už po vlaňajších miestnych a regionálnych voľbách) tak horúcim kandidátom na novelizáciu zostáva aj otázka moratória.

Zákon by nemal znevýhodňovať

V Transparency súhlasíme, že štát by na snahu o zabezpečenie rovnosti šancí pre kandidujúce subjekty rezignovať nemal. Je však očividné, že vo svete politickej komunikácie preklápajúcej sa do virtuálneho prostredia, ako aj rýchlo sa šíriacich dezinformácií, verejné inštitúcie dostatočne pružne reagovať nedokážu.

Ďalšia deepfake nahrávka o zvyšovaní cien piva, ktorá sa objavila tesne pred začiatkom moratória, sa Facebookom dokonca šíri dodnes. Ľudia ju napríklad stále komentujú na profile Rudolfa Huliaka, potenciálneho kandidáta SNS na ministra.

Ak sa moratórium napriek problémom rozhodneme zachovať, namiesto všeobecných a často obchádzaných zákazov by vhodnejším riešením bolo čo najsubtílnejšie taxatívne vymedzenie obmedzení a na ne sa vzťahujúcich aktérov. Ak sa spoločnosť zhodne na zákaze platenej agitácie tesne pred voľbami, zákon by zároveň nemal znemožňovať napádaným subjektom sa účinne brániť. V prípade závažných útokov by tak, hoci napríklad aj so súhlasom štátnej komisie pre voľby, mali dostať aj možnosť zverejnenia a šírenia vecnej reakcie, teda akéhosi práva na odpoveď.

Povedú dezinformácie až k spochybneniu volieb?

Šéf volebnej komisie Ladislav Orosz, ktorý pôsobí aj v Správnej rade Transparency, upozorňuje aj na to, že pred voľbami šírené dezinformácie môžu teoreticky viesť až k neplatnosti volieb. A to vtedy, ak sa stanú relevntným podkladom pre sťažnosti na Ústavný súd.

Dôležitým opatrením sa ukazuje aj rýchla a účinná páka na zahraničné platformy ako Facebook či YouTube, aby vedeli klamlivý a nenávistný obsah v priebehu moratória rýchlo identifikovať a stopnúť. V tomto ohľade bude nevyhnutné vyvíjať ďalej aktivitu aj z úrovne Európskej únie.

Problematické sa nám javí aj aj obmedzovanie verejnej diskusie a slobody prejavu, keď sa médiá a ich hostia musia počas moratória o stranách a politikoch rozprávať takmer v inotajoch. Pre porovnanie, v Česku sa média aj počas volieb riadia iba všeobecnými pravidlami na pluralitu a moratórium sa obmedzuje na zákaz zverejňovania prieskumov tri dni pred voľbami a agitácie v okolí volebných miestností.

Politici ako hviezdy dezinfoscény

Ani tá najlepšia legislatíva však za nás nevyrieši problém nízkej politickej kultúry. Jej prejavom je okrem iného tiež to, že aj počas aktuálnej kampane sa medzi najväčších šíriteľov dezinformácií radili aj samotní politici. Či už išlo o spomínaného Huliaka a ďalších zvolených poslancov za SNS, alebo aj o špičky Smeru a Republiky šíriacich nepodložené strašenie manipuláciou volieb.

V zákonnej lehote napokon ich výsledok nikto relevantný nenapadol a o téme manipulácií už mlčia aj politici, ktorí túto tému mesiace rozdúchavali. Ako však ukazuje prednostné hlasovanie, mnohým z nich vírenie strachu a zlosti napokon pomohlo v popularite i získaní mandátu. Najznámejší politický obľúbenec aj aktér dezinfoscény Ľuboš Blaha zo Smeru získal 220-tisíc krúžkov, čo bol spomedzi všetkých zvolených poslancov piaty najlepší výsledok.

Vplyv šírených dezinformácií na verejnú mienku potvrdil na jar aj prieskum agentúry AKO pre televíziu JOJ, podľa ktorého sa zmanipulovania volieb výrazne nadpriemerne obávali voliči Smeru, SNS a Republiky, ktoré tieto informácie šírili. Počet tých, ktorí majú obavy, v prieskume klesol po vysvetľovacej kampani ministerstva vnútra.

Príchylnosť časti politikov k dezinfoscéne, samozrejme komplikuje aj akcieschopnosť štátu proti dezinformáciám a manipuláciám bojovať. Ich nebezpečnosť sa ešte väčšmi zvýrazňuje bezprostredne pred voľbami, keďže rastie aj ich potenciál ovplyvňovať výsledky hlasovania a naštrbovať tak demokratické procesy. Ako ukázali aj aktuálne voľby, spoliehať sa v tejto otázke na moratórium, nie je dostačujúce. O to viac, ak k porušovaniu jeho princípov bude dochádzať beztrestne.

Problematikou dezinformácií  a právneho štátu sa intenzívne zaoberáme aj v Transparency, v nasledujúcich dňoch zverejníme aj podrobnejšiu analýzu o pokrývaní korupčných káuz a tém právneho štátu alternatívnymi médiami. Téme sa budeme venovať aj na seminári „Ako chrániť právny štát pred dezinformáciami” od 20. do 22. októbra v Tatrách.

Michal Piško, Martina Hilbertová, Ľuboš Kostelanský

Analýza vznikla vďaka podpore EMIF 

Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu. https://gulbenkian.pt/emifund/disclaimer/