Skrývajú mestá zákazky faktúrami do tisíc eur?

Keď vláda schválila nariadenie, ktoré od 1.mája tohto roka prestalo nútiť mestá a obce zverejňovať na webe faktúry do tisíc eur, kritici zámer Žitňanskej ministerstva zniesli pod zem. Od začiatku roka sa totiž popri zmluvách zverejňovali úplne všetky faktúry a objednávky, od miliónových po niekoľkoeurové. Teraz sa teoreticky otváral priestor na manipulácie. “A je to… zlodeji všetkých miest, pripravte si 1000 eurové poukážky,” znela prvá diskusná reakcia k článku o novinke na sme.sk. Najzaujímavejšie budú faktúry tesne pod 1000€,” pridal sa ďalší skeptický diskutér.

Ministerstvo spravodlivosti presvedčili na zavedenie tisíc-eurového limitu argumenty samospráv o zbytočnej byrokracii pri malých nákupoch. Má však ísť o dočasný krok. V chystanej novele infozákona ministerka sľúbila všetky výdavky opäť zverejňovať, aj keď nie pod určitý limit v kompletných kópiách, ale aspoň v menej administratívne náročných zoznamoch faktúr s cenou, dodávateľom a názvom tovaru či služby.

Zmenu pravidiel sme sa rozhodli v Transparency otestovať. Vypýtali sme si od 150 najväčších miest, mestských častí či obcí zoznam všetkých faktúr vyplatených od januára po úvod júla a skúsili sme porovnať, či sa naozaj od mája nápadne zvýšil počet faktúr pod tisíc eur (podľa nariadenia ide o sumu bez DPH).

Vo forme vhodnej na ďalšie spracovanie zhromaždili spolupracovníci TIS Peter Klátik a Matej Tunega zoznam s 54 tisíc faktúrami od šesťdesiatich miest. Dáta zhruba tvoria vzorku miest nad päť tisíc obyvateľov: zoznamy napríklad poslali Košice i Krupina, Žilina aj Želiezovce. Z celkového počtu faktúr bolo 32 tisíc doručených a splatených do 1.mája a zvyšných 22 tisíc kusov bolo platených v máji, júni a prvom júlovom týždni. Mimochodom, zo vzorky šesťdesiatich miest naďalej kontinuálne zverejňuje faktúry do tisíc eur už len dvadsať (z tých väčších samospráv to sú bratislavské Staré mesto či Rača, Košice i Žilina).

Testovanie celej vzorky nepotvrdzuje obavu, že mestá začali faktúry rozpisovať na menšie sumy so snahou vyhnúť sa automatickému zverejneniu. Distribúcia faktúr pred aj po platnosti limitu je štatisticky rovnaká, ako ukazuje nasledujúci graf: percentuálny podiel faktúr s danou sumou je takmer na vlas rovnaký pred aj po 1.máji. Ak by platila téza skeptikov, modrá čiara v grafe by sa pod úrovňou tisíc eur nápadne nadvihla nad trasu červenej čiary.

porovnanie_fakturyNaznačujú to aj laické prepočty. Do mája bolo v našej vzorke 5,1krát viac faktúr do tisíc eur ako tých nad tisíckou. Od mája bolo tých menších dokonca len 4,8krát viac, čiže napriek očakávaniam ešte relatívne menej. Faktúr od 900 do tisíc eur bolo pred aj po zmene 1,1% počtu všetkých.

Obmedzenia výskumu

Naše testovanie samozrejme nemusí znamenať, že kritici nariadenia nemali pravdu a že ministerstvo sa ani nepotrebuje vrátiť k povinnému zverejňovaniu minimálne zoznamov úplne všetkých faktúr. Je na to niekoľko dôvodov:

  • obmedzená vzorka: Z kontaktovaných 150 miest a obcí nám poslalo dáta vo vhodnom formáte len 60. Je možné, že sú to práve tie poctivejšie mestá, a tým menej náchylné na podvody s rozpisovaním faktúr. Nehovoriac o tom, že relatívne malé faktúry sú z korupčného hľadiska zaujímavejšie v malých obciach, kde zákaziek veľa nie je a aj pár tisícový obchod môže mať slušný korupčný potenciál. Na druhej strane, medzi 40 mestami z našej vzorky, ktoré od mája prestali faktúry do tisíc eur zverejňovať a 20 mestami, ktoré tak naďalej robia, sme tiež nezistili žiadne rozdiely v zmene distribúcie veľkosti faktúr.
  • krátky čas trvania nariadenia: Možno sú samosprávy ešte opatrné, respektíve ich dodávatelia na to tak rýchlo neprišli. Časom by sa takáto prax mohla rozšíriť či stať bežnou.
  • priemer skrýva realitu: Je tiež možné, že rozpisovanie faktúr sa zatiaľ deje len v malom a ojedinele, čo sa v priemere veľkej vzorky stratí. V Brezovej pod Bradlom sa napríklad od mája zvýšila relatívna početnosť malých faktúr oproti veľkým viac ako dvojnásobne, takmer o sto percent narástol tento pomer v bratislavskej Rači. Ale ani pri týchto mestách sa pri pohľade na ich jednotlivé faktúry nezdá (xls, 8MB), že sa tam deje niečo nekalé . Mnohé z ich faktúr tesne pod tisíckou eur sú za energie či iné štandardné platby.
  • poistka infozákona: Rozpisovanie faktúr na menšie je celkom ľahko odhaliteľné. Hoci malé faktúry teraz nie sú povinne zverejňované, každý má právo si ich spätne kedykoľvek vyžiadať, ako sme to spravili aj my. Starostom by tak rýchlo hrozila hanba.

V každom prípade Transparency odporúča čo najskôr znovu zaviesť povinnosť informovať občanov o všetkých platbách samospráv automaticky. Do menšieho limitu (povedzme tých tisíc eur) stačí zoznam faktúr so základnými údajmi, nad limit už ale v komplet oskenovaných verziách. Zo vzorky 60 väčších miest za prvý polrok vyplýva, že každá šiesta faktúra je nad tisíc eur a teda by bola celá v kópii zverejňovaná. Zvyšok by bol zase v ideálnej forme na web preklopený z účtovníckych systémov, ktoré mestá už používajú, a ktoré by mali umožňovať v zoznamoch hľadať, triediť či kopírovať ich, tak ako to odporúčame robiť aj pri zmluvách.

Gabriel Šípoš
Článok pôvodne vyšiel na našom eTrend blogu.

Print Friendly, PDF & Email
This entry was posted in samospravy, samospravy_old, zupy, zupy2011. Bookmark the permalink.

One Response to Skrývajú mestá zákazky faktúrami do tisíc eur?

Leave a Reply

Your email address will not be published.