Z porovnania volebných výsledkov komunálnych volieb s rebríčkom Otvorená samospráva 2010 vyplýva, že starostovia z vyššie umiestnených samospráv v rebríčku mali vyššiu úspešnosť vo voľbách ako starostovia samospráv, ktoré sa umiestnili v rebríčku horšie. To isté sa dá konštatovať o kvalite volebných programov kandidátov na starostov v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii.
Porovnanie samospráv
Zo 100 pôvodných starostov 100 najväčších samospráv sa znova uchádzalo o zvolenie až 82 starostov. Do tejto skupiny sme zaradili aj Milana Ftáčnika, ktorý sa ako bývalý starosta Petržalky úspešne uchádzal o kreslo bratislavského primátora; a Cyrila Betuša, ktorý sa ako starosta mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce uchádzal o post primátora Košíc. 53 pôvodných starostov bolo úspešných, 29 sa znova pokúšali o priazeň voliča neúspešne.
Priemerné skóre samospráv, ktorých starostovia boli opäť úspešní vo voľbách bolo 41%. Naopak, priemerné skóre samospráv, ktorých starostom sa nepodarilo znova uspieť bolo 39%. Pri porovnaní samospráv, ktoré skončili v prvej a poslednej dvadsiatke je rozdiel v úspešnosti ešte výraznejší. Priemerné celkové skóre 20 najlepšie umiestnených samospráv bolo 56%. Naopak, 20 najnižšie umiestených samospráv malo celkové skóre 28%. Z najlepšej dvadsiatky samospráv opäť kandidovalo 17 starostov vrátane Milana Ftáčnika. Z nich bolo až 12 úspešných, čo predstavuje až 70% úspešnosť. Na druhej strane, z 20 najnižšie umiestnených samospráv znova kandidovalo 16 starostov. Z nich bolo len 8 opäť zvolených, čo predstavuje 50% úspešnosť.
Naše zistenia by teda mohli naznačovať, že existuje pozitívna korelácia medzi otvorenejšou samosprávou a znovuzvoliteľnosťou starostu samosprávy.
Porovnanie volebných programov
Z porovnania hodnotenia volebných programov s výsledkami tiež vyplýva, že kandidáti ktorí mali kvalitnejší program v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii zaznamenali nadpriemernú úspešnosť. Z 12 kandidátov, ktorí mali najkvalitnejšie programy vyhralo voľby až 6. Keď zohľadníme počet miest, tak 12 najlepších programov poskytli kandidáti pre 8 miest a až v šiestich z nich vyhrali kandidáti s potenciálom zlepšiť úroveň transparentnosti.
Samozrejme, umiestnenie samosprávy v rebríčku Otvorená samospráva 2010 nemuselo byť vždy len zásluhou starostu samosprávy. Skúmali sme však koreláciu, ktorá môže ukázať určitý trend. Ten je na strane samospráv, ktoré sa správajú otvorenejšie a kandidátov, ktorí majú transparentnosť a boj proti korupcii zahrnuté vo svojich volebných programoch. Je teraz ich úlohou počas najbližších štyroch rokov dokázať, že programy a sľuby mysleli skutočne vážne a ukázať, či sa im podarí obhájiť prípadne vylepšiť umiestnenie ich samospráv v aj najbližšom rebríčku TIS.
Tomáš Jacko
Článok pôvodne vyšiel na našom eTrend blogu.
