Spracovali sme pre vás výročné správy všetkých strán za ostatný kalendárny rok a rozšírili našu databázu donorov o nové členské príspevky, pôžičky a bezodplatné plnenia, ktorými vo volebnom roku 2023 donori podporili politické strany.
Zistite ktorí donori vzbudzujú najväčšiu pozornosť výškami svojich darov na podstránke venovanej financovaniu politických strán.
Tento banner je vytvorený v TIS CMS novou kategóriou “volby-hlavna-stranka-banner“, obsahuje ilustračný obrázok, aj tlačidlo.
Pozrite sa, aké sumy zo štátneho rozpočtu idú na financovanie politických strán a zistite, ktoré strany sa spoliehajú prevažne na štátne financie a naopak, ktoré sú financované najmä zo súkromných zdrojov od rôznych donorov.
Tipnete si, ktorá slovenská politická strana je v rebríčku štátnych príspevkov suverénne najúspešnejšia a do konca tohto volebného obdobia zarobí od štátu dovedna už viac ako 100 miliónov €?
Toto je jednoduchšia forma banneru bez tlačidla a obrázku – len s linkami v texte.
Koľko stoja volebné kampane na Slovensku a kto do nich najviac vrazil? Podrobnosti o ich financovaní a prešľapoch už niekoľko rokov Transparency poskytuje verejnosti na portáli a jeho podstránkach VOLBY.TRANSPARENCY.SK.
Súhrny na portáli ukazujú, že strany a kandidáti investovali len za posledné dva roky do volebných kampaní vyše 47 miliónov eur. Najdrahšie pritom vyšli vlaňajšie parlamentné voľby, strany do nich podľa záverečných správ vložili cez 27 miliónov eur. Nasledujú spojené regionálne a miestne voľby s vyše 11,5 miliónmi a eurovoľby s 7,3 miliónmi eur. Najmenšie výdavky vykázali prezidentskí kandidáti a to iba 1,3 milióna eur.
Nejde pritom o úplne konečné sumy, chýbať môžu niektoré výdavky z kampane k referendu o predčasných voľbách z januára 2023, na ktoré zákon pri transparentnosti nemyslel, alebo výdavky kandidátov na primátorov a starostov z miest a obcí pod 5-tisíc obyvateľov, ktorí si nemuseli viesť transparentné účty.
Asi neprekvapí, že spomedzi strán do kampaní za posledné roky najviac investoval Smer, ktorého výdavky prekročili 5 miliónov eur. Ide napokon aj o najúspešnejšiu stranu z pohľadu štátnych príspevkov, ktoré spolu s príspevkami za aktuálne obdobie presiahnu už hranicu 100 miliónov eur.
Aj údaje o príspevkoch od štátu či databázu veriteľov a darcov si môžete na portáli Transparency prehľadne zobraziť. Celkovo strany získajú od roku 2002 po koniec aktuálneho obdobia od štátu takmer 350 miliónov eur. Vyše 56 miliónov eur pritieklo do strán do roku 2022 aj z darov a pôžičiek. Databázu veriteľov a darcov zostavujeme z výročných správ strán, údaje za rok 2023 aktualizujeme už v blízkych dňoch.
V Transparency sa snažíme dosledovať predvolebné eurokampane. Prekvapivý bol záver kampane strany Hlas, ktorá ju viac ako mesiac po voľbách navýšila o 350-tisíc eur na necelý milión. V rámci posledných platieb sa zopakovala situácia z kampane – strana cez transparentný účet opäť poslala desiatky tisíc eur bez uvedenia príjemcu, čo zákon vyslovene nepovoľuje a Hlas preto z nášho pohľadu jasne porušil pravidlá volebných kampaní.
Ešte v kampani (10. mája) poslal Hlas na neznámu adresu 93-tisíc eur, po voľbách (15. júla) ďalších 55-tisíc. Celkovo tak nie je možné identifikovať príjemcu až 15 % kampane.
„Nevnímame to ako porušenie zákona, nakoľko opäť sme danú situáciu konzultovali s Odborom volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,“ uviedlo nám tlačové oddelenie strany. „Došlo k zlyhaniu aplikácie pri platbe a odporúčanie spomínaného odboru vyššie bolo ponechať to v stave v ako tom je,“ doplnilo tlačové, ktoré tvrdí, že júlová platba bez príjemcu šla agentúre Creo advertising, ktorá strane zabezpečovala kampaň.
Ministerstvo vedené šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom nepotvrdilo, že by strane odporučilo platby neopraviť. „Pokiaľ platobná transakcia neobsahuje niektorý údaj z dôvodu technickej chyby (a tento údaj nie je možné dodatočne opraviť, resp. doplniť) a zároveň je možné identifikovať z platobnej operácie a účtovných dokladov príjemcu finančných prostriedkov, ministerstvo vnútra túto situáciu nevníma ako porušenie zákona, ak k nej došlo bez zavinenia majiteľa osobitného platobného účtu,“ napísal tlačový odbor ministerstva.
Zaujímalo nás aj vysvetlenie banky, ktorým je v prípade Hlasu Slovenská sporiteľňa. Jej hovorkyňa Marta Cesnaková uviedla, že vzhľadom na bankové tajomstvo detaily na pozadí účtu Hlasu nemôžu komentovať. Odmietla však, že by ich banka mala v daných časoch technické problémy. „Na základe analýzy našich IT systémov môžeme potvrdiť, že sme v danom čase neevidovali žiaden výpadok alebo nedostupnosť našich služieb či aplikácií,“ priblížila hovorkyňa.
Vo všeobecnosti podľa Cesnakovej platí, že pokiaľ majiteľ transparentného účtu pri zadávaní platby nevyplní názov príjemcu, transakcia sa zobrazí s príjemcom „NOTPROVIDED“, čo sa objavilo pri oboch platbách strany. Názov príjemcu nie je z pohľadu banky povinným poľom platby.
Podstatné však je, že banka nám potvrdila, že chyba sa dala opraviť. „Informácie o príjemcovi klient nevie doplniť dodatočne, ale na základe jeho oficiálnej žiadosti (podpísanej oprávnenými konať za majiteľa účtu) mu tento údaj vieme v jeho transakcii doplniť my,“ uviedla hovorkyňa SSP. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli iniciovať podnet na ministerstvo vnútra a žiadať nápravu opakovaného porušenia volebných pravidiel stranou Hlas. Zákon v takýchto prípadoch ráta s pokutou od 10- do 100-tisíc eur.
(luk)
Strany už Ministerstvu vnútra odovzdali záverečné správy k eurovoľbám, vďaka čomu poznáme definitívnu cenu kampane. Dovedna na ňu minuli 7,3 milióna eur, čo je o tretinu viac ako v roku 2019 (4,9 milióna eur). Takmer miliónovú kampaň napokon okrem najsilnejšej dvojice PS a Smeru dosiahla aj strana Hlas s jedným získaným mandátom. Tá neštandardne až mesiac po voľbách poslala na transparentný účet ďalších 350-tisíc eur na dodatočnú úhradu nákladov (jej celkové výdavky tak dosiahli 0,99 mil. eur).
Výsledné čísla ukázali, že na víťazstvo v eurovoľbách bolo nevyhnutné investovať do kampane šesťcifernú sumu. S Progresívnym Slovenskom (1,04 mil. eur) o prvenstvo súperiaci Smer vykázal napokon najvyššie výdavky až vo výške 1,61 milióna eur. Strana si do nich zahrnula aj nákladnú šnúru podujatí k MDŽ (výdavky 424-tisíc eur), ktoré organizuje pravidelne.
Top 10 kampaní podľa výdavkov opäť potvrdilo výhodu väčších zavedených strán, ktoré mohli rátať s miliónmi štátnych príspevkov získaných za umiestnenie vo vlaňajších parlamentných voľbách.
Jediná strana bez štátnych príspevkov, ktorá mala europarlament na dosah (volebný zisk 4,7%), sú Demokrati, ktorí v záverečnej správe vykázali 160-tisícovú kampaň. Desať preferenčne najsilnejších strán tak minulo spolu až 6,9 milióna eur. Zvyšných 14 strán so sumárnymi výdavkami 400-tisíc sa ocitlo v úlohe štatistov.
Za úspešnú však možno okrem dvojice najsilnejších strán považovať aj kampaň hnutia Republika, ktoré dokázalo obsadiť tretie mesto vo voľbách (2 z 15 slovenských mandátov) len s pol miliónovou kampaňou.
(luk)
