Víťaz českých eurovolieb, hnutie ANO, malo najmenej transparentnú kampaň aj preto, že nezverejnilo metodiku k inak dobre vedenému transparentnému účtu. Najdrahšia kampaň v slovenských eurovoľbách strany Smer, bola hodnotená ako jedna z najhorších kvôli únosu z transparentného účtu do straníckej eseróčky, vďaka čomu je jedno veľké tajomstvo.
V Transparency sme len nedávno pozreli na transparentnosť v poradí šiestych slovenských eurovolieb. Na text nadväzujeme analýzou, v ktorej situáciu na Slovensku porovnávame s tou v Česku. Podobná analýza vznikla aj v našej partnerskej českej organizácii. Aj napriek mnohoročnému spoločnému štátu je už podobností málo. Vzájomná komparácia môže byť užitočnou inšpiráciou pre obe krajiny.
Zaujímavosťou je, že slovenské strany v eurovolebnej kampani zrejme minú celkovo viac peňazí, ako tie české. A to aj napriek polovičnej populácii. Hoci naisto sa to zatiaľ skonštatovať nedá. Na Slovensku majú strany na odovzdanie záverečných správ 30 dní. Už dnes sa dá zo stavu transparentných účtov strán usúdiť, že výdavky na kampaň narastú oproti roku 2019 o pätinu a prekročia celkovú sumu 6 miliónov eur.
Cena za kampaň
V Česku majú strany na správy až 90 dní. Monitoring našich kolegov z českej Transparency ukazuje, že šestica strán a koalícií s najväčšími kampaňami mala ku dňu volieb (8. júnu) celkové výdavky iba 3,1 milióna eur. Teda polovicu oproti slovenským voľbám. Toto číslo však ešte bude narastať. Napríklad opozičné hnutie ANO dopredu deklarovalo, že plánuje vyčerpať celý limit 50-miliónov českých korún na výdavky (zhruba 2 milióny eur). Bezprostredne po voľbách však malo na transparentnom účte iba výdavky 14 miliónov.
Ak by bola česká predvolebná kampaň napokon naozaj lacnejšia nebolo by to celkom prekvapením. K niečomu podobnému došlo aj v prípade najdôležitejších parlamentných volieb. V Česku sa naposledy uskutočnili v roku 2021, kedy strany na kampaň podľa ich záverečných správ vynaložili 528 miliónov korún (v prepočte 21,3 milióna eur). Kampaň k slovenským parlamentným voľbám v roku 2023 bola drahšia (26,9 miliónov eur). Konštatovanie platí, aj keď zo slovenskej výslednej sumy odrátame predkampane, ktoré sa v Česku do výdavkov nezahŕňajú (slovenské strany minuli na predkampaň 4,2 mil. eur).
Porovnateľné výdavky mali strany v eurovoľbách v roku 2019 – na Slovensku to bolo 4,9 milióna eur, v Česku 5,5 milióna. (Pri tomto type volieb strany na Slovensku nemávajú žiadnu alebo len minimálnu predkampaň).
V aktuálnych eurovoľbách sú na tom obe krajiny s výdavkami na outdoorovou kampaň s cca 32-percentami podobne. V prípade Slovenska by to však mohla byť nominálne vyššia suma. Organizácia celoplošnej národnej kampane v Česku, ktoré má o tretinu väčšiu rozlohu, by pritom mala byť intuitívne finančne náročnejšia.
Na Slovensku drahšie
Intenzívnejšiu slovenskú eurokampaň ešte lepšie ilustruje porovnanie online kampaní. Naši českí kolegovia v závere kampane konštatovali, že šesť najsilnejších kandidujúcich strán a koalícií uhradilo počas predvolebnej kampane 5,5 milióna korún (221-tisíc eur) za platenú reklamu na sociálnych sieťach Meta. Tieto dáta sme počas kampane sumarizovali aj my, pričom výdavky všetkých slovenských strán v kampani na Facebooku a Instagrame boli vyššie – dosiahli sumu pol milióna eur (12,5 milióna CZK).
Celkovo strany podľa nášho odhadu minuli na online reklamu až 1,2 milióna eur (29,8 milióna CZK), pričom víťazné Progresívne Slovensko postavilo kampaň práve na online,. Tieto výdavky v ich prípade prekonali outdoorovú reklamu (pomer 36 ku 28 percentám z celkových nákladov).
Platí teda, že slovenské politické strany čelili v eurovoľbách zrejme náročnejšej situácii, keď museli na kampaň v menšej krajine vynaložiť nominálne podobné alebo dokonca aj väčšie sumy financií, a to aj napriek tomu, že nezískali nárok na žiadnu odmenu v podobe štátneho príspevku. V Česku je pri eurovoľbách odmeňovaný volebný výsledok nad hranicou jedného percenta, a to sumou 30 českých korún za jeden hlas.
Príklad: V eurovoľbách druhá najmenej úspešná česká strana Piráti (1 mandát) plánovala na kampaň utratiť 10 miliónov českých korún (403-tisíc eur), nakoniec má aktuálne na účte výdavky 14,8 milióna. Za získané hlasy by mala mať nárok na príspevok 5,5 milióna českých korún (222-tisíc eur), ktorý by mal preplatiť zhruba tretinu jej kampane. Na Slovensku najmenej úspešné KDH, ktoré získalo taktiež iba 1 mandát, na kampaň vynaložilo viac ako Piráti (751-tisíc eur – 19 miliónov CZK). Priamo za tieto voľby od štátu nezíska prémiu. Kampaň hradilo zo štátnych príspevkov získaných za vlaňajšie parlamentné voľby a z darov najmä od samotných kandidátov.
Rozdielna transparentnosť
Obe naše pobočky hodnotili aj transparentnosť predvolebných kampaní. Výsledky nemožno jednoducho porovnávať kvôli značným rozdielom v metodike. Na Slovensku sme za transparentné vyhlásili tri kampane, ku kampani siedmich strán sme mali výhrady a 2 získali hodnotenie „Netransparentná kampaň”. Česká Transparency hodnotila iba šesticu preferenčne najsilnejších strán, z ktorých v najlepšom zelenom pásme skončila jediná, zvyšných päť v strednom oranžovom.
Situácia na Slovensku však lepšia nie je. U našich susedov strany hrajú v princípe podľa pravidiel a v hodnotení mohol zvíťaziť ten, kto dokáže ísť pomerne vysoko aj nad štandard. Na Slovensku najlepšie hodnotené tri strany viac-menej rešpektovali pravidlá, všetci ostatní hľadali spôsoby, ako ich obísť a najhorší ich aj otvorene porušovali.
Českí kolegovia, napríklad, za jednu z najväčších slabín kampane označili, že dve tretiny hodnotených strán nezverejňujú v kampani pravidlá pre prijímanie a vracanie darov (zvyšná tretina ich zverejňovala). Na Slovensku by v takomto kritériu prepadli všetci. Za potešiteľné sa u nás dalo označiť, že verejnosť pri väčšine strán poznala aspoň mená darcov. Praktika, ktorú „vynašiel“ v tohtoročných prezidentských voľbách ich víťaz Peter Pellegrini, sa ale ujala aj v eurovoľbách. Strana Demokrati (výsledok tesne pod prahom 5 percent) utajila kľúčových darcov alebo veriteľov na neverejnom straníckom účte. Mená sa verejnosť dozvie zrejme až z výročnej správy strany na budúci rok.
Na Slovensku stále prevláda prax, že strany dary prijímajú na kampaňový transparentný účet. Verejnosť tak má o nich priamo počas kampane prehľad. To v Česku neplatí, tu sú strany povinné zverejniť kompletný zoznam darcov až v záverečnej správe, teda ďaleko za horizontom volieb. V Česku sú však tamojšie strany povinné permanentne viesť osobitné transparentné účty pre prijímanie darov (napr. tu), mená darcov sú tak verejnosti známe priebežne. Akurát v čase volieb nemusí byť jasné, či ide o dary na kampaň alebo na bežnú prevádzku.
Tu môžeme ísť našim susedom v niečom príkladom. Financie na kampaň môžu totiž strany na transparentné účty vkladať a prijímať iba počas kampane. Ešte pred termínom eurovolieb tak bolo viac menej jasné, akú veľkú kampaň tá ktorá strana viedla, aj keď verejnosť nepoznala všetky kľúčové faktúry, ktorých preplatenie najmä strana Hlas aj tentokrát presunula na obdobie po voľbách. To je dôležité, verejnosť by totiž mala mať podstatné informácie o kampani a správaní sa strán pred samotným dňom volieb, aby ich mohla zohľadniť pri rozhodovaní.
V Česku môžu peniaze na kampaňový účet pritekať aj po voľbách. V dôsledku toho verejnosť pred voľbami videla na účte víťazného hnutia ANO zrejme len menšiu časť kampaňových finančných operácií a netušila samotnú veľkosť kampane.
Nefungujúce limity
V Česku je pri eurovoľbách reálnejšie nastavený limit na volebné výdavky vo výške 50 miliónov českých korún (zhruba 2 milióny eur). Je znížený oproti parlamentným voľbám, pre ktoré platí limit až 90 miliónov (3,6 mil. eur). Aj tak je však otázne, či funguje dobre. Teda či zabezpečuje elementárnu férovosť v kampani, kde by nemali mať najbohatšie strany možnosť úplne prevalcovať slabších.
V roku 2019 sa k 50-miliónovému limitu najviac priblížilo ANO s kampaňou za 32 miliónov (1,3 mil. eur), druhá SPD mala kampaň za 23 miliónov, ostatné strany boli ešte výraznejšie nižšie. Dá sa teda povedať, že strana vtedajšieho premiéra Andreja Babiša voľby finančne ovládla, čo jej nepochybne pomohlo k víťazstvu.
Na Slovensku je limit na výdavky v eurokampani nastavený horšie, keď je na rovnakej úrovni ako pre najdrahšie parlamentné voľby (3 milióny eur – 74 miliónov CZK). Aj strana Smer s najdrahšou kampaňou (momentálne výdavky 1,3 milióna eur, na účte má ešte stále voľných 200-tisíc) skončí pravdepodobne pod jeho polovicou. O víťazstvo vo voľbách bojovali dve strany, ktoré dokázali postaviť miliónovú kampaň. Smer a PS si rozdelili 11 z celkovo 15 mandátov. O účasť v europarlamente dokázali reálne súperiť ešte štyri ďalšie strany.
Únos cez agentúry
Jedným z hlavných problémov v slovenských kampaniach je ich únos z transparentných účtov do neprehľadného prostredia agentúr. V eurovoľbách túto netransparentnú praktiku dotiahla takmer do „dokonalosti“ najsilnejšia vládna strana Smer. Tá cez niekoľko veľkých zálohových platieb popísaných úplne všeobecne ako „organizačno-technické zabezpečenie volebnej kampane“ presmerovala až 85 percent kampane do netransparentného prostredia vlastnej eseróčky. Podrobnosti najdrahšiej kampane slovenských eurovolieb zostávajúpreto utajené.
Túto nežiadúcu prax v istejmiere kopírovali aj ďalší hráči. Nevyhla sa jej dokonca ani v kampani najtransparentnejšia víťazná strana Progresívne Slovensko, ktorá cez jednu štvrťmiliónovú hromadnú platbu agentúre uhradila dopredu takmer celú bilbordovú kampaň. Z nášho pohľadu je to vážny problém, ktorý krajinu sčasti vracia do obdobia pred zavedením transparentných účtov.
V Česku sa takáto praktika objavila v parlamentných voľbách 2021, kedy novozaložená strana Přísaha (získala 4,68% hlasov, do snemovne sa teda nedostala) hojne využívala spoločnosť Šimway, ktorú vlastní člen výkonnej rady strany. Strana argumentovala tým, že je to pre ňu jednoduchšie a lacnejšie. V eurovoľbách podobné správanie sa naši českí kolegovia nezaregistrovali.
Najhoršiu hodnotenú, ale inak vo voľbách víťaznú kampaň hnutia ANO, naši kolegovia pri indikátore Transparentný účet chvália za „prehľadné a systematicky usporiadané platby“. Babišovej strane vytýkajú akurát to, že nezverejnila metodiku označovania platieb, čo je inak užitočná a dôležitá požiadavka, ktorá by na Slovensku aktuálne znela sci-fi. Rovnako ako požiadavka, aby strany v kampani zverejňovali zoznam dodávateľov a proaktívne sa zaviazali, že ich dodávatelia nebudú používať subdodávky.
Kontrola pravidiel
V slovenských eurovoľbách sme tentokrát nezaznamenali ďalšiu nežiadúcu praktiku, ktorou sú nezákonné antikampane. Na Slovensku bol zo zákona v minulosti vyškrtnutý inštitút tretej strany, a to kvôli obchádzaniu kampaňových limitov. Aj v eurovoľbách tak mohli kampaň viesť iba kandidujúce subjekty. Obávali sme sa, že sa môže zopakovať stav z vlaňajších parlamentných volieb, ktorých výsledok sa snažili ovplyvniť aj pomerne nákladné antikampane. Ich zadávatelia porušujúci zákon sa ani nijako nesnažili utajiť. Eurovoľby však majú na Slovensku podstatne nižšiu prioritu, zrejme aj preto sa im platené antikapane vyhli.
Napriek tomu platí naša kritika, že úplné vyškrtnutie mimostraníckej platenej agitácie nebolo dobrým riešením, aj preto, že štátny dozor nedokáže takýto zákaz v praxi vynútiť. Práve Česko môže byť inšpiráciou, ako tento inštitút nastaviť. Rozlišuje sa tu agitácia s vedomím kandidujúceho subjektu (tento ju musí zarátať do kampane ako bezodplatné plnenie) a agitácia bez jeho vedomia. Platené antikampane sa musia registrovať, zriadiť si transparentný účet a webovú stránku, na ktorej zverejnia informácie o financovaní kampane. Zviazaní sú aj limitom – pre eurovoľby je to milión českých korún.
Takto nastavené pravidlá môžu fungovať v Česku najmä preto, že tu nad nimi bdie aktívny a nezávislý arbiter – v podobe Úradu pre dohľad na hospodárením politických strán a politických hnutí. Práve jeho absencia sa na Slovensku podľa nás podpisuje pod postupný úpadok transparentnosti z posledných rokov. Kontrola kampaní je rozdelená medzi politicky riadené Ministerstvo vnútra, okresné úrady a štátnu volebnú komisiu, kde majú prevahu nominanti politických strán. Výsledky ich práce pri strážení kampaní tak často pripomínajú skôr kamufláž.
Ľuboš Kostelanský
