Koľko stoja volebné kampane na Slovensku a kto do nich najviac vrazil? Podrobnosti o ich financovaní a prešľapoch už niekoľko rokov Transparency poskytuje verejnosti na portáli a jeho podstránkach VOLBY.TRANSPARENCY.SK.
Súhrny na portáli ukazujú, že strany a kandidáti investovali len za posledné dva roky do volebných kampaní vyše 47 miliónov eur. Najdrahšie pritom vyšli vlaňajšie parlamentné voľby, strany do nich podľa záverečných správ vložili cez 27 miliónov eur. Nasledujú spojené regionálne a miestne voľby s vyše 11,5 miliónmi a eurovoľby s 7,3 miliónmi eur. Najmenšie výdavky vykázali prezidentskí kandidáti a to iba 1,3 milióna eur.
Nejde pritom o úplne konečné sumy, chýbať môžu niektoré výdavky z kampane k referendu o predčasných voľbách z januára 2023, na ktoré zákon pri transparentnosti nemyslel, alebo výdavky kandidátov na primátorov a starostov z miest a obcí pod 5-tisíc obyvateľov, ktorí si nemuseli viesť transparentné účty.
Asi neprekvapí, že spomedzi strán do kampaní za posledné roky najviac investoval Smer, ktorého výdavky prekročili 5 miliónov eur. Ide napokon aj o najúspešnejšiu stranu z pohľadu štátnych príspevkov, ktoré spolu s príspevkami za aktuálne obdobie presiahnu už hranicu 100 miliónov eur.
Aj údaje o príspevkoch od štátu či databázu veriteľov a darcov si môžete na portáli Transparency prehľadne zobraziť. Celkovo strany získajú od roku 2002 po koniec aktuálneho obdobia od štátu takmer 350 miliónov eur. Vyše 56 miliónov eur pritieklo do strán do roku 2022 aj z darov a pôžičiek. Databázu veriteľov a darcov zostavujeme z výročných správ strán, údaje za rok 2023 aktualizujeme už v blízkych dňoch.
V Transparency sa snažíme dosledovať predvolebné eurokampane. Prekvapivý bol záver kampane strany Hlas, ktorá ju viac ako mesiac po voľbách navýšila o 350-tisíc eur na necelý milión. V rámci posledných platieb sa zopakovala situácia z kampane – strana cez transparentný účet opäť poslala desiatky tisíc eur bez uvedenia príjemcu, čo zákon vyslovene nepovoľuje a Hlas preto z nášho pohľadu jasne porušil pravidlá volebných kampaní.
Ešte v kampani (10. mája) poslal Hlas na neznámu adresu 93-tisíc eur, po voľbách (15. júla) ďalších 55-tisíc. Celkovo tak nie je možné identifikovať príjemcu až 15 % kampane.
Obr: Strana Hlas zrealizovala v kampani k európskym voľbám cez svoj transparentný účet dve veľké platby bez označenia príjemcu. Koláž: TIS
„Nevnímame to ako porušenie zákona, nakoľko opäť sme danú situáciu konzultovali s Odborom volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,“ uviedlo nám tlačové oddelenie strany. „Došlo k zlyhaniu aplikácie pri platbe a odporúčanie spomínaného odboru vyššie bolo ponechať to v stave v ako tom je,“ doplnilo tlačové, ktoré tvrdí, že júlová platba bez príjemcu šla agentúre Creo advertising, ktorá strane zabezpečovala kampaň.
Ministerstvo vedené šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom nepotvrdilo, že by strane odporučilo platby neopraviť. „Pokiaľ platobná transakcia neobsahuje niektorý údaj z dôvodu technickej chyby (a tento údaj nie je možné dodatočne opraviť, resp. doplniť) a zároveň je možné identifikovať z platobnej operácie a účtovných dokladov príjemcu finančných prostriedkov, ministerstvo vnútra túto situáciu nevníma ako porušenie zákona, ak k nej došlo bez zavinenia majiteľa osobitného platobného účtu,“ napísal tlačový odbor ministerstva.
Zaujímalo nás aj vysvetlenie banky, ktorým je v prípade Hlasu Slovenská sporiteľňa. Jej hovorkyňa Marta Cesnaková uviedla, že vzhľadom na bankové tajomstvo detaily na pozadí účtu Hlasu nemôžu komentovať. Odmietla však, že by ich banka mala v daných časoch technické problémy. „Na základe analýzy našich IT systémov môžeme potvrdiť, že sme v danom čase neevidovali žiaden výpadok alebo nedostupnosť našich služieb či aplikácií,“ priblížila hovorkyňa.
Vo všeobecnosti podľa Cesnakovej platí, že pokiaľ majiteľ transparentného účtu pri zadávaní platby nevyplní názov príjemcu, transakcia sa zobrazí s príjemcom „NOTPROVIDED“, čo sa objavilo pri oboch platbách strany. Názov príjemcu nie je z pohľadu banky povinným poľom platby.
Podstatné však je, že banka nám potvrdila, že chyba sa dala opraviť. „Informácie o príjemcovi klient nevie doplniť dodatočne, ale na základe jeho oficiálnej žiadosti (podpísanej oprávnenými konať za majiteľa účtu) mu tento údaj vieme v jeho transakcii doplniť my,“ uviedla hovorkyňa SSP. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli iniciovať podnet na ministerstvo vnútra a žiadať nápravu opakovaného porušenia volebných pravidiel stranou Hlas. Zákon v takýchto prípadoch ráta s pokutou od 10- do 100-tisíc eur.
Strany už Ministerstvu vnútra odovzdali záverečné správy k eurovoľbám, vďaka čomu poznáme definitívnu cenu kampane. Dovedna na ňu minuli 7,3 milióna eur, čo je o tretinu viac ako v roku 2019 (4,9 milióna eur). Takmer miliónovú kampaň napokon okrem najsilnejšej dvojice PS a Smeru dosiahla aj strana Hlas s jedným získaným mandátom. Tá neštandardne až mesiac po voľbách poslala na transparentný účet ďalších 350-tisíc eur na dodatočnú úhradu nákladov (jej celkové výdavky tak dosiahli 0,99 mil. eur).
Výsledné čísla ukázali, že na víťazstvo v eurovoľbách bolo nevyhnutné investovať do kampane šesťcifernú sumu. S Progresívnym Slovenskom (1,04 mil. eur) o prvenstvo súperiaci Smer vykázal napokon najvyššie výdavky až vo výške 1,61 milióna eur. Strana si do nich zahrnula aj nákladnú šnúru podujatí k MDŽ (výdavky 424-tisíc eur), ktoré organizuje pravidelne.
Top 10 kampaní podľa výdavkov opäť potvrdilo výhodu väčších zavedených strán, ktoré mohli rátať s miliónmi štátnych príspevkov získaných za umiestnenie vo vlaňajších parlamentných voľbách.
Jediná strana bez štátnych príspevkov, ktorá mala europarlament na dosah (volebný zisk 4,7%), sú Demokrati, ktorí v záverečnej správe vykázali 160-tisícovú kampaň. Desať preferenčne najsilnejších strán tak minulo spolu až 6,9 milióna eur. Zvyšných 14 strán so sumárnymi výdavkami 400-tisíc sa ocitlo v úlohe štatistov.
Za úspešnú však možno okrem dvojice najsilnejších strán považovať aj kampaň hnutia Republika, ktoré dokázalo obsadiť tretie mesto vo voľbách (2 z 15 slovenských mandátov) len s pol miliónovou kampaňou.
Protikorupčná organizácia Transparency International dlhodobo monitoruje transparentnosť a férovosť volieb, vrátane počínania politikov v online priestore. Počas nedávnej kampane do europarlamentu sme sa prvýkrát pozreli aj na dianie v útrobách niektorých skupín a kanálov na sociálnych sieťach Facebook a Telegram, ktoré dlhodobo prezentujú názory blízke alternatívnej a dezinformačnej mediálnej scéne.
Súboj o podporu voličov sa okrem oficiálnych kampaní čoraz intenzívnejšie odohráva aj v prostredí politicky angažovaných skupín na sociálnych sieťach. Pred nedávnymi eurovoľbami sme sa v Transparency preto rozhodli bližšie preskúmať aj dianie vo vzorke takýchto hlasných skupín a kanálov na sociálnych sieťach Facebook a Telegram.
S využitím analytického nástroja Gerulata Juno sme v období vrcholiacej kampane od 1. apríla do konca volieb 9. júna zmonitorovali dianie v deviatich facebookových a šiestich telegramových skupinách a kanáloch. Tie sme si zvolili po prvotnom prieskume na základe toho, či v príspevkoch venovali pozornosť aj kontroverzným témam a pohľadom s potenciálnym dosahom na rozhodovanie voličov v eurovoľbách.
Aktívni telegramisti
Aj v tejto vzorke 15 skupín a kanálov s celkovým počtom cez 90-tisíc sledovateľov platí, že vo väčšine z ich takmer 83-tisíc príspevkov počas skúmaných desiatich týždňov prevládali témy priamo nesúvisiace s európskou úrovňou. Pozornosť venovaná eurovoľbám bola napríklad v porovnaní s témami o Ukrajine a Rusku asi len desatinová.
VZORKA SKÚMANÝCH SKUPÍN NA FACEBOOKU A TELEGRAME
Aj napriek tomu, že skúmané facebookové skupiny mali dovedna citeľne viac sledovateľov (51 688 Facebook vs. 39 045 Telegram), telegramové skupiny a kanály v našej vzorke vyprodukovali podstatne viac príspevkov (viď tabuľka vyššie). Mimoriadne aktívne boli predovšetkým kanály Cactus Bielli (ako zameranie si uvádza „Vojny & Konflikty & Zbrane & Geopolitika”) a Sloboda Slova, ktoré publikovali za desať týždňov cez 20-tisíc príspevkov, teda cez 300 príspevkov denne.
Aktivita týchto aktérov súvisí aj s presunom dezinformátorov z čiastočne regulovaného Facebooku, na ktorom boli napríklad profily Ľuboša Blahu či Mariána Kotlebu zrušené, na živelnejší Telegram.
Celkovo najsledovanejšou vo vzorke bola verejná skupina „C-21”, ktorá má viac ako 13-tisíc členov a jej administrátorom je známy konšpirátor a šéfredaktor mesačníka Zem a Vek Tibor Eliot Rostas. V eurovoľbách neúspešne kandidoval z posledného 15. miesta kandidátky hnutia Republika. Skupina C-21, podľa vlastných slov, usiluje o organizovanie občianskeho odporu na základe článku 32 Ústavy SR, a to v súvislosti s pandémiou a opatreniami, ktoré s ňou súvisia.
EÚ vo vojne na Ukrajine
Z hľadiska pokrývaných politických tém bola v skúmanej vzorke a období ďaleko najhorúcejšou témou vojna na Ukrajine. V skupinách na Facebooku sa v priebehu desiatich týždňov táto téma riešila v 485 príspevkoch (zhruba 4% všetkých príspevkov). Na Telegrame dokonca až v 23 410 príspevkoch, teda v tretine zverejneného obsahu.
Táto téma sa, samozrejme, v uvedených skupinách a kanáloch spomínala v rôznych kontextoch. Veľmi často však aj práve v súvislosti s prístupom Európskej únie. Podobne, ako počas kampane pred prezidentskými voľbami, sa aj v týchto príspevkoch často narábalo s emóciou strachu.
POKRYTIE TÉM VO VZORKE NA FACEBOOKU A TELEGRAME
Znenie skúmaných príspevkov pravidelne vzbudzovalo dojem, podľa ktorého podpora Ukrajiny automaticky znamená podporu a prehlbovanie konfliktu. Európska únia v tomto zmysle figuruje ako neobjektívny hráč, ktorý slepo spĺňa požiadavky Ukrajiny. Tento prístup a neobjektívnosť EÚ preto podľa časti príspevkov v týchto skupinách a kanáloch treba vyvažovať.
Medzi často vyzdvihované a citované osobnosti tu patrili napríklad maďarskí politici, predovšetkým premiér Viktor Orbán, ale aj vtedajší slovenskí kandidáti do europarlamentu, najmä Ľuboš Blaha. Emócie strachu boli v časti príspevkov vyvolávané hrozbou mobilizácie a možného zatiahnutia európskych krajín do konfliktu. Veľmi úspešným sa v tomto prostredí stal predovšetkým slogan Ľuboša Blahu, „Eurovoľby rozhodnú, či tu bude vojna alebo mier,” ktorý sa opakovane objavoval v jeho textoch i videách.
Príklady príspevkov o vojne na Ukrajine v EÚ kontexte v skúmanej vzorky na Telegrame.
Zradcovia a ochrancovia Európy
Samotné eurovoľby a európske inštitúcie figurovali v týchto príspevkoch citeľne menej. Na Facebooku sa v tomto období spomínali v 282 príspevkoch (2% z celkového počtu), na Telegrame 2 940-krát (4% z celkového počtu príspevkov). Prevažujúcim naratívom tu bolo spochybňovanie autority EÚ a jej inštitúcií.
Príklad príspevku o zlyhávaní EÚ v skúmanej vzorky na Telegrame.
Špecifickejšou témou, ktorá sa v predvolebnej kampani objavovala častejšie, bola téma možného rušenia práva veta pre členské krajiny EÚ. Táto téma sa vo verejnej diskusii, vrátane sociálnych sietí, intenzívnejšie otvorila už pred aprílovými prezidentskými voľbami.
V skúmaných skupinách sa v tomto ohľade darilo sprvu predovšetkým zjednodušenému naratívu mediálnej alternatívnej a dezinformačnej scény, že ak sa prezidentom stane Ivan Korčok, právo veta bude Slovensku zrušené. Hoci prezident právo veta zrušiť nemôže, naratív sa ujal a rezonoval aj v kampani pred eurovoľbami. Na Telegrame a Facebooku sa tak šíril ďalej napríklad s odkazom na konkrétnych kandidátov, ktorí by vraj toto právo Slovensku odňali.
Príklady príspevkov o rušení práva veta v EÚ v skúmanej vzorky na Telegrame.
Atentát v kampani
Do predvolebnej atmosféry v oficiálnej kampani, ako i na sociálnych sieťach, zasiahol aj pokus o atentát na premiéra Roberta Fica. Všetky strany ho síce odsúdili, no zároveň sa nezdržali vzájomného obviňovania. Ku kampani tieto výhrady najjasnejšie vztiahlo Progresívne Slovensko, ktoré vládnu koalíciu obvinilo zo zneužívania tragédie na predvolebnú kampaň a diskreditáciu opozície.
V skúmanej vzorke atentát v kontexte európskych volieb figuroval menej intenzívne. Na Facebooku sme ho zaznamenali v 47 príspevkoch, na Telegrame v 803, čo však v oboch prípadoch tvorilo zhruba len percento všetkých príspevkov.
Príklad príspevku s použitím témy atentátu na Roberta Fica v kampani k eurovoľbám na Telegrame.
Vplyv skupín na voľby
Dáta z analytického nástroja Gerulata Juno ukazujú, že aj keď v skúmanej vzorke stále citeľne viac ľudí sledovalo skupiny na Facebooku, telegramové skupiny a kanály dokázali vďaka svojej aktivite pritiahnuť podstatne viac interakcií. V prípade spomínaných 9 skupín na Facebooku to za obdobie desiatich týždňov bolo 48-tisíc interakcií, pri 6 skupinách a kanáloch ich bolo až vyše milióna.
Počet a vývoj interakcií v skúmanej vzorke na Facebooku a Telegrame za obdobie od 1.4.do 9.6.2024. Zdroj: Gerulata Juno
Väčšinu zo skúmaných skupín a kanálov spájalo, že v kampani pred eurovoľbami podporovali najmä antisystémové a k EÚ značne kritické politické naratívy a sily. Sociálne siete sú dôležitým amplifikátorom týchto názorov aj v mnohých štátoch západnej Európy (Francúzsko, Nemecko, Rakúsko či Taliansko), kde antisystém a krajná pravica zaznamenala nevídaný úspech.
Na Slovensku sa podpora dezinformačného ekosystému pretavila predovšetkým do podpory dvoch zvolených europoslancov hnutia Republika, ktorého kritiku európskych tém a inštitúcií vnímajú voliči zjavne autenticky. Ich eurokritická kampaň im tak vyniesla 12,53%, podstatne lepší výsledok ako v neúspešných vlaňajších parlamentných voľbách. Známe tváre dezinfoscény Judita Laššáková a Ľuboš Blaha zas výrazne prispeli k takmer 25% vládneho Smeru. Blaha sa stal druhým najkrúžkovanejším slovenským zástupcom v europarlamente vôbec, dovedna získal až 187 020 hlasov.
Vzhľadom na dosah skúmanej vzorky a intenzitu tém s európskym presahom možno konštatovať, že uvedené antisystémové skupiny a kanály boli v snahe o ovplyvnenie voličov v eurovoľbách len limitovaným hráčom. Pri zúčastnených 1,5 milióna voličoch (účasť 34,38%) a regionálne nadpriemernej Slovákov na podliehanie dezinformáciám, však určite nejde o zanedbateľný jav.
Kritiku výkonu verejnej moci a najmä jej zlyhaní na národnej či európskej úrovni možno nepochybne vnímať ako kyslík demokracie. Problémom zostáva, ak sa tak deje na základe šírenia dezinformácií, strachu a neetických praktík. Očakávať od podobných skupín a kanálov samoreguláciu v podobe dodržiavania novinárskych štandardov je nereálne. Dôležitou výzvou pre celú EÚ a ochranu demokracie tak naďalej zostáva hľadanie rozumnej miery medzi reguláciou a slobodou slova aj v prostredí zákutí sociálnych sietí.
Kristína Kroková, Kristína Márová
So zberom dát pomohla dobrovoľníčka Tatiana Weiss
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu.
Víťaz českých eurovolieb, hnutie ANO, malo najmenej transparentnú kampaň aj preto, že nezverejnilo metodiku k inak dobre vedenému transparentnému účtu. Najdrahšia kampaň v slovenských eurovoľbách strany Smer, bola hodnotená ako jedna z najhorších kvôli únosu z transparentného účtu do straníckej eseróčky, vďaka čomu je jedno veľké tajomstvo.
V Transparency sme len nedávno pozreli na transparentnosť v poradí šiestych slovenských eurovolieb. Na text nadväzujeme analýzou, v ktorej situáciu na Slovensku porovnávame s tou v Česku. Podobná analýza vznikla aj v našej partnerskej českej organizácii. Aj napriek mnohoročnému spoločnému štátu je už podobností málo. Vzájomná komparácia môže byť užitočnou inšpiráciou pre obe krajiny.
Zaujímavosťou je, že slovenské strany v eurovolebnej kampani zrejme minú celkovo viac peňazí, ako tie české. A to aj napriek polovičnej populácii. Hoci naisto sa to zatiaľ skonštatovať nedá. Na Slovensku majú strany na odovzdanie záverečných správ 30 dní. Už dnes sa dá zo stavu transparentných účtov strán usúdiť, že výdavky na kampaň narastú oproti roku 2019 o pätinu a prekročia celkovú sumu 6 miliónov eur.
Cena za kampaň
V Česku majú strany na správy až 90 dní. Monitoring našich kolegov z českej Transparency ukazuje, že šestica strán a koalícií s najväčšími kampaňami mala ku dňu volieb (8. júnu) celkové výdavky iba 3,1 milióna eur. Teda polovicu oproti slovenským voľbám. Toto číslo však ešte bude narastať. Napríklad opozičné hnutie ANO dopredu deklarovalo, že plánuje vyčerpať celý limit 50-miliónov českých korún na výdavky (zhruba 2 milióny eur). Bezprostredne po voľbách však malo na transparentnom účte iba výdavky 14 miliónov.
Ak by bola česká predvolebná kampaň napokon naozaj lacnejšia nebolo by to celkom prekvapením. K niečomu podobnému došlo aj v prípade najdôležitejších parlamentných volieb. V Česku sa naposledy uskutočnili v roku 2021, kedy strany na kampaň podľa ich záverečných správ vynaložili 528 miliónov korún (v prepočte 21,3 milióna eur). Kampaň k slovenským parlamentným voľbám v roku 2023 bola drahšia (26,9 miliónov eur). Konštatovanie platí, aj keď zo slovenskej výslednej sumy odrátame predkampane, ktoré sa v Česku do výdavkov nezahŕňajú (slovenské strany minuli na predkampaň 4,2 mil. eur).
Porovnateľné výdavky mali strany v eurovoľbách v roku 2019 – na Slovensku to bolo 4,9 milióna eur, v Česku 5,5 milióna. (Pri tomto type volieb strany na Slovensku nemávajú žiadnu alebo len minimálnu predkampaň).
V aktuálnych eurovoľbách sú na tom obe krajiny s výdavkami na outdoorovou kampaň s cca 32-percentami podobne. V prípade Slovenska by to však mohla byť nominálne vyššia suma. Organizácia celoplošnej národnej kampane v Česku, ktoré má o tretinu väčšiu rozlohu, by pritom mala byť intuitívne finančne náročnejšia.
Na Slovensku drahšie
Intenzívnejšiu slovenskú eurokampaň ešte lepšie ilustruje porovnanie online kampaní. Naši českí kolegovia v závere kampane konštatovali, že šesť najsilnejších kandidujúcich strán a koalícií uhradilo počas predvolebnej kampane 5,5 milióna korún (221-tisíc eur) za platenú reklamu na sociálnych sieťach Meta. Tieto dáta sme počas kampane sumarizovali aj my, pričom výdavky všetkých slovenských strán v kampani na Facebooku a Instagrame boli vyššie – dosiahli sumu pol milióna eur (12,5 milióna CZK).
Celkovo strany podľa nášho odhadu minuli na online reklamu až 1,2 milióna eur (29,8 milióna CZK), pričom víťazné Progresívne Slovensko postavilo kampaň práve na online,. Tieto výdavky v ich prípade prekonali outdoorovú reklamu (pomer 36 ku 28 percentám z celkových nákladov).
Platí teda, že slovenské politické strany čelili v eurovoľbách zrejme náročnejšej situácii, keď museli na kampaň v menšej krajine vynaložiť nominálne podobné alebo dokonca aj väčšie sumy financií, a to aj napriek tomu, že nezískali nárok na žiadnu odmenu v podobe štátneho príspevku. V Česku je pri eurovoľbách odmeňovaný volebný výsledok nad hranicou jedného percenta, a to sumou 30 českých korún za jeden hlas.
Príklad: V eurovoľbách druhá najmenej úspešná česká strana Piráti (1 mandát) plánovala na kampaň utratiť 10 miliónov českých korún (403-tisíc eur), nakoniec má aktuálne na účte výdavky 14,8 milióna. Za získané hlasy by mala mať nárok na príspevok 5,5 milióna českých korún (222-tisíc eur), ktorý by mal preplatiť zhruba tretinu jej kampane. Na Slovensku najmenej úspešné KDH, ktoré získalo taktiež iba 1 mandát, na kampaň vynaložilo viac ako Piráti (751-tisíc eur – 19 miliónov CZK). Priamo za tieto voľby od štátu nezíska prémiu. Kampaň hradilo zo štátnych príspevkov získaných za vlaňajšie parlamentné voľby a z darov najmä od samotných kandidátov.
Rozdielna transparentnosť
Obe naše pobočky hodnotili aj transparentnosť predvolebných kampaní. Výsledky nemožno jednoducho porovnávať kvôli značným rozdielom v metodike. Na Slovensku sme za transparentné vyhlásili tri kampane, ku kampani siedmich strán sme mali výhrady a 2 získali hodnotenie „Netransparentná kampaň”. Česká Transparency hodnotila iba šesticu preferenčne najsilnejších strán, z ktorých v najlepšom zelenom pásme skončila jediná, zvyšných päť v strednom oranžovom.
Situácia na Slovensku však lepšia nie je. U našich susedov strany hrajú v princípe podľa pravidiel a v hodnotení mohol zvíťaziť ten, kto dokáže ísť pomerne vysoko aj nad štandard. Na Slovensku najlepšie hodnotené tri strany viac-menej rešpektovali pravidlá, všetci ostatní hľadali spôsoby, ako ich obísť a najhorší ich aj otvorene porušovali.
Obr. Hodnotenie transparentnosti kampaní šiestich preferenčne najsilnejších subjektov v českých eurovoľbách (vľavo – Zdroj:TI ČR) verzus hodnotenie transparentnosti šiestich najlepších strán v slovenských eurovoľbách (vpravo – Zdroj:TIS).
Českí kolegovia, napríklad, za jednu z najväčších slabín kampane označili, že dve tretiny hodnotených strán nezverejňujú v kampani pravidlá pre prijímanie a vracanie darov (zvyšná tretina ich zverejňovala). Na Slovensku by v takomto kritériu prepadli všetci. Za potešiteľné sa u nás dalo označiť, že verejnosť pri väčšine strán poznala aspoň mená darcov. Praktika, ktorú „vynašiel“ v tohtoročných prezidentských voľbách ich víťaz Peter Pellegrini, sa ale ujala aj v eurovoľbách. Strana Demokrati (výsledok tesne pod prahom 5 percent) utajila kľúčových darcov alebo veriteľov na neverejnom straníckom účte. Mená sa verejnosť dozvie zrejme až z výročnej správy strany na budúci rok.
Na Slovensku stále prevláda prax, že strany dary prijímajú na kampaňový transparentný účet. Verejnosť tak má o nich priamo počas kampane prehľad. To v Česku neplatí, tu sú strany povinné zverejniť kompletný zoznam darcov až v záverečnej správe, teda ďaleko za horizontom volieb. V Česku sú však tamojšie strany povinné permanentne viesť osobitné transparentné účty pre prijímanie darov (napr. tu), mená darcov sú tak verejnosti známe priebežne. Akurát v čase volieb nemusí byť jasné, či ide o dary na kampaň alebo na bežnú prevádzku.
Tu môžeme ísť našim susedom v niečom príkladom. Financie na kampaň môžu totiž strany na transparentné účty vkladať a prijímať iba počas kampane. Ešte pred termínom eurovolieb tak bolo viac menej jasné, akú veľkú kampaň tá ktorá strana viedla, aj keď verejnosť nepoznala všetky kľúčové faktúry, ktorých preplatenie najmä strana Hlas aj tentokrát presunula na obdobie po voľbách. To je dôležité, verejnosť by totiž mala mať podstatné informácie o kampani a správaní sa strán pred samotným dňom volieb, aby ich mohla zohľadniť pri rozhodovaní.
V Česku môžu peniaze na kampaňový účet pritekať aj po voľbách. V dôsledku toho verejnosť pred voľbami videla na účte víťazného hnutia ANO zrejme len menšiu časť kampaňových finančných operácií a netušila samotnú veľkosť kampane.
Nefungujúce limity
V Česku je pri eurovoľbách reálnejšie nastavený limit na volebné výdavky vo výške 50 miliónov českých korún (zhruba 2 milióny eur). Je znížený oproti parlamentným voľbám, pre ktoré platí limit až 90 miliónov (3,6 mil. eur). Aj tak je však otázne, či funguje dobre. Teda či zabezpečuje elementárnu férovosť v kampani, kde by nemali mať najbohatšie strany možnosť úplne prevalcovať slabších.
V roku 2019 sa k 50-miliónovému limitu najviac priblížilo ANO s kampaňou za 32 miliónov (1,3 mil. eur), druhá SPD mala kampaň za 23 miliónov, ostatné strany boli ešte výraznejšie nižšie. Dá sa teda povedať, že strana vtedajšieho premiéra Andreja Babiša voľby finančne ovládla, čo jej nepochybne pomohlo k víťazstvu.
Na Slovensku je limit na výdavky v eurokampani nastavený horšie, keď je na rovnakej úrovni ako pre najdrahšie parlamentné voľby (3 milióny eur – 74 miliónov CZK). Aj strana Smer s najdrahšou kampaňou (momentálne výdavky 1,3 milióna eur, na účte má ešte stále voľných 200-tisíc) skončí pravdepodobne pod jeho polovicou. O víťazstvo vo voľbách bojovali dve strany, ktoré dokázali postaviť miliónovú kampaň. Smer a PS si rozdelili 11 z celkovo 15 mandátov. O účasť v europarlamente dokázali reálne súperiť ešte štyri ďalšie strany.
Únos cez agentúry
Jedným z hlavných problémov v slovenských kampaniach je ich únos z transparentných účtov do neprehľadného prostredia agentúr. V eurovoľbách túto netransparentnú praktiku dotiahla takmer do „dokonalosti“ najsilnejšia vládna strana Smer. Tá cez niekoľko veľkých zálohových platieb popísaných úplne všeobecne ako „organizačno-technické zabezpečenie volebnej kampane“ presmerovala až 85 percent kampane do netransparentného prostredia vlastnej eseróčky. Podrobnosti najdrahšiej kampane slovenských eurovolieb zostávajúpreto utajené.
Túto nežiadúcu prax v istejmiere kopírovali aj ďalší hráči. Nevyhla sa jej dokonca ani v kampani najtransparentnejšia víťazná strana Progresívne Slovensko, ktorá cez jednu štvrťmiliónovú hromadnú platbu agentúre uhradila dopredu takmer celú bilbordovú kampaň. Z nášho pohľadu je to vážny problém, ktorý krajinu sčasti vracia do obdobia pred zavedením transparentných účtov.
Graf zobrazujúci situáciu v Eurovoľbách 2024 na Slovensku.
V Česku sa takáto praktika objavila v parlamentných voľbách 2021, kedy novozaložená strana Přísaha (získala 4,68% hlasov, do snemovne sa teda nedostala) hojne využívala spoločnosť Šimway, ktorú vlastní člen výkonnej rady strany. Strana argumentovala tým, že je to pre ňu jednoduchšie a lacnejšie. V eurovoľbách podobné správanie sa naši českí kolegovia nezaregistrovali.
Najhoršiu hodnotenú, ale inak vo voľbách víťaznú kampaň hnutia ANO, naši kolegovia pri indikátore Transparentný účet chvália za „prehľadné a systematicky usporiadané platby“. Babišovej strane vytýkajú akurát to, že nezverejnila metodiku označovania platieb, čo je inak užitočná a dôležitá požiadavka, ktorá by na Slovensku aktuálne znela sci-fi. Rovnako ako požiadavka, aby strany v kampani zverejňovali zoznam dodávateľov a proaktívne sa zaviazali, že ich dodávatelia nebudú používať subdodávky.
Kontrola pravidiel
V slovenských eurovoľbách sme tentokrát nezaznamenali ďalšiu nežiadúcu praktiku, ktorou sú nezákonné antikampane. Na Slovensku bol zo zákona v minulosti vyškrtnutý inštitút tretej strany, a to kvôli obchádzaniu kampaňových limitov. Aj v eurovoľbách tak mohli kampaň viesť iba kandidujúce subjekty. Obávali sme sa, že sa môže zopakovať stav z vlaňajších parlamentných volieb, ktorých výsledok sa snažili ovplyvniť aj pomerne nákladné antikampane. Ich zadávatelia porušujúci zákon sa ani nijako nesnažili utajiť. Eurovoľby však majú na Slovensku podstatne nižšiu prioritu, zrejme aj preto sa im platené antikapane vyhli.
Napriek tomu platí naša kritika, že úplné vyškrtnutie mimostraníckej platenej agitácie nebolo dobrým riešením, aj preto, že štátny dozor nedokáže takýto zákaz v praxi vynútiť. Práve Česko môže byť inšpiráciou, ako tento inštitút nastaviť. Rozlišuje sa tu agitácia s vedomím kandidujúceho subjektu (tento ju musí zarátať do kampane ako bezodplatné plnenie) a agitácia bez jeho vedomia. Platené antikampane sa musia registrovať, zriadiť si transparentný účet a webovú stránku, na ktorej zverejnia informácie o financovaní kampane. Zviazaní sú aj limitom – pre eurovoľby je to milión českých korún.
Takto nastavené pravidlá môžu fungovať v Česku najmä preto, že tu nad nimi bdie aktívny a nezávislý arbiter – v podobe Úradu pre dohľad na hospodárením politických strán a politických hnutí. Práve jeho absencia sa na Slovensku podľa nás podpisuje pod postupný úpadok transparentnosti z posledných rokov. Kontrola kampaní je rozdelená medzi politicky riadené Ministerstvo vnútra, okresné úrady a štátnu volebnú komisiu, kde majú prevahu nominanti politických strán. Výsledky ich práce pri strážení kampaní tak často pripomínajú skôr kamufláž.
