Transparency International Slovensko zverejnilo ďalšiu aktualizáciu knižnice darcov a veriteľov politických strán. Nové dáta prinášajú zaujímavé zistenia. Potvrdzujú investičný charakter Hlasu, ktorý stále závisí najmä od pár veľkých darcov z jadra strany. Najväčším politickým sponzorom za rok 2024 bol odsunutý politik KDH, historické prvenstvo patrí politikom Republiky a Sme rodina. Team Bratislava a Demokrati vlani pri prijímaní darov zrejme porušili zákon.
Keď Peter Pellegrini ešte ako šéf Hlasu vyzval v roku 2022 ľudí, aby jeho novej strane pomohli „naškrabkať“ potrebné tisíce eur, zrejme sa na model širokej podpory verejnosti veľmi nespoliehal. Hlasu sa totiž nikdy nepodarilo získať väčšiu podporu darcov, naopak, jeho fungovanie stále závisí najmä od zopár bohatých straníkov. A to aj napriek tomu, že vo voľbách v roku 2023 skončili na treťom mieste, stali sa vládnou stranou a získali nárok na milióny od štátu. Tie sa však uvoľňujú počas volebného cyklu iba postupne. Na rozbeh, splátky pôžičiek a ďalšie typy volieb vrátane prezidentských, však potrebovala ambiciózna strana peňazí viac a rýchlejšie.
Tieto výzvy sa Hlasu darí zvládať iba vďaka solventnosti pomerne úzkeho jadra strany. Hlas bol v posledných rokoch z hľadiska výšky darov suverénne najúspešnejší, najvyššie príspevky získal v troch zo štyroch ucelených rokov od svojho založenia (2021, 2022, 2024). Až na troch štvrtinách z vyzbieraných 1,7 milióna eur sa však podieľalo iba 47 ľudí s minimálne 10-tisícovými darmi. Ukazuje to aktualizovaná knižnica darcov a veriteľov politických strán, ktorú sa nám v Transparency zdĺhavým prepisovaním údajov zo strojovo nečitateľných výročných správ strán podarilo sprístupniť na portáli volby.transparency.sk. Knižnica tak už obsahuje 22-tisíc transakcií vyše 60 politických strán za roky 2002 až 2024.
Strana bohatých ľudí
V prípade darcov Hlasu ide predovšetkým o funkcionárov strany, z ktorých najviac prispel jej bývalý šéf. Dnes už prezident Peter Pellegrini daroval Hlasu 66-tisíc eur, čo je zhruba až tretina jeho príjmov z verejných funkcií za toto obdobie.
Hneď za ním (60-tisíc eur) je člen predsedníctva a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, po 56-tisíc eur strane darovali jej podpredsedovia Erik Tomáš, Richard Raši a Denisa Saková. Ďalšie desiatky tisíc dodali členovia predsedníctva, napríklad Peter Žiga a Peter Kmec po 53-tisíc eur. Tento model financovania významnejšie vychýlili iba podozrivé príspevky od banskoštiavnických podnikateľov Lukáša Mlynárika s bratom a Rastislava Ondrejmišku v roku 2022. Ondrejmiška je tak s darmi za 110-tisíc eur dosiaľ najväčším sponzorom Hlasu.
Hlas sa tak vyprofiloval nielen ako strana pekných ľudí (ako to prezradil odídenec Samuel Migaľ), ale najmä ako strana bohatých. V skutočnosti vlažný záujem o podporu zo strany širšej verejnosti sa ukázal aj pri prezidentských voľbách, keď si šéf strany Pellegrini dokonca zablokoval transparentný účet a zamedzil tak prijímanie darov naň.
Nezáujem o drobnú podporu
Na dary bol pritom Hlas odkázaný práve kvôli prezidentským voľbám aj vlani, keďže na podporu kandidatúry svojho vtedajšieho predsedu do Grasalkovičovho paláca strana nemohla podľa zákona použiť peniaze od štátu. Vyzbierať sa im napokon podarilo 450-tisíc eur, z ktorých opäť viac ako polovicu tvorili minimálne 10-tisícové dary od 15 prevažne funkcionárov. Najväčším prispievateľom s 55-tisíc eurami bol vlani bývalý poslanec Radomír Šalitroš, ktorého medzitým pre kritické postoje z Hlasu vylúčili a spolu so Samuelom Migaľom odišli do vedenia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Odkázanosť Hlasu na veľkých darcov dobre ilustruje aj iný ukazovateľ a to výška priemerného daru. Tá bola vlani až 2356 eur, čo opäť patrí k najvyšším hodnotám medzi relevantnými stranami vôbec (o pár eur vyšší priemer malo len KDH). Tieto vysoké priemery sú spôsobené aj práve relatívne nízkym počtom darcov, ktorých mali Hlas aj KDH podstatne menej ako PS a hlavne Demokrati. Priemerná výška daru Demokratov bola za minulý rok desaťkrát nižšia (219 eur), keď sa na celkovo 280-tisíc eur pre stranu poskladalo až 1285 darcov.
Po parlamentnom vypätí nastal útlm
Po rekordnom náraste z volebného roku 2023, kedy do financovania strán pritieklo vyše 15 miliónov eur zo súkromných zdrojov, bol vlaňajšok opäť skromnejší. Cez dary a pôžičky strany podľa výročných správ za rok 2024 získali 1,87 milióna eur. Za obdobie 2002 až 2024 tak činnosť nami zmapovaných strán podporili súkromní sponzori alebo veritelia takmer 74 miliónmi eur. Ak by sme zohľadnili aj infláciu, pri aktuálnych cenách by išlo už o 98 miliónov eur.
Pre porovnanie strany za toto obdobie získali od štátu za výsledky vo voľbách za rovnaké obdobie až 310 miliónov eur (do konca volebného obdobia to bude 349 miliónov eur). Inak vyjadrené, za posledných 23 rokov pripadlo na každé 1 euro pre strany od súkromných darcov či veriteľov zhruba 4,2 eura zo štátneho rozpočtu.
Rok 2024 tak patrí z hľadiska aktivizovania súkromných zdrojov stranami k tým slabším. A to aj napriek tomu, že sa v ňom odohralo až dvojo volieb – prezidentské a eurovoľby. Do prezidentského kampaňovania sa však tentokrát strany nemohli zapojiť, kandidáti tiež nemohli na tento účel využiť štátne príspevky. Hlas Pellegriniho podporil okľukou, keď financovanie jeho kampane zabezpečoval cez pôžičku (300-tisíc eur od firmy sestry Petra Pellegriniho) a zber darov na svoj stranícky účet.
Tie potom súhrnne previedol budúcemu prezidentovi na transparentný účet, vďaka čomu verejnosť spoznala sponzorov jeho kampane viac ako rok po voľbách. Práve za pôžičku od firmy Pellegriniho sestry Element Business, s.r.o. dostal Hlas napokon od Štátnej volebnej komisie aj pokutu 5-tisíc eur pre porušenie zákona jej včasným nezverejnením.
Eurovoľby pre bohatých
Eurovoľby boli zase najmä súbojom pár najbohatších strán, ktoré si účasť v nich mohli dovoliť práve vďaka miliónom eur od štátu. Tie získali rok predtým v predčasných parlamentných voľbách.
Pre porovnanie strany za toto obdobie získali od štátu za výsledky vo voľbách za rovnaké obdobie až 310 miliónov eur (do konca volebného obdobia to bude 349 miliónov eur). Inak vyjadrené, za posledných 23 rokov pripadlo na každé 1 euro pre strany od súkromných darcov či veriteľov zhruba 4,2 eura zo štátneho rozpočtu.
Rok 2024 tak patrí z hľadiska aktivizovania súkromných zdrojov stranami k tým slabším. A to aj napriek tomu, že sa v ňom odohralo až dvojo volieb – prezidentské a eurovoľby. Do prezidentského kampaňovania sa však tentokrát strany nemohli zapojiť, kandidáti tiež nemohli na tento účel využiť štátne príspevky. Hlas Pellegriniho podporil okľukou, keď financovanie jeho kampane zabezpečoval cez pôžičku (300-tisíc eur od firmy sestry Petra Pellegriniho) a zber darov na svoj stranícky účet.
Tie potom súhrnne previedol budúcemu prezidentovi na transparentný účet, vďaka čomu verejnosť spoznala sponzorov jeho kampane viac ako rok po voľbách. Práve za pôžičku od firmy Pellegriniho sestry Element Business, s.r.o. dostal Hlas napokon od Štátnej volebnej komisie aj pokutu 5-tisíc eur pre porušenie zákona jej včasným nezverejnením.
Eurovoľby pre bohatých
Eurovoľby boli zase najmä súbojom pár najbohatších strán, ktoré si účasť v nich mohli dovoliť práve vďaka miliónom eur od štátu. Tie získali rok predtým v predčasných parlamentných voľbách.
Kým vlani najviac peňazí zo súkromných zdrojov získal Hlas (dovedna na daroch a pôžičkách 750-tisíc eur, ako rozoberáme podrobnejšie vyššie), historicky zostáva v tomto ukazovateli najúspešnejšou stranou KDH. Medzi rokmi 2002 a 2024 získalo zo súkromných zdrojov už takmer 10,5 milióna eur, avšak až dve tretiny z tejto sumy tvorili úvery a pôžičky, ktoré hnutie muselo vrátiť. Výraznejší vzostup zaznamenal práve Hlas, ktorý za štyri roky od vzniku dokázal zo súkromných zdrojov získať už cez 4 milióny eur. Hlas sa tak v tejto historickej štatistike posunul z 10. na 4. miesto (za KDH, SDKÚ a PS).
Rekordéri z KDH a Republiky
Z hľadiska „politického fundraisingu” sa okrem Hlasu darilo aj spomínaným Demokratom a KDH. Vlani sa vôbec najväčším darcom stal neúspešný obhajca kresla v Európskom parlamente Ivan Štefanec, ktorý KDH venoval 120-tisíc eur. Dostal sa tak aj do historickej tabuľky TOP10 individuálnych darcov politických strán. So súhrnne 164-tisíc eurami, ktoré v priebehu rokov 2002 až 2024 daroval SDKÚ a KDH sa aktuálne ocitol na 8. mieste (viď tabuľka nižšie).
V tejto tabuľke došlo ešte k jednej zaujímavej zmene. Celkové prvenstvo medzi darcami aktuálne už drží podpredseda Republiky a podnikateľ Miroslav Suja, ktorý súhrnne daroval ĽSNS a Republike už cez 305-tisíc eur. Naposledy bol Suja ešte druhý – za darcom Demokratov a michalovským podnikateľom Jánom Šubákom, ktorého preskočil vďaka tomu, že strane vlani poskytol bezplatne reklamné plochy v hodnote 7800 eur. Podozrivým darom v Republike, vrátane Suju, sme sa v Transparency venovali viackrát (napr. tu).
Ak by sme do tabuľky pridali aj pôžičky, najväčším sponzorom politiky by historicky zostal šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár, pred exprezidentom a zakladateľom Za ľudí Andrejom Kiskom. Na treťom mieste zostáva dlhoročný mecenáš politiky a spolumajiteľ siete elektrodomov Nay Peter Zálešák, ktorý dosiaľ darmi i pôžičkami podporoval Progresívne Slovensko, Za ľudí aj Team Bratislava.
Celkovo za obdobie 2002 až 2024 na stranícke účty pribudla drvivá väčšina darov od fyzických osôb, príspevky firiem tvorili len 9%. Vlani bol tento podiel ešte nižší, firmy sa na daroch strán podieľali len necelými štyrmi percentami. Na zvyšných 1,4 milióna eur darov sa príspevky od mužov podieľali 78 percentami a ženy 18%.
Najviac darov strany v roku 2024 regionálne získali od podporovateľov z Bratislavského kraja (45,2%), nasledoval Nitriansky (11,9%) a Košický kraj (10,5%).
Team Bratislava zrejme porušil zákon
Pri aktualizácii databázy darov v slovenskej politike sme narazili aj na osemtisícový dar, ktorý regionálna strana Team Bratislava prijala vlani od zahraničnej nadácie Friedrich Naumann Foundation for Freedom so sídlom v Prahe. Zákon pritom stranám zakazuje prijímať dary od zahraničných právnických osôb.
Stranu pod vedením primátora Matúša Valla sme preto požiadali o vyjadrenie. Podľa jej podpredsedníčky Gretky Pavlovovej zákon porušený nebol, keďže v tomto prípade nešlo o dar, ale o zmluvne upravený grant. Ten sa týkal projektu Camp Bratislava, čo bol Festival novej generácie Bratislavy, ktorý strana v uplynulom roku organizovala.
„Keďže zákon nerozlišuje osobitný titul ,grant‘ či ,príspevok na činnosť‘, účtovne bol tento príjem vykázaný na účte prijatých príspevkov od právnických osôb a súčasne zaznamenaný v evidencii darov,” tvrdí Pavlovová, podľa ktorej strana postup konzultovala s audítorkou overujúcou účtovnú závierku strany za rok 2024.
Z nášho pohľadu však takéto vysvetlenie neobstojí. Účelom zákona o financovaní politických strán je totiž neprijať bezodplatné plnenie zo zahraničia, k čomu v tomto prípade došlo. V opačnom prípade by napríklad nadácia maďarskej vlády mohla teoreticky cez granty priamo dotovať činnosť strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku. Nepriame podozrenia existujú už dnes, keď sa prostriedky maďarskej vlády prelievajú do našej politiky cez občianske združenie.
Postup Team Bratislava by podľa nás malo preveriť Ministerstvo financií, strane hrozí pokuta vo výške dvojnásobku daru.
V Transparency sme zaregistrovali aj druhý problematický dar, keď Demokrati prijali na konci minulého roka 100 eur od Občianskeho združenia na rozvoj vedy, techniky a výskumu TechPark. Aj dary od združení však zákon zakazuje. Hovorkyňa strany Martina Kakačšíková reagovala na naše upozornenie tým, že dar vrátia a ministerstvo vnútra budú informovať o tejto operácii.
Strany za vodou
Doteraz sme v texte rozoberali úspešnosť strán pri získavaní súkromných prostriedkov. Povšimnutiahodné sú však aj strany, ktoré sa v tomto ohľade snažiť vôbec nemusia. Ide najmä o historicky vo voľbách najúspešnejšiu stranu Smer, ktorá sa v tomto volebnom období dostane cez hranicu 100 miliónov eur získaných od štátu.
Dnešný model financovania umožňuje viesť Smeru de facto permanentnú volebnú kampaň. Tú môže strana vygradovať pred každými voľbami, pričom jej na to pohodlne stačia štátne príspevky. Vo výročných správach Smeru za posledné roky tak tradične svietia v kolónkach určených pre privátne príjmy nuly. Rovnako tomu bolo aj vlani, Smer mal pritom suverénne najväčšiu kampaň v eurovoľbách, až za 1,6 milióna eur. V poradí druhé Progresívne Slovensko malo eurokampaň len za milión.
Do podobnej „pohody” sa vďaka výraznému víťazstvu v parlamentných voľbách 2020 dostalo aj hnutie Slovensko Igora Matoviča (predtým OĽaNO), ktoré sa posledné štyri roky nemuselo vôbec trápiť zháňaním peňazí. Dovoliť si pritom môže tak finančne nákladné výstrelky, akým bol nákup desiatok veteránov Fiat 500 v kampani pred voľbami 2023, ktoré mohli hnutie vyjsť až milión eur.
V Transparency tento model, ktorý nadmerne zvýhodňuje víťazov na úkor menších strán dlhodobo kritizujeme. Navrhujeme jeho úpravu tak, aby viac podporoval konkurenciu v politike a aj najväčšie strany motivoval zapájať do chodu členov a sympatizantov. Ministerstvo vnútra pod vedením predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka však namiesto toho aktuálne navrhuje zmeny, ktoré pozíciu bohatých strán ešte viac posilňujú.
Rezort chce, aby mali nárok na štátne financie iba strany v parlamente, pričom dnes ich čiastočne získavajú aj tie so ziskom nad 3 percentá v parlamentných voľbách. To môže menším strán výrazne skomplikovať získavanie pôžičiek a úverov, ktoré sú kľúčové najmä z hľadiska organizácie finančne nákladných predvolebných kampaní.
Dôsledkami úprav tak môže byť zvýšená netransparentnosť hospodárenia politických strán a vysoký tlak na to, aby svoje predvolebné kampane stavali na utajených donoroch v pozadí, pre ktorých nie je podstatná výška rizika finančnej investície do politiky, ale snaha získať neskorší prístup k štátnym zákazkám alebo ďalším výhodám. Zmeny sme preto v lete rozporovali hromadnou pripomienkou, ako rezort naše výhrady vyhodnotí, dosiaľ čakáme.
Michal Piško, Ľuboš Kostelanský
