Ako hľadať pochybné tendre

Ako hľadať pochybné tendre

Čo prinieslo štatistické pátranie vo verejných dátach

Zakladateľ modernej ekonómie Adam Smith vo svojom hlavnom diele Bohatstvo národov varoval: “Ľudia od rovnakého remesla sa málokedy stretávajú bez toho, hoci aj pri zábave, aby sa ich konverzácia na konci nestočila na konšpiráciu proti verejnosti, alebo na nejakú skrytú dohodu o zvýšení cien (môj voľný preklad).”  Kartelové dohody sú trvalým problémom, ktorý sa nevyhýba ani štátnym zákazkám u nás. Minulý rok napríklad Protimonopolný úrad udelil dvom dodávateľom kancelárskych potrieb pokuty spolu vo výške 64 tisíc eur za kolúziu pri zákazke Sociálnej poisťovne za 2,4 milióna eur. V ponukách boli rovnaké chyby, cenové položky boli rozdielne rovnakým koeficientom, a ponuky oboch firiem zjavne podala jedna osoba.

Odhaliť kartely je však veľmi ťažké. Buď ich prezradí po nezhode člen kartelu, ale na ne upozorní obstarávateľ pri porovnávaní ponúk. Protimonopolný úrad rozhodne  v priemere len o troch takýchto prípadoch ročne. No verejných tendrov nad 10 tisíc eur bolo minulý rok takmer 4,5 tisíc.

Čo by mohlo odhaľovaniu pomôcť je štatistika. Verejne dostupných dát o výsledkoch obstarávania je dosť, vrátane počtu uchádzačov a rozdielu víťaznej a obstarávateľom predpokladanej ceny, no Protimonopolný úrad ich zatiaľ nevyužíva. Zobrali sme teda dáta o tendroch od roku 2009 z portálu Otvorené verejné obstarávanie (tender.sme.sk) a prelustrovali sme zákazky, u ktorých je nápadne slabý konkurenčný efekt. Konkrétne, vyberali sme tendre, kde boli podané aspoň tri konkurenčné ponuky, no zvíťazila cena rovnaká či maximálne o percento nižšia ako predpokladaná.

Za normálnych okolností totiž funguje v súťaži o štátne zákazky silný konkurenčný efekt. Pri troch uchádzačoch padá cena v priemere o 10% pod obstarávateľom očakávanú cenu, pri piatich ponukách až o 15%. Navyše posledné roky sú obdobím ekonomického spomalenia, kde by sa očakávalo ešte vyššie zlacňovanie v snahe získať v zlých časoch aspoň nejaké zákazky. Ak je teda veľa súťažiacich a cena ostáva takmer bez zmeny, môže to signalizovať dohodu medzi firmami (prípadne aj s obstarávateľom).

Samozrejme, je možné, že v danom segmente je naozaj tvrdá konkurencia s minimálnymi maržami, prípadne že obstarávateľ cenu odhadol prinízko (hoci opak býva pravdou, zhruba 90% víťazov tendrov vyhrá s cenou nižšou ako predpokladanou). Preto hovoríme omožných príznakoch machinácií, nie o dôkazoch, ktoré vie priniesť až podrobné preskúmanie prípadov. V tomto štádiu nám však ide len o zúženie skupiny na “štatisticky” podozrivých, zďaleka nie o usvedčenie vinných (viac o metodike v texte celej štúdie).

Zhruba 8 percent tendrov vykazuje znaky slabého konkurenčného efektu podľa našej definície. Sú mierne objemom väčšie ako priemerné zákazky, sústreďujú sa na stavebné práce (najmä dopravná infraštruktúra a výstavba kancelárií), IT práce a zdravotníctvo, robia sa skôr užšou súťažou a naopak menej zasahujú elektronické aukcie. Zdá sa teda, že nami zvolená štatistická metóda zhruba selektuje sektory, ktoré sú aj z iných zistení o povahe kolúzie považované za problematické.

Tabuľka č.1 Najdôležitejšie obstarávané predmety v podozrivých tendroch (%)

Zdroj: tender.sme.sk, prepočty TIS

Pohľad na zoznam najväčších tendrov od roku 2009, kde relatívne veľa (3-5) uchádzačov prekvapivo cenu nestlačilo nižšie, hoci šlo o zákazky za viac ako desať miliónov eur, patria aj niektoré “známejšie.” Hneď najväčšiu zákazku od ŽSR už podozrieva aj Európska komisia. V poradí tretí tender podpísal exminister školstva Ján Mikolaj dva dni pred voľbami 2006. Upratovací tender na ministerstve vnútra z roku 2009 sprevádzali viaceré pochybnosti u médií aj opozície, okrem iného aj kvôli osobnému prepojeniu medzi víťazom a obstarávateľom.

Tabuľka č.2 Tendre so slabým konkurenčným efektom s najväčším objemom

Zdroj: tender.sme.sk, prepočty TIS

Naša analýza naznačuje istý potenciál odhaľovať tendre podozrivé zo zákulisných dohôd. Boli by sme radi, keby si aj takéto “dolovanie” verejných dát (data mining) zobrali do svojho repertoáru analytických nástrojov či už Úrad pre verejné obstarávanie alebo Protimonopolný úrad.

Gabriel Šípoš, TIS